JohnMiller

Veľmi príjemné prekvapenie. Ako fanúšik Kena Russella a aj čiastočne vážnej hudby (Nikdy som neprenikol do toho žánru na toľko ako by som chcel) som si nevedel predstaviť ako môže tento mix fungovať. Čakal som, že v tomto životopisnom filme sa Russell uzemní alebo minimálne štúdio mu zatrhne jeho extrovertné-kontroverzné vízie ktoré z negatívnych pocitov vytvárajú hmatateľnú hrôzu. Šialené vizuálne spracovanie fantázie, snov, túžob ma počas sledovania fascinovali. Celé dokopy mi to sedelo. Hudba, kamera, príbeh. Po prvotnom príjemnom šoku som si uvedomil, že v podstate sa nemám čo čudovať. Príbeh skladateľa ktorý je homosexuál a svoj spoločenský status sa snaží zachrániť v manželstve zo ženou a pri tom sa opúšťa v litroch alkoholu, nemá mať žiadne konzervatívne spracovanie.

Musím uznať, že začiatok bol celkom ostrý. Na slasher s klasickým motívom ma to celkom zaujalo aj keď som bol od začiatku skôr skeptický. Po toľkých filmoch s motívom Halloween  ma naozaj nelákala predstava na pozretie ďalšieho toho istého, no stalo sa. Do prvej tretiny by som asi nemal veľmi čo vytknúť. Hudba, vraždy, herci super na horror ktorý patrí do kategórie B. SPOILER!!!!! Avšak po tom ako sa prevalilo, že obyvateľstvo malého mestečka je vlastne sekta ktorá celý čas čakala na návrat  Myersa aby ho mohla zabiť, ma už látka prestala baviť. Prišlo mi to až príliš pritiahnuté za vlasy. Chápem, že autori chceli do filmu zakomponovať nejaké originálne prvky. Ale toto? Počas druhej a tretej tretiny som nevedel či sa mám smiať plakať alebo cítiť trápne. Moje hodnotenie 2*. Ja viem, je to nízke za tak slušný slasher. Horšie kúsky som ohodnotil lepšie ale takto dobre nabehnutý film pokaziť takými blbosťami je fakt na zamyslenie tvorcov.  A to logiku vo vyvraždovačkách obvykle nehľadám.

Za málo peňazí veľa muziky. Possum je hrôzostrašný horor pozostávajúcich z dvoch postáv a jednej špeciálne nechutnej bábiky (ľudská hlava a pavúčie telo). Sledujeme psychické pochody hlavnej postavy ktorá sa počas deja rozkladá a v istom okamihu už ani divák netuší čo sa deje naozaj a čo nie. Nesmierne ma prekvapili herecké výkony obidvoch postáv. Išli na maximum svojich možností. Bábka ako totem detstva hlavnej postavy a vákuum ktoré do seba vsakoval všetky traumy z detstva ma desil viac ako väčšina dnešných duchárskych hororov. depresívna  atmosféra, vynikajúca kamera a šialená hudba ma príjemne prekvapili.

Šion Sono, ty darebák jeden. Nebudem zavádzať, som jeho veľkým fanúšikom ale tiež sa pasujem za obeť ktorá do toho išla s nadšením ako" nový bláznivý film Nicolasa Cagea na spôsob Mandy" a  zostal som príjemne šokovaný. To, že ide o film tohto japonského blázna som sa dozvedel až v záverečných titulkoch. Počas filmu som mal pocit, že miestami je to také Sonoidné ale nenapadlo ma, že by to mohlo byť naozaj. Snímka nemá veľmi lucidný dej. Ide o surrealizmus ktorý v sebe síce ukrýva jednoduchú zápletku ale je utopený v takom šialenom balaste, že drvivá väčšina tých ktorí si to pustili a možno dopozerali len nechápavo krútia hlavou... Preto je hodnotenie na csfd tak nízke.

Jediný problém ktorý mám z touto snímkou je dĺžka. Hlavne prvá polovica sa ťahá a ťahá a unavila ma (a to som fanúšikom filmov Bélu Tarra). Druhá polovica už nabrala spád a krásne ukázala tvár totalitnej spoločnosti. Úplne som sa vžil do hlavnej postavy ktorá síce odmietala prichádzajúci režim ale čoskoro zistila, že ak nebude spolupracovať, dopadne ako jej kolegovia ktorí sa proti nemu postavili a úplne náhodou zomreli na "následky autonehody, či spáchali samovraždu". 3.5*. Myslím si, že by som, bohužiaľ, za rovnakých okolností riešil prežitie rovnako. Chápem nadšenia ale aj kritiku... Zvolil som si strednú cestu.

