Silviaxx

Tak toto bola jedna parádna, napínavá jazda cez rôzne ľudské charaktery. Milujem filmy, ktoré sa zaoberajú akýmikoľvek morálnymi dilemami a Circle nám ich servíruje v jednom šate hneď niekoľko. Neočakávajte žiadne násilné, či akčné scény. Circle je totiž sofistikovaná záležitosť, ktorá sa primárne zameriava na psychológiu postáv, ich možný rozklad alebo rozvoj pod vplyvom vypätej situácie a snahy zachrániť sa. Nechcem veľmi spoilerovať, ale obrovský plusový bod za to, ako to v konečnom dôsledku dopadlo a v danom kontexte mi srdce žiada položiť dosť konkrétnu otázku, a teda "Ako by ste sa zachovali VY?"

The Farm je detailnejšou obdobou krátkometrážneho The Herd. V tomto prípade švihnutého o level vyššie, keďže ľudia v MASKÁCH zvierat chovajú iných ľudí, a to ženy ako dojnice na mlieko (a čo je potrebné na to, aby žena mala mlieko? správne) - a ak žena už viac na mlieko úslužná nie je, tak je utratená.. samozrejme "humánne"..- a ostatní na mäso. Avšak! Ak by ste očakávali jatka, tak ste na omyle. The Farm neponúka takmer nič, drží sa neskutočným spôsobom na uzde, a pri tom tento námet si to doslova pýta - zájsť na hranicu možného. Je tu pár nepriamych záberov (ruky, nohy, hlavy) a asi jedna drsnejšia scéna, ale tu končíme. Taktiež je príliš veľká pozornosť venovaná nezaujímavému úvodu a zbytočne natiahnutému záveru, hoci pozornosť mala byť zameraná práve na jadro filmu. The Farm je teda z môjho pohľadu trochu hlúpučký a naivný film s totálne nezvládnutým obsahom, ale "príjemnou" metaforickou myšlienkou (no čo z toho?!). Záverečný záber dosť zvrhlý, palec hore.

Vcelku obstojná vecička. Hlavne, čo sa týka gore scén, tie nešetria žalúdok nikoho, sú správne prehnané, za hranicou a sú na kamere!! Celkom gore festival v pozerateľnej - príbehovej - podobe. Hoci tá dejová linka nebola najhlúpejšia akú som kedy videla, ale za to ani najpútavejšia - zbytočne veľa kecania na začiatku odkuslo väčší priestor akoby som chcela a na samotnú akciu už tým pádom až toľko času neostalo, vrchol deja pomerne rýchlo prehrmel. Čo sa týka Tary Reid, tá je pre mňa neskutočne herecky plochá a preto vďačím poslednej scéne za vykúpenie. Inak spoko.

Španieli vždy vedia ako zabrnkať na hororovú nôtu, a toto bolo teda rýdze psycho. S minimálnym priestorom a množstvom postáv vytvorili tak úzkostnú a desivú atmosféru, že je to neuveriteľné. To, čo tu nastalo ani nebol psychický rozklad narušenej osobnosti, pretože onen rozklad bol v deji všadeprítomný. Ide skôr o totálne uvoľnenie šialenstva pod vplyvom vyhrotených situácií. Naozaj perfektne vyobrazené a ja ostávam bez slov.

Tento film je ako nepriama úmera - čím dlhšie trvá, tým menej má hviezd. Mohlo to byť aspoň obstojné nebyť zbytočnej prekombinovanosti, snahy šokovať (čo však dvakrát nefungovalo) a absurdného záveru.

Najväčší plus The Prodigy spočíva v nepredvídateľnosti. Osobne som očakávala úplne iné smerovanie podobné napríklad Orphan, a teda ma konečný vývoj príjemne prekvapil. Optimisticky vnímam aj stopáž, vďaka ktorej je film po celú dobu pútavý a z môjho pohľadu na hluché miesta nestihlo dôjsť. Zároveň bol perfektný herecký výkon malého Milesa - to ako dokázal prepínať z milučkého na bezcitného ma naozaj bavilo. Záver vo mne vyvolal do istej miery negatívne emócie, avšak v pozitívnom zmysle, keďže sa tu žiadny happy ending neodohrá. Za v podstate jediné mínus vnímam to, že sme sa viac mohli povenovať psychológii, popr. hypnóze. Smerujem tým k tomu, že The Prodigy ponúkal toho viac, než sa nakoniec využilo, ale to by si vyžadovalo navýšiť stopáž a mne to v konečnom dôsledku až tak dojem nenarušilo, keďže to je u mňa za jednoznačných 5*.

