Autogram

Film o sidlisku a o koňoch. Nudné vyjavy spomedzi panelákov občas oživujú výjavy zo scenára, akoby film vo filme. Ale nie je to až tak originálne, ako by sa mohlo zdať. Alfonz Bednár je majstrom na zvláštne a nudné príbehy.

Retro filmy zo socializmu sú teraz veľmi v móde, tak sa film skúsil zviezť na takejto retro vlne. Čiastočne sa mu to darí, ale nezaujal ma jednoduchým príbehom s náznakom červenej knižnice. Inak ostatné ani veľmi nestojí za reč, hlavne ten basketbal je tu niekde na konci záujmu.

Súperenie dvoch bratov v práci, v láske, na život a na smrť. V prípade pokrývačov na najvyšších miestach vtedajšieho sveta, teda kostolných vežiach, je hrana medzi životom a smrťou zvlášť ostrá. Priemerný film podľa románu Otta Ludwiga s nevýrazným scenárom, dobrou hudbou, zvláštnou koprodukciou, a na televizny film nadštandardnou výpravou. –––– Pokrývač, kforému sa stane nešťastie, zomrie čestnou smrťou. S hodinami odpočítam do pätnásť. Jeden, dva, tri...

To prepínanie deja medzi rôznymi obdobiami bolo šialené, ale stále bolo zaujímavé, keď sa dej a priebeh života objasňoval primerane pomaly. Horší pocit som mal už po únose na cudziu planétu, to som sa cítil ako po prepnutí na iný film. Práve to očakávané sci-fi mi dojem z filmu pokazilo. –––– Drážďany spojenci nebombardují, není to vojenský cíl. Tam budeme v bezpečí.

Tak komercia a spevácke súťaže dorazili už aj do záhrobia. Čo na tom, že niekde v Mexiku to tak je a majú na to aj nejaký sviatok strašidiel. Myšlienka spomienky na svojich mŕtvych aj cez viac generácií je pekná, len to nemuselo byť zabalené do toľkých kostlivcov, lietajúcich žiarivo farebných zvierat a nevýrazných pesničiek.

Je to viac Hriešny tanec bez príbehu ako Discopríbeh. Dej teda nulový a ešte aj tú hudbu Michal David odflákol, keď zásadný záverečný tanec sa konal pri prevzatej skladbe Mandy. Na dievčatá sa akurát príjemne pozeralo, no kráska a smetiar je veľmi smiešna kombinácia.

Sci-fi blbinka, ktorá v archíve trochu zapadla prachom a tak je pomerne neznáma. Zachraňuje ju hlavne Miloš Kopecký svojím nonstop hereckým výkonom, keď ani na chvíľu nezíde z obrazu. Od absolútne prvého čs sci-fi netreba čakať zázraky, ale nie je to ani žiadny průser. –––– Jsem rád, že jsem poznal lidi. I když mají kulatou chlupatou hlavu.

Krásna Rozárka a jej pekný vzťah s bratom je natočený veľmi sugestivne aj vďaka podmanivej hudbe. No nestačilo mi to na štyri hviezdy, pretože poetika ma veľmi uspávala, a až absolútny záver priiesol krátke zimomriavky. –––– Ondrejko, a prečo nevyzerám ako sedliačka?

Starčekovia a starenky spomínajú na dôležité rodinné udalosti aj udalosti, ktoré hýbali svetom politiky, najmä tej československej. Tým, že majú úctyhodných sto a viac rokov, tak z prvej ruky poskytujú spomienky na Františka Jozefa alebo Masaryka. Prekvapuje ich psychická sviežosť a v pár prípadoch aj fyzická, dokonca chuť si zacvičiť alebo zatancovať. V konečnom dôsledku mi ale v dokumente chýba ucelená myšlienka a naplnenie nejakého zámeru.

Himalájsku výškovú epizódu poňali poeticky, so symfonickou hudbou, že to chvíľami vyzerá ako filmová báseň od Barabáša. Teda až kým nezačali blbnúť a kým sa niečo nepokazilo. Dostatočne sa tu vybláznil aj kameraman pri filmovaní hôr a využití dronu, o ktorom som doteraz ani nevedel. –––– Já se nejvic překonávám tím, že tady s váma vydržím. –––– Ač to řídí kdokoliv, vejfuk vždycky upadne.