DjangoDoe

Jediná poriadna heistovka tento rok a aj tá je priemerná. Paradoxne každý lúpežný film si porovnávam s Mannovým Heatom a to je možno dôvod, prečo jednoducho nedocením pre niekoho možno dobrý akčný film. Citovo chladné postavy, ktoré sa hrajú na rodinu, no vedú bezduché dialógy a do toho nútená atmosféra kedy vlastne čakáme len na poslednú "dokonalú lúpež" a potom na to ako klasicky ostanú dve protipólové postavy proti sebe. Butler-Schreiber je oproti DeNiro-Pacino len slabý šálok čaju a vlastne je vám u prdele, kto z nich skončí s guľkou v hlave. Nakoniec možno pobavila veta "Já se do vězen nevrátim" čo pekne spoileruje záverečných 15 minút.

Vzhľadom na to aké braky sa poslednú dobu točia, Tiché miesto je tohtoročným príjemným prekvapením. Neprináša síce nič prevratné, ale svojou formou budovania napätia na tichu a zároveň celkom dobre spracovanými nevyspytateľnými situáciami, si určite zaslúži minimálne pochvalu. Jasné, pri trocha zamyslení nad nejakými detailami je scenár pekne deravý, no Tiché miesto nie je film logiky ale atmosféry a pri svojej dostačujúcej minutáži som sa slušne bavil.

Veľmi dobre spracovaná adaptácia. Filmík, respektíve hra, dobre vystihuje despotické maniére najmä inšpirované komunistickým režimom a celkovo nám vykresľuje atmosféru 80tých rokov za veľkou oponou. Celý koncept spočíva v kontrolovaní migrantov, ktorý vám predkladajú svoje doklady a na základe inštruckii vašeho šéfa musíte podrobne preskúmať každú nezrovnalosť v dokumentoch kontrolovaných ľudí a na tomto základe rozhodujete o vpustení cudzincov do vašej vlasti. Vtip je v tom, že aj malá prehliadnutá chybička môže spôsobiť veľké škody v podobe bombového útoku. Hlavnú podstatu film vystihuje perfektne a svojou krátkou dĺžkou následne nenudí a v 10 minutách povie to čo má.

Amerika by mala ďakovať Nixnovi, lebo toľko afériek koľko sa odohralo alebo spôsobilo za jeho vlády je až vtipne zarážajúce. Možno to je tým, že ako ne-američan beriem tieto udalosti trocha ľahkomyselne a preto podľa mňa ide o veľmi priemernú drámu, vhodnú tak na daždivé nedeľné popoludnie niekde na miestnej TV stanici. Je to profesionálne zrežírované a aj zahrané, ale na tom nemôže Spielberg stavať celých 116 minút. Chýba tomu iskra, mystickosť a hlavne protipólové zobrazenie udalosti. Film rozoberá len jednú podstatnú vec, ktorá príde tak v 20 minút pred koncom, ale keby si po úvodnej scénke "úniku informácií" odskočíte na pol hodinu doslova o nič neprídete. Rovnaký problém som mal aj u Všetkých prezidentových mužov. Zatiaľ je mojím jediným kráľom JFK. Stone je len jeden, sorry Štefan.

Denis Villeneeuve bol asi najlepšiou voľbou pre nového Blade runnera a skutočne mi nenapadá lepší režisér, ktorý by dokázal vystihnúť lepšie atmosféru, ktorú vytvoril Scott v prvom diele. Dejovo ide o kúsok rozsiahlejší film, no štýlom 160 minútovej stopáže sa ku koncu vytráca záujem o postavy a ostáva len dojem pozlátka efektov a dobrej cyberpunkovej hudby. No v celkovej forme ide o vydarený sequel a svojím štýlom podania príbehu spolu s nadviazaním na predchádzajúci diel sa mi nový Blade Runner páčil.

