sanavabitch

Nedá sa na to pozerať ako na bežný film, nedá sa to hodnotiť ako bežný film. Postavy sú dokonale premyslené, herci sú skvelí, dej plynie k bizarne dojímavému záveru... Striedanie žánrov a nálad vytvára na prvý pohľad rozpačitý dojem a na druhý ešte rozpačitejší. A preto v konečnom dôsledku nemám čo vytknúť...

Námet je príliš klasický a spracovanie ma tiež nepresvedčilo. Aj všetka režijno-kameramanská kvalita použitá pri "Matke", sa do tohto filmu nanešťastie nedostala. Neustále spomaľovanie obrazu bolo otravné už po pol hodine a rovnako rýchlo sa stratil aj jeho efekt. Ocenil som aspoň bizarné kostýmy, ktoré dokonale zapadli do kontextu a celkovej atmosféry.

Film ma zaujal hlavne názvom, ale zároveň som bol aj trochu zvedavý, aké celovečerné filmy točia mladí... A práve tou technickou stránkou filmu som bol poriadne prekvapený. Kamera sa hrá s detailami - výborne sú natočené napr. dialógy pri stoloch (kuchyňa alebo v reštaurácii). Veľkým plusom je použitie hudby - scény sa dynamicky menia podľa hudby, miestami to vyzerá ako videoklip k danej piesni. Takisto sa mu podarilo použiť retrospektívne a rôzne snové pasáže a vsuvky tak, aby nevyzneli ako úplné kliché. Príbeh je tiež v zásade v poriadku, aj herci, ale technická stránka filmu sa mi páčila viac...

Kaurismäki vie pracovať s dobrým námetom, vie ho podporiť špecifickým typom humoru a vybrať hercov, ktorí do svojich úloh perfektne zapadnú. Potvrdil to aj v tomto snímku. I keď sa jedná o trpkú drámu, divákovi z nej ostane príjemný pocit a odpustí režisérovi predvídateľný a preto tak trochu prázdny záver (vo veľmi peknom zábere)...

Nepresvedčivé herecké výkony, jednoduché a ľahko predvídateľné dialógy, nepochopiteľne odovzdaný prístup hlavnej postavy k vývoju situácie. Otvorený a nejasný záver bol evidentný od začiatku, veď ako inak vypointovať takúto "ťažkú" tému. Mizerne spracovaný a nevyužitý potenciál námetu. A Tom Sturridge v úlohe zlého chlapca vyznieva neskutočne smiešne. + odporúčam nepozerať to bez titulkov (aj napriek jednoduchosti dialógov), spomínanému hercovi neni totiž vôbec rozumieť...

Nemožem povedať, že sa Tarr niekam posunul, alebo iba zopakoval svoje zaužívané postupy. Nemôžem povedať, že kritika a kluboví diváci film nadhodnotili. Nemôžem povedať, že sa stotožňujem s interpretáciami obsahu tohto diela. ... Je mi to u prdele. O filme som pred pozeraním nevedel nič, na Tarra som predtým nemal chuť a (hlavne) čas, nečítal a nepočul som kritiky... Film som si pozrel, lebo som chcel. A bolo to dobré rozhodnutie. Tri hodiny som sedel s otvorenou hubou a užíval si atmosféru, akú som už dávno vo filme nezažil. Ťaživá beznádej, jednoduchosť deja, podporená trýznivou melódiou, efektne striedanou zvukmi vetra, surovosť a autentickosť, dokonale vykreslená v nekonečných záberoch s absenciou farby. Po dvoch minútach mnou prebehli zimomriavky a mraziť ma prestalo asi po týždni. Je mi jedno o čom to bolo (resp. čo si iní myslia o čom to bolo), hodnotím aké to bolo. Bol to skvelý emocionálny a audiovizuálny zážitok.