LizzyJackson

Videla som to prvýkrát. Vravím si, že mi asi v komentároch zvelebovaná genialita režiséra, jeho kreativita a tvrdá práca asi len niekde ušla. Pozriem si to druhýkrát... nevládzem, no nevládzem to dopozerať. Film z tohto tisícročia, hoci by som mu uverila, že bol natočený v osemdesiatomštvrtom. Nudné, žiadne napätie, predvídateľný koniec, herecké výkony... Jednu hviedzu snáď len preto, aby ste ma neukameňovali.

Poznáte tiež ten pocit, keď vychádzate z kina s pocitom, že od tejto chvíle so sebou začnete niečo robiť? Dialo sa mi to bežne, keď som odchádzala z nejakého filmu, kde ľudia nádherne tancovali a ja som si uvedomila, že nie som schopná ani zdvihnúť ruku bez toho, aby som si nenatiahla sval. Pri sledovaní tohto filmu vo mne zas vzrástol naivný pocit, že zlo vždy bude porazené a že pričiniť o to by sa mohol každý z nás. Taktiež som rada, že to nezkĺzlo do toho, čo som očakávala ( a nie len ja ), ale že si to zachovalo negýčovitosť v pravom slova zmysle. Okrem toho to bolo určite vtipnejšie ako prvá časť, pričom ako ďalší skvelý atribút uvádzam, že herci sú (vrátane ženskej postavy prirodzene) všetci vzhľadní.

Nemám v láske oscarové filmy :) Vždy od nich čakáte veľa a oni vám naozaj ponúknu veľa... no v čírej podstate nič. Pí je ale najšťastie iný :) Bolo to pre mňa niečo nové, konečne nejaká nová svetlá vízia...Síce vám príde ľúto, že to všetko bolo vyrobené v štúdiu, no i tak vás to uchváti... Je to príbeh o Nádeji a o dlhej ceste pred nami.