Autogram

Veľmi dobre obsadený seriál na to, že ide o pomerne nudný príbeh o socialistickom podniku, kde sa kašle na pracovné podmienky a zdravie zamestnancov. Oživujú to aspoň pridružené príbehy zo súkromia, romániky a kúpaliskové scény, kde ma dosť prekvapilo fajčenie priamo na plavárni.

Čo je veľa, to je veľa. Aj ako oslava najväčšieho vraha v histórii ľudstva sú dve hodiny priveľa. Nie som zástancom toho, aby sa akýmkoľvek zločincom vytvárali monumenty, či už pozitívne alebo negatívne, a ľudia si ich tak mohli pamätať a pripomínať ich meno. No a monumentom je aj tento film, ktorý v dokonalej kvalite oživuje obrázky z momentov, ktoré ľudstvo nemalo nikdy zažiť. Pridáva naviac nepôvodný zvuk, ktorý im dáva silný pocit autentickosti, až z toho mrazí a človek s trochu pomýleným myslením môže pri tých ódach začať diktátora obdivovať. Nepochybne sa takí nájdu a nepomôže im záverečné objasnenie v titulkoch. Takže tri hviezdy za výbornú technickú stránku a kvalitu odvedenej práce a nula hviezd za myšlienku a zmysel filmu. –––– Vzpomínali jsme na to, jak žil nejlepší člověk na planetě, který zvítězil v každé bitvě, který myslel na všechny lidi na světě, a téměř vůbec nemyslel na sebe.

Tento spôsob filmu pri zobrazení holokaustu ešte nikto nemal odvahu použiť a prenáša na diváka prokletĕ veľa emócií. Sme v koži hlavného hrdinu s akousi neznámou motiváciou k zvláštnym činom, a všetky zverstvá sú len v pozadí, rozostrené a vnímame ich len zvukom a vlastnou predstavivosťou. Pre každého tak môže mať film rôznu intenzitu zážitku, len ten záver sa mi zdá trochu nešťastný.

Nedostatok mladých hercov sa prejavil tak, že maturantov hrajú herci a herečky vo veku 22 až 25 rokov. Nevadí to zásadne, len niektorí žiaci by sa výzorom hodili aj za učiteľov. Takýto nedostatok by mohol nahradiť príbeh o splnení svojho sna poctivou prácou. Horšie je, ako to na konci spláchli do hajzlu typicky socialistickým spôsobom. –––– Vždy sme boli viac ako iní. Konečne budeme celkom extra!

Dobré výkony, ale slabší príbeh. Už som videl oveľa lepše filmy o medzigeneračnom konflikte.

Celkom slušne sa to rozbehlo, ale po rôznych neslušných návrhoch, čo bolo ešte fajn, film nadobudol veľmi neslušnú až nedôstojnú formu. Príbeh, hlavný hrdina aj jeho okolie sa dostalo do chaotických pomerov a pre diváka z toho vznikalo niečo nechutné a nepozerateľné.

Pekné rodinné stretnutie, naozaj úplne rozkošné, kde nechýba toľko odhalení, že ani Poirot by ich toľko naraz nevytiahol. Trochu ma rozčuľovali tie dogmy z Dogmy 95, ako slabé svetlo alebo roztrasená kamera, ale malo to šťavu, spád a žiadne hluché miesto, takže som to hltal až do konca. –––– Tie príbehy, čo si si vymýšľal... Vždy som si myslela, že z teba bude dobrý spisovateľ. –––– Dnes to dá zabrať robiť tu zábavu.

Najťažšia cesta a najsmutnejší Barabášov film. Dokázal však natočiť film o 30 rokov starej tragicky končiacej výprave takmer len s pomocou hovoriacich hláv a dvoch priamych účastníkov. Napriek tomu je to napínavé, dramatické a dojímavé. Ivan Fiala možno potreboval tento film viac ako Pavol Barabáš, aby zo seba dostal to, čo ho ťažilo po celý život, a nikdy neprestalo.

Totálne nevtipná komédia.

Odkladanie záchrannej operácie nie je to pravé pre takéto prípady, a tá neschopná admiralita dokonali svoje. Mohli by sme obviniť aj zostarnuté tesnenie alebo nešikovnosť námorníka, výsledok by sa nezmenil. No film je to napínavý aj pri vopred známom výsledku, takže za poctivé štyri hviezdy. –––– Oni splní svou povinnost. Vaše povinnost je čekat. –––– Rozkazy zní jasně: Žádné cizí vměšování.