FIlm, ktorý má v divákovi vyvolať pocit ľútosti a porozumenia s afroamerickými obyvateľmi USA, no triezvym pohľadom sú udalosti týkajúce sa situácie v Detroite pochopiteľné z oboch strán. Jednak rasistický policajti si budovali dlho svoj imidž, či už ide o udalosti z motelu, Rodney King alebo kauza OJ a to zanecháva v človeku ten prirodzený odpor a byť černochom, tak asi reagujem rovnako. No z druhej strany je ťažko sympatizovať s tlupou neprispôsobivých občanov, ktorí začnú všetko bezhlavo ničiť a rabovať a tým spôsobia ešte viac násilia a prehĺbia medzirasovú priepasť. V Detroite sa pozrieme na príčinu a aj na následky vzťahov medzi obyvateľmi a políciou a taktiež na situáciu v Algeirs hoteli, ktorá sa podpísala do histórie mesta, ale aj USA. Nenahovárajme si nič, je jasné že sa tu niekto snažil hrať na oscarov, keďže kontroverzné témata škandálov, homosexuality a rasových podtextov vyhrávajú, no nám ostatným to nestačí a pani BIgelow si mala dať hlavne pozor na stopáž ktorá je strašne prepálená v porovnaní s jej plytkým obsahom. To čo slušne funguje v hoteli sa po jeho opustení vytratí a následujúce udalosti sú zbehnuté do pol hodinky tak aby len ako tak ukončili zápletku. Režijne ide o dobre zvládnutý film, kamera je nervózna a priam vtieravo zaznamenáva emócie jednotlivých postáv. Herecky sa najmä predviedol Poulter a zvyšok mu slušne asistuje. No toto všetko má každý film s rasovou tématikou a tak si myslím že Detroit zapadne prachom a ostane zapomenutý.

Keby takto vyzerali všetky pokračovania vydarených akčných filmov, tak by bol filmový svet o čosi pestrejší. Pri ohlásení dvojky bola Chapter two dosť rozpoluplná, najmä k scenáru sa kladli otázky, či sa John Wick má kde príbehovo posunúť, bez toho aby len trápne kopíroval svojho predchodcu a zároveň si udrží úroveň pomeru čo akčný záber, to kamerová slasť pre diváka. A môžem úprimne skonštatovať, že všetky pochybnosti pominuli. V prvom rade sa už nemusíme zaoberať Wickovým príbehom, lebo ho dobre poznáme a tak hneď z úvodu dostaneme menší predkrm po ktorom následujú švédske stoly v elegantnej headshotovej mánie, ktorá nás zabaví až do úplného konca filmu. Taktiež potešíl Morpheus a dokonale nachystaný koniec pre prípradné, podľa mňa isté, pokračovanie.

MIndhunter sa pohráva s celkom ťažkou témou a veľmi ťažkým slovníkom cudzích slov, preto je kategoricky oddelený od dnešným hype seriálov celkom veľkou priepasťou. Prvé epizódy prinášajú skôr pohľad na začiatočnícke profilovanie vrahov a postupne sa zoznamujeme ako s hlavnými postavami, tak aj jednotlivými aspektami ich nadšenia, vrahmi. Ten klasický portrét osudového spojenia staršieho skeptického policajta s mladým a energickým kolegom je vo Fincherových rukách vždy dobrou voľbou. Postavy a najmä ich charaktery sú odlišné v každom smere ich práce, ale po určitých skúsenostiach a vzájomnej spolupráci nachádzajú rovnaký smer. Hlavným posolstvom mindhuntera je najmä spoznať doslova zoči voči zvrátené mysle vrahov a zároveň využiť tieto poznatky na chytenie resp. zabránenie ďalšej vraždy. Seriál ťaží úspech najmä s perfektnej autenticity či už zo 70tych rokov, skutočným vrahov alebo v podstate definovaniu pojmu sériový vrah. Ako som už spomínal, seriál je určený pre trocha náročnejších divákov, keďže sa kvalita odvíja najmä v dialógoch a nie v akčných scénach. Ak vás bavil film Zodiac od Finchera, tak si rozhodne pochutnáte, ak nie tak si rovno ušetrite cca 8 hodín života.