Povedzme si pravdu, na Traumu treba mať žalúdok. Po psychologickej stránke neuveriteľná ukážka totálneho rozkladu osobnosti človeka pod vplyvom jediného (abnormálne zvrhlého) činu (spáchaného pod nátlakom). Jediný zásadný moment dokáže človeku doslova roztrhať dušu. Zároveň zaujímavá morálna dilema - Dá sa prežívať nenávisť k hlavnej postave po tom, keď sme si vedomí toho, čo sa jej stalo? Množstvo zvrhlých, nechutných scén ďaleko za hranicami znesiteľnosti sprevádzaných brilantným gore.

Začala by som asi tým, že knižnú podobu Trhliny film tak jednoducho neprekoná. Pán Karika je majster v budovaní napätia a prácu s čitateľom zvláda excelentne. Tieto veľmi dôležité aspekty, ktoré robia Trhlinu trhlinou, žiaľ, nie je možné vtesnať do stopáže filmu. Tým však nechcem povedať, že filmové spracovanie bolo na prd - hoci, popravde som sa výrazne obávala ako sa podarí obrazne stvárniť detailné opisy z knihy. V rámci slovenskej kinematografie je však Trhlina úctyhodný počin. V prípade dejovej linky sa niekde pridalo, inde zas výrazne ubralo (čo považujem za slabšie miesto filmu, keďže viaceré atmosféru, napätie a bezútešnosť situácie budujúce prvky z knihy sa v prípade filmového spracovania vytratili). Hoci sa viaceré mystické a logicky nevysvetliteľné časti z knihy nepodarilo stvárniť, tie, ktoré sú vo filmovom spracovaní sú naozaj kvalitné. Práca s obrazom a primárne s hudbou bola v istých momentoch naozaj nadupaná. Nemôžem povedať, že by som však pri filme zažila taký mindfuck a totálne vtiahnutie do deja ako pri knihe. Filmovú Trhlinu, ale naozaj uznávam a nesmierne sa teším, že sa niekto jej spracovania zhostil (hoci to nebola možno navďačnejšia úloha).

Myslím, že na TV film celkom v pohode záležitosť. Herecky síce nie príliš obratné, ale dej aj zápletka sa dajú zniesť. Dokonca je tu aj pokus o prevratný zvrat, ktorý síce je očakávateľný, avšak poteší, že sa tvorcovia snažili o maximum. Možno by som viac uvítala rozvíjanie psychologickej linky (čím myslím psychologický podtext sexsomnie v prípade hlavnej hrdinky), ktorá nám bola prvoplánovo podhodená, ale zjavne panovali obavy zo zabrdnutia do týchto vôd. Z miernej drámy sa z môjho pohľadu vykľul minithrillerík, ktorý určite nebude lámať rekordy sledovanosti a za pár dní si naň pravdepodobne ani nespomeniem, ale ako taká jednohubka k večernej pohodičke pri telke nebol na zavrhnutie.

Hereditary je veľmi znepokojivý, nepríjemný film, ktorý nepotrebuje prehnané gore scény ani nič podobné. Jednoducho si vystačí s kvalitným budovaním napätia, prostredníctvom starého domu, psycho scén a mrazivej hudby. Treba sa však pripraviť na ťahavé tempo, avšak o to ťaživejšia je konečná atmosféra. Myslím, že pre hororových nadšencov a fajnšmekrov vyžívajúcich sa v temnote a bizardnostiach je Hereditary šperk. Poslednú cca pol hodinu sa mi aj ťažko komentuje.. Nie veľa filmov vo vás vyvolá tak nepríjemné, temné pocity ako tento..