ScarPoul

ScarPoul

Pavel Chodúr

okres Bratislava
just the guy

ICQ: 419-320-650

41 bodů

Moje oblíbené filmy

  • poster

    Sedm samurajů (1954)

    Po dlhom čase som si znova pozrel túto klasiku. A znova som sa utvrdil, prečo tak veľmi Kurosawu a jeho samurajov( v akej koľvek podobe) milujem. Aj dnes je to preplnené silnými momentami, úžasným a uhrančivým herectvom a dychberúcimi scénami. V každom jednom zábere je viditeľná autorská vyspelosť tohto tvorcu, ktorý ide proti prúdu a zostáva svojský. Pekné budovanie atmosféry a nespochybniteľne zahrané charaktery. Pre mňa medzník ranného obdobia tohto tvorcu, na ktorého nedám dopustiť a ktorý ma vie vždy niečím prekvapiť.

  • poster

    Harakiri (1962)

    Ak už hovoríme o nejakých tých vrcholoch Japonského filmu tak Harakiri je tesne pod Kurosawovým Seven Samurais. Kobajaši vytvoril pomaly, poetický film z dychberúcim finále, ktorý podobne ako Kurosawa v Rašomonovi odkrýva určité skutočnosti s tým, že ich narátívnosť je v tomto prípade uzatvorená. Zúfalstvo ústrednej postavy schované za úctivé vystupovanie je vďaka uhrančivému pohľadu Tacuja Nakadaia jedno z najlepších hereckých vyobrazení Ronina stojaceho tvárou v tvár pokroku, ktorý mu nepraje. Politické machinácie, kritika ľudskosti, morálky a spoločnosti a zároveň ďalší s filmov, ktorý rúca romantickú predstavu o Samurajoch. Pre mňa príjemné prekvapenie s krásnou horizontálnou kamerou a precíznou réžiou môjho druhé obľúbenca povojnovej filmovej éry.

  • poster

    Turínský kůň (2011)

    Krásne podobenstvo na človeka. Dom je ľudské vnútro. Veterný svet vonku spoločnosť. Občas niekto do vnútra dobehne a vykláda svoje nezmysli aby vnútro zmenil. Ale vnútro sa nedá. A keď prichádza úplný koniec človek zostáva sám so sebou. So svojou smrťou. So svojou jednoduchosťou. Neschopný čeliť svetu vonku, ktorý sa v určitý moment dostal do vnútra. Vígov ústredný motív je asi najúžasnejšou melódiou akú som za posledný čas vo filme počul. Dlhé zábery, parádna atmosféra a silné myšlienky v jednoduchom a prostom príbehu o jednoduchých a prostých ľuďoch. Nevieme v akom čase sa to odohráva. Nevieme čo sa to vlastne deje. Či sú postavy skutočné, alebo nie. Ale Tarr im dáva veľmi silné existencionálne významy. Pre mňa úžasný film. Od prvej do poslednej minúty.

  • poster

    Tókjó kazoku (2013)

    Ťažko som mohol dúfať, že remake Ozuovej klasiky môže predčiť originál. A hoci mám pôvodný film veľmi rád, Jamadová adaptácia je nie len aktuálna ale zároveň nesie v sebe všetky prvky a témy, ktoré robia z klasiky také krásne dielo. Jamadov štýl je pomalý a jeho gendaigeky patri ak tomu najlepšiemu čo tradičný súčasný japonský film prináša. Veľkou devízou je postupná zmena rozprávača hlavného príbehu. Z otca na matku, na deti až na Noriko. Pritom je to ale súhra pohľadov a realisticky napísaných dialógov. Celé je to obohatené o krásne zábery panorám nie len Tokia ale aj Hirošimi. Emócie doslova vrú pod povrchom a niekoľko krát počas filmu nastala u mňa veľmi silná katarzia. Koniec je potom krásnym vydýchnutím za majstrovsky zvládnutím filmom. Tento film ma veľmi potešil. A hlavne pohladil na duši. Jú Aoi je nádherná a jej Noriko je dievča po akom by túžil každý muž. A Kazuko Jošijuki je zase babičkou a mamou, ktorá nám pripomína prečo máme radi tie svoje babičky a mamy. Jeden z najlepších filmov aké som mal za poslednú dobu možnosť vidieť. A jasný dôkaz toho, že ak skutočné emócie tak treba si pre ne ísť na východ.

