laik_60

tri roky trvalo, kým si strom zvykol na rezy a ohýbanie

konečne aj on ukázal čo v ňom je

:)

Konečne ma strom začal poslúchať

a zarodil

Rubinola - mňam

Schluss, Ende, Konniec !!!

čas na zaslúženú cigareu

:)

teč teč tečččč !!!

natieklo 130 litrov šťavy !!!

PanBohZaplať

SPOKOJNOSŤ

hodina pravdy !!

Juuj !!!! 19 stupňov  !!!

paráda

môj najmenší pomocník

22. 9.  2018 napriek dažďu podarilo sa

:)

Vejmutovka a my.

vejmutovka

Sú tu odpradávna. Boli na našej planéte skôr ako ľudstvo, dokonca skôr ako všetky cicavce na našej Zemi. Áno stromy! Priznávam sa bez mučenia, milujem stromy. Mám rád ich majestátnosť. Rád odpočívam v ich tieni, pozerajúc do koruny. Keď šumia listy v miernom vánku , keď sa konáre kývajú akoby ma chceli pozdraviť . Dotýkam sa dlaňami ich kmeňov, cítiac ich energiu, akoby mi chceli čosi povedať, ... naznačiť, .... Na rozdiel od Zuzky Smatanovej, ja doslova pociťujem ich príbehy. Príbehy o búrkach , o vtákoch bývajúcich v korunách stromov, o milencoch a ich prvých ľúbostných zážitkoch, ... to všetko mi stromy prezrádzajú. Som im vďačný za akýsi vnútorný pokoj a akoby novú energiu čo z nich čerpám, keď sa unavený prechádzam niekde v horách okolo nich. Keď v diaľke počujem zvuk motorovej píly, často si zanôtim Hammelovu pesničku „Vždy keď pília krásny strom, je mi to ľúto" ... Je mi ľúto stromov, ktoré človek vysadil aby priniesli nejaký „choseň" v podobe ovocia, a ktoré neskôr človek vyrúbe, lebo vraj „sa to neoplatí" niet ľudí na oberačky, sú vysoké náklady a ovocie dovezené z vonku je lacnejšie, a tak sady padnú za obeť pestovaniu „výnosnejším plodinám".

Britské ostrovy – v dávnych časoch boli plné lesov tak ako ostatne krajiny v Európe. Až s rozvojom baníctva – ťažby uhlia, so stavbou železníc ale aj rozširovaním pasienkov pre ovčiarstvo, stromy a lesy v Anglicku museli ustúpiť. Ostalo na kráľovskej rodine a anglickej šľachte, ktorá si na svojich územiach aké- také zvyšky lesov ponechala. Iste si pamätáte na prvú návštevu princa Charlesa na Slovensku. Áno bol aj na východnom Slovensku v Poloninách, a tam od miestneho horára dostal do daru dvesto sadeníc stromkov pre svoj kráľovský les v Anglicku. Mimochodom, kto ste neboli v Poloninách vrelo odporúčam nádherný kraj, malé dedinky takmer vyľudnené nádherne čisté žiadne smetiska a haldy (bez rasistické podtónu konštatujem, že je to oblasť kde žije málo Rómov -) no a ten prales ... je úžasný, doslova nedotknutá materská príroda. Kto ste tam nebli choďte si urobiť svoj „rekord" a navštívte najvýchodnejší cíp Slovenska.

Dávno pred princom Charlesom už v 17. storočí žil v Anglicku jeden šľachtic, veľký ochranca a milovník stromov . Volal sa lord Weymouth. Tomu sa dostali sadenice zvláštnych a pekných hladkých borovíc dovezených z Ameriky. A on sa zaslúžil o ich rozšírenie aj v Európe. Dokonca tento druh borovíc dostali po ňom aj meno – borovica vejmutovka.