Predtým, než som sa pustil do tohto filmu som o ňom nemal žiadne informácie (Netflix mi to vygeneroval ako "mohlo by sa vám páčiť") A hoci sa mi to viac nepáčilo ako páčilo, malo to aj isté pozitívne stránky. Začiatok snímky mi prišiel dosť v dramaticko-rodinnom duchu. Slabé chvíle nastali keď sa začalo tupo vraždiť na počkanie. Nie, že by som bol proti tupým zabíjačkám, heheh :D) ale vážna tvár......Alebo relatívne vážna tvár sa zmyla v skutku zbytočným násilím. Fakt mi to tu vadilo, Jason Momoa ma svojim hereckým výkonom celkom prekvapil ale možno až zbytočne tlačil na pílu pri tomto takmer béčku-

Ide u surrealisticky nasnímaný príbeh dvoch ľudí, ktorých navonok nespája v podstate nič až na to, že majú rovnakého zamestnávateľa. Spája ich však niečo, čo je za hranicou bežného vnímania. V jeden krásny deň sa vedenie firmy ktoré spracúva hovädzia mäso (ide o bitúnok) rozhodne, že podrobí psychologickými testami zamestnancov: sem patria aj obsahy snov. Práve tu sa zistí, že hlavné postavy zdieľajú spolu ten istý sen. Každý za seba, každý za svoju postavu. On je jeleň ona laň. Snímka je originálna, má svoju atmosféru, ako už z názvu vyplýva má dušu aj telo :D. Zabaví cinefilov, pošteklí krvou a bizarnosťou, ktorá však bohužiaľ patrí ku každodennému životu (takže zakrývanie si očí pred realitou neodporúčam) a má celkom dynamický dej, na to, že ide o festivalovú záležitosť. Aj bežný divák si to pokojne môže užiť a nebude trpieť pri dlhočizných statických záberoch ako to pri podobne ladených filmoch býva. Za mňa 4,5*.

Nečakane silná výpoveď (medzi filmovými tvorcami nie tak známeho) obdobia Maďarska za druhej svetovej vojny. Dej sa odohráva v roku 1944 kedy strana šípových krížov, takzvaných Nyilašovcov, sa dostala za podpory tretej ríše k moci a začala robiť v spoločnosti "čistky"(židia, utečenci, politický oponenti skončili buď v koncentračných táboroch alebo boli popravení na mieste)_________ Film rozpráva o tom ako štyria priatelia ktorý sa každý večer stretávajú v krčme a preberajú veľmi zaujímavé filozofické, psychologické a spoločenské témy, na jednu z takýchto kontrol doplatia. Nechcem viac spoilovať, ide o veľmi zaujímavý film ktorý sa odohráva iba v krčme a vyšetrovni, no jeho výpovedná hodnota predbehne hocijaký výpravný film. Herecké výkony na jednotku a tá atmosféra??? ojojoj... keby sa v krčmách debatovalo takýmto spôsobom asi by som nejakú aj navštevoval. Rozhodne to považujem za jeden z najlepších Maďarských filmov aké kedy boli natočené.

Aké milé prekvapenie. Na tento kratučký poetický film som narazil úplnou náhodou. TV rip ku ktorému som sa dostal sa zdá byť jediným dostupným médiom tohto filmu. Snímka zachytáva oceneného básnika Lászla, ktorému sa sprotivil konzumný život nablýskaného sveta horných 10000. Odmieta vydať svoju zbierku básní, hoci je už všetko dohodnuté. Čaká sa len na tlač. Utečie od známych aj rodiny a začne navštevovať jednu miestnu krčmu kde sa dáva do reči s miestnymi troskami a ľuďmi na úplnom konci potravinového reťazca. Celkom ma prekvapila poetika a úplne západná atmosféra, hoci ide o film z roku 1978 po komunizme tu nie je ani stopy. Vedľajšie postavy starého alkoholika a jeho kolegyne ktorí robili spolu verejnoprospešné práce boli tak dobre zahraté, že som si bol na 99% istý, že ide o ľudí bez domova alebo tulákov. Nedalo mi to a zistil som, že v obidvoch prípadoch išlo o špičkových hercov. Hilda Gobbi a Zoltán Makláry to nemohli zahrať viac autenticky.

Ja viem. Dej ma zaviedol emočne presne tam kde chcel. Robil so mnou presne to čo chcel, preto chápem keď niekto túto snímku kritizuje z hľadiska, že je to príliš predvídateľné, prvoplánové a vydiera diváka. Áno je to tak, uznávam a priznávam sa, že som sa nechal. Hoci Justin Timberlake mi nie je v ničom sympatický a na silu multi-kulti gender rovnosť mi vo filmoch už začína liezť na nervy, tuto som tak negatívne nevnímal. Timberlake dostal rolu ktorá mu náramne sadla a keďže gender téma bola jedna z hlavných motívov filmu, neexistuje dôvod prečo by ma to malo hnevať (nešlo o nejakú samoúčelnú kontroverznosť ani o dodržanie písaných-nepísaných noriem). Skromná dráma so skromným dejom ktorá zachytáva osudy ľudí s nie práve najšťastnejším životom, ma nesmierne prekvapila. Skepticizmus bokom. Dávam 5/5*. Nič mi v tejto snímke nechýbalo.