  • poster

    Pod vlivem lásky (2008)

    Čo hodnotiť na takomto filme? Šion Sono je špicka v tom čo robí. Jeho rekonštrukcia hodnôt - hlavne tých rodinných je dokonalou ukážkou ľudskej nevinnosti a zvrátenosti. Potom príde na rad jeho deštrukcia. A to čo je stavebným pilierom nejednej spoločnosti prechádza prehodnotením. Perverznosť nebola nikdy tak cool. A sekty neboli nikdy tak atraktívne. Mix náboženstva, hľadania lásky a zvrátených chúťok vo veľkolepej filmovej odysey. Ak treba hľadať neklamný znak toho prečo je tento film taký funkčný stačí si uvedomiť, že nemá za celé 4 hodiny vôbec čas byť nudným, všedným, alebo hlúpym. Všetko so všetkom súvisí, všetko je podané inak. A je to po všetkých stránkach veľmi atraktívne. Pôvodne som chcel dať 4, ale posledná kapitola, ktorá posunula rovinu príbehu od šialeného emocionálneho masakru do ľudskejšej roviny a citlivejších emócií ma odrovnala. Spolu so Suicide club Sonove majstrovské dielo.

  • poster

    Klima (2006)

    N.B. Ceylan opustil svoj rodinný kaleidoskop a pustil sa do samostatného príbehu, bez postavičiek, ktoré bohato a komplexne živili jeho 4 predchádzajúce filmy. Klíma je obyčajný príbeh rozpadu jedného vzťahu, následkov po a akejsi hlúpej snahe návratu hrdinov k prvotnej emócií, čo ich dala do kopy. Ústredné duo je výborné, asi rovnako ako v prípade filmu Uzak. Ich emočné prázdno a tiché vnímanie prostredia sa dostáva pod kožu, oveľa účinnejšie ako keby neustále bľabotali a prejavovali svoje emócie explicitne. Veľkou Ceylanovou výhodou vždy bolo a ja pevne verím, že aj bude umné využitie prostredia k odrazeniu emočného stavu postáv, ale zároveň ho využíva ako prostriedok k vyjadreniu emócie - v tomto prípade odlúčenosti - či už svieti slnko, alebo padá sneh. Pre mňa zatiaľ najlepší jeho film, ktorý je paradoxne chudobnejší na dejové vrstvy a ktorého zápletka sa dá povedať jednou vetou. Podobne ako pri ostatných látkach mám pocit, že si režisér určitý aspekt toho čo zobrazuje aj odžil a tým mi umožňuje vytvoriť si k jeho témam osobnejší vzťah. No a keďže som podobnú blbosť spravil aj ja, dávam v rámci akéhosi mementa plný počet.

  • poster

    Dong xie xi du (1994)

    Príbeh pustovníka, ktorý uprostred ničoho, obklopený púšťou prezentuje svoje postrehy na život a lásku a ich vzájomný vzťah k bojovým umeniam. Na tomto odľahlom mieste stretáva rôznych ľudí, ktorý prišli hľadať pomstu a našli jeho. Toho jediného široko ďaleko, kto im môže pomstu skutočne zabezpečiť. Už veľmi dlho som nemal tú česť vidieť minimalistický historický film. Wong Kar – Wai ale znova posunul pomyselnú hranicu jeho vlastnej tvorby o priečinok vyššie a to sa už môže pochváliť takým skvostom ako je Chungking Express. Neustále polodetaily na tváre hrdinov podmienené uspávajúcim hlasom osamelého pustovníka a v sprievode meditatívnej hudby, nepôsobia nudne, ale skôr epicky a nechýba im určité čaro. Akčné scény naopak pôsobia chaoticky. Rýchle prestrihy na šermujúce ruky a nohy nedokážu znázorniť ladnosť pohybu a bojov tak ako sa nám ich snaží pustovník prezentovať. Rovnako aj príbeh pôsobí mierne chaoticky a niekedy som mal pocit, že sa v dejových líniach strácam. Ale aj napriek tomu vo mne film zanechal veľmi silný dojem. Je zrejmé že druhá projekcia mi ozrejmí to čo mi na prvý pohľad uniklo a film tak naberie väčšiu komplexnosť a lyrickosť. Ale už teraz viem zhodnotiť, že je to film, ktorý má silu a dokáže ju vďaka skvelým hereckým výkonom, podmanivej Doylovej kamere a zručnej Kar- Waiovej réžií preniesť aj mimo obrazovku. Skvelý aj keď miestami komplikovaný historický skvost.