Nedávno som sa dostal aj ja k takýmto boroviciam. V areáli ľubovnianskych kúpeľov rastú štyri exempláre tejto vejmutovky. Sú krásne, majestátne, mohutné. Ich vek neviem odhadnúť, možno 150 – 200 možno viac rokov. Rastú neďaleko od seba vzdialené, sú mohutné vysoké snáď 30 metrov kmeň dole mohol mať obvod okolo 6-7 metrov. Bol som tam krátko po letnej búrke. To úžasne ticho, podchladený vlhký vzduch, a zvláštna vôňa pôsobili veľmi upokojujúco . Zážitok toho dňa budem mať ešte dlho v pamäti a určite bude patriť k top zážitkom tohto leta. Dobrý pocit umocňovala aj skutočnosť, že tam boli so mnou ľudia ktorých si vážim, a mám ich veľmi rád a som im vďačný za to, že ma tam vzali.

možno je to klišé, ale františka mám celkom rád,

niekedy mi "spieva z duše"

, tak si to vypočujte

:)

moji  milým obľúbencom

                                                  Kúpele Turčianske Teplice
                                                             (leto 2015)

                                                Gorálky na krkoch
                                                jak hrdzavé reťaze na kľučkách starých brán
                                                Uši, čo mýlia si škrekot vrán za
                                                milostný šepot.

                                                Vlasy, kedysi po pás,
                                                dnes stiahnuté do uzla (gordického)
                                                čakajú, kto pretne ho zas
                                                a vráti ich do času ľúbostného

                                                Oči, čo vo víre noblesného tanca
                                                v objatí chlípneho starca
                                                vidia v ňom
                                                mladíka omylom.

                                                Ruky posiate škvrnami,
                                                Čo objímať by chceli až boleli,
                                                tie časy sú dávno za nami,
                                                keď vnímali mužské dlane,
                                                položené na ne,
                                                a telá im túžbou horeli.

Potřebuji další příběh
Dostat něco ze své hrudi
Můj život začíná být trochu nudný
Potřebuju něco, k čemu se můžu přiznat
Dokud se moje rukávy nepotřísní krví
Ze vší té pravdy, kterou jsem řekl
Přišel jsem k tomu poctivě, přísahám
Myslíš, že jsi mě viděla mrknout, ne
Byl jsem na okraji, tak

Řekni mi, co chceš slyšet
Něco, jako tyhle roky
Je mi zle z té neupřímnosti
Tak prozradím všechny svoje tajemství

Tentokrát nepotřebuji další skvělou lež
Nezajímá mě, jestli se kritici někdy shodnou
Prozradím všechny svoje tajemství

Můj Bože, je úžasné, jak daleko jsme se dostali
Je to jako kdybychom pronásledovali všechny ty hvězdy
Které řídí lesklá, černá auta
A každý den se dívám na zprávy
Všechny ty problémy, které jsme mohli vyřešit

A když se situace stupňuje
Jenom to napíšu do alba
Viděl jsem to, jde to samo
Opravdu nemám rád utíkání, ne, tak

Řekni mi, co chceš slyšet
Něco, jako tyhle roky
Je mi zle z té neupřímnosti
Tak prozradím všechny svoje tajemství

Tentokrát nepotřebuji další skvělou lež
Nezajímá mě, jestli se kritici někdy shodnou
Prozradím všechny svoje tajemství

Oh, nemám žádný důvod, nestydím se
Nemám žádnou rodinu, kterou můžu obvinit
Jen mě nenechej zmizet
Povím ti všechno, tak

Řekni mi, co chceš slyšet
Něco, jako tyhle roky
Je mi zle z té neupřímnosti
Tak prozradím všechny svoje tajemství, tak tak
Tentokrát nepotřebuju další skvělou lež
Nezajímá mě, jestli se kritici někdy shodnou
Prozradím všechny svoje tajemství

Řekni mi, co chceš slyšet
Něco, jako tyhle roky
Je mi zle z té neupřímnosti
Tak prozradím všechny svoje tajemství, tak tak
Tentokrát nepotřebuju další skvělou lež
Nezajímá mě, jestli se kritici někdy shodnou
Prozradím všechny svoje tajemství

Všechna moje tajemství pryč, všechna moje tajemství pryč...

juj !

hello. it's me ......

tak tohto speváka som našiel na záverečných titulkoch filmu Skafander a motýľ, kde spieval green grass,

toto tu je tiež  fajnové s milým klezmerovským klarinetíkom

mňamka

Čistá ... mňam !!!!!

Všetkým deťom na svete !!!!

ale aj mojim obľúbencom, .... a ich milovaným drobcom ...

(scénka je zo známeho filmu medveď)