Už dlho som nevidel žiaden teen story a tak som si povedal, že práve Netflix by mohol ponúknuť niečo zaujímavé, neklišové a dramaticky zvládnuté. V prípade 13 reasons why sa moje očakávania naplnili a tak som sa celkom zažral do príbehu Hany Bakerovej. Všetko je to skvelo vykalkulované, hrajúce na city s veľmi dobrým kastingom a samozrejme s originálnym pojatím príbehu trpiacej teenagerky. Avšak nad toto všetko sa aspoň v mojom prípade povyšuje fakt, že doslova umelé naťahovanie deja do 13 častí bolo zbytočné, aj keď vzhľadom na názov seriálu pochopiteľné. Ide mi však o to, že minimálne polovica častí je recyklovaná a varí v podstate z vody, neustále rozbroje medzi skupinkou a Clayom, matkine otázky ala čo je ti? a hlavne Tonyho mentorstvo je časom iritujúce. No ak prekonáte pár tých tvorcovských preklepov, dostanete nadpriemerný seriál s fakt okúzlujúcou hlavnou hrdinkou. Preto by som rád dal plné hodnotenie, hlavne kvôli nej, ale fakt, že ide znova "chodí sa po vodu pokiaľ sa džbán nerozbije - seriál (myslím pokračovanie 2. sériou) tak je moje hodnotenie dostatočne vysoké na úkor mojich pocitov z finále.

Zaujímalo by ma, ako dlho písal pán Johnson scenár a ako veľmi vôbec svet SW pozná, pretože z pokračovania novej série som, ani nie tak sklamaný ako znechutený. Kde sa stratila tá tajomná temná sila s veľmi silným a ikonickým záporákom? Kde sa stratila mýtickosť Jedi rádu a jeho prvky, ktoré nám naservíroval Lucas uz pred 40timi rokmi? Kde sa vytratila ta elegantná originalita a hlavne kde zmizol zmysel pre rovnováhu sily vo vesmíre? Abrams išiel v podstate na istotu, zrecykloval Novú nádej v nádeji, že nejakým zázrakom zasadí impulz a pripraví tak priestor pre nejasné otázky zo sveta Jedi a celkovo Hviezdných vojen. No Johnson si požičal len postavy a napísal scenár na kolene, ktorý je chabý a tak sakra nezaujímavý. Film má 150 minút, z ktorých hodinu sa Lukovo komotné správanie a nelogické činy dopĺňajú s druhou dejovou linkou, ktorá patrí unikajúcim rebelom a ich len scenáristickými únikmi pred prvým rádom. Ako tak to zachraňuje Casino Royale scénky na novej planétke s pár peknými zábermi. Luke a jeho "ne" výcvik mladej Jedi krvi je totálny trapas. Taktiež samotná Rey sa ako herečka veľmi snaží ale scenár ju pochoval do hodinky filmu. Ďalej ma neskutočne vytáčalo zobrazovanie temnej strany sily, ktorá ma digitálneho pradeda bez špetky toho klasického sithovského drajvu, čosi pokecá čosi sa povyhrožuje a končí. Taktiež Kylo Ren a ten trápák generál sú len buď uškriekanými alebo uplakanými bábkami toho páprdu. A ak ešte čakáte skvelé bojové scénky so svetelnými mečmi a tie pravé hviezdne vojny, tak tie dokopy trvajú asi 15 minút z filmu, zvyšok sú len kecičky v kokpitoch, pár prevratov a tak dále. Nech si vraví, kto chce, čo chce o Lucasovi, ale I, II a III boli oproti tomuto úplne iná liga. Tá mäsovosť a monumentálnosť jednotlivých armád a bojov, klonové vojny alebo už samotné súboje svetla vs temnoty sú majestátne. Dôvod pozretia nových častí je len v tom, aby si ľudia uvedomili, že predošlá nová trilógia bola kvalitnejšia a nezaslúžila si taký hejt aký dostala. Moje SW maratóny budú naďalej začínať prvým dielom a končiť šiestym a myslím, že ani epizóda IX môj názor nezmení. 3* len za efekty a starú detskú lásku k tejto ságe.