  • poster

    Satanské tango (1994)

    Myslím si, že sa po všetkých stránkach jedná o najvýznamnejšie filmové dielo 20. storočia. Béla Tarr si holduje v nepeknom počasí a užíva si rozpad hodnôt u svojich postáv. Tie sa pomaly, ale isto blížia úpadku a pritom si neuvedomujú hlúposť svojich snažení, alebo prázdnosť svojich hodnotových rebríčkov. Medigyho kamera je zase raz úžasná. Počas 7 hodín krásne pláva priestorom a či už sa jedná o interiér krčmy, alebo exteriér šíreho poľa uprostred dažďa, zanecháva takmer nezabudnuteľnú atmosféru. Tarr ma vtiahol do deja a nepustil až do konca. Čoho som sa úprimne sa priznám aj bál. Predsa len 7 hodín je dosť. Ale spôsob akým nazeral na svoje postavy a spôsob akým prezentoval až transcedentné myšlienky skrze zase raz dokonalú hudbu Mihályho Víga, mi nedovolí ako hovoriť len v superlatívoch. Krasznahorkai a Tarr rozhodne patria k najvýraznejšej autorskej dvojici a som veľmi rád, že som mal možnosť vidieť tento opus. Hlavne preto, lebo po strašných horkách, ktoré ma systematicky ničili posledných pár dní, som po dopozeraní vyšiel von a čuduj sa svete vonku pršalo. A kapitola o narušenej dievčine, ktorá týra mačku a nakoniec spácha samovraždu sa stala pre mňa asi najsilnejšou kapitolou celého filmu.

  • poster

    Paterson (2016)

    Pravdou je, že o Patersonovi by sa dalo napísať veľa vecí. Jednak je to film snažiaci sa o poetickú nôtu a darí sa mu to nad rámec dobre. Príbeh rutinného života obohateného o básne tvorené ako niečo všedné, v sebe nesie drobné prepojenia každodenných situácií a vytvára komplexnú mozaiku vzťahov, barov a básní. Driver vo svojej úlohe presvedčivý a sympatický - Farahani je to povestné dokonalé dievča, ktoré si vysnívate a máte ho v mysli vždy, keď zaznie slovo láska no a pes je len takým doslovným prepisom vzťahov medzi mužmi a ženami. Ide kam chce a pán ho musí následovať. Ničí systematicky záľuby svojho majiteľa ( zošiť s básňami), napráva niečo k obrazu svojmu( poštová schránka). Pritom je to celé tak krásne, uvoľnené a úsmevné, že som sa musel celý film usmievať od dobrej nálady. Spojenie dvoch rebelov( z Moonrise Kingdom od Wesa Andersona) do tohto filmu pridáva novú interpretačnú líniu medzi tvorcami nezávislákov. V zásade nemám výhrady. Pre mňa skvelý film a jeden z Jarmuschových Topov. A to že je tam japonec, ktorý tomu celému dá nejaký zmysel, je len čerešnička na torte.

  • poster

    Mlčení (2016)

    Skvelý Scorsese. Jeho Hollywoodske fláky žeriem, až teda na výnimky( Hugo). Ale čím si ma ako režisér získal je práve Posledné pokušenie a Kundun. To že natočil Silence považujem za ďalší zárez v tématike náboženstva, ktorej sa venuje ártovejšie, citlivejšie a osobnejšie. Dramatická výstavba Silence je pomaly budovaná a smeruje až k šialenému premosteniu, kedy hlavný hrdina v podaní (už druhý krát tento rok) skvelého Garfielda, stráca vieru na ktorej je celý film postavený. Psychotické a brutálne praktiky japoncov tu nadobúdajú v tichu až démonických rozmerov. A je to omnoho kritickejšia, otvorenejšia a zamyslenie budiaca téma viery a jej dôsledkov a jej výhod. Niečo o čom Misia od Joffého nemohla ani snívať a tú považujem za výborný film. Veľmi z toho cítiť iné krajiny a nie Ameriku a to má obrovské množstvo výhod. Pozerať sa na utrpenie a na nemožnosť zmeniť svoj osud je tu budované do naozaj šialených rozmerov. Vidno tu rozprávačský talent ale aj jemnocit pri budovaní vzťahov nielen medzi postavami, ale aj k viere. Stret toho Japonského a Európskeho v tomto podaní je omnoho krajší a explicitnejší, než by vám dokázala sprostredkovať akákoľvek kniha dejepisu. Naozaj výborné. Blue-ray je povinnosť.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace