BlindMemoir

Pri sledovaní True Detective si človek veľmi rýchlo uvedomí, že ide o výnimočný seriál. Skvelo napísaný temný príbeh s vlastným tempom, ktorý sa nikam neponáhľa a ponúka divákovi každú drobnosť skrytú v dokonalej hmle. Cez ňu sa snažia vyriešiť až príliš zapletený prípad (ako vždy) skvelý Woody Harrelson a (momentálne zaslúžene na výslní hereckej kariéry) Matthew McConaughey , ktorí podávajú dokonalý herecký výkon. Jemné mrazenie každej minúty vykresľuje Louisianu v jedinečnom neprívetivom svetle, v ktorom sa detektívi Rust Cohle a Marty Hart vyrovnávajú mimo prípadu i s osobným životom, ktorý je v True Detective podaný uveriteľne a nenútene, čo sa mnohým seriálom nedarí a pôsobí rušivo. Surový svet je doprevádzaný skvelým soundtrackom, ktorý už i tak skvelé scény posúva o stupeň ďalej. Je ťažké napísať komentár o True Detective bez vysokého počtu superlatívov na jednu vetu ale s pokojným svedomím môžem povedať, že True Detective patrí medzi (ak nie je) tie najlepšie seriály. U mňa sa True Detective dostalo na prvé miesto a mám dojem, že ešte chvíľu si tam sebaisto posedí. Nechcem zbytočne písať o udalostiach a praktikách detektívov, prípadne o ich príbehoch ovplyvnených osobným životom alebo charakter, aby som neprezradil niečo z deja. Na záver by som si dovolil citáciu: - V tej izbe som sedel a pozeral z okna von do tmy každú noc a došlo mi, že je to celé len jeden príbeh. Ten najstarší. - Aký? - Svetlo proti tme. - Nie sme síce na Aljaške, ale tu mi príde, že tma je podstatne rozsiahlejšia. - Áno, to máš teda pravdu... Vieš ale, že berieš tú oblohu zo zlého konca? - Ako to? - Kedysi predsa bývala všade iba tma. Príde mi, že svetlo už začalo vyhrávať. U mňa prvá séria 100 %.