Katka1811222

Ide o film podľa skutočných udalostí, ktorý nevyniká. Pripomína nízkorozpočtové televízne filmy a vlastne ním aj je. Chýba mu hĺbka, prepracovanosť po vizuálnej, štrukturálnej ale aj celkovo obsahovej stránke. Divák sa dozvie o všetkých dôležitých momentoch Amberley Snyderovej života, ale sú to len zrekonštruované fakty. Napriek tomu, že je zápoleniu Amberley venovaný dostatočný priestor (a je tu solídna snaha zahrať to, čo najlepšie), AVŠAK chýba celkový kontext, ktorý by diváka viac zlákal k jej príbehu (rodiny, jazdeckého koňa, štúdia) - tieto témy tvorcovia upozadili. >Kladne hodnotím aj spoluprácu so skutočnou Amberley a jej koňom. Možno aj preto je škoda, že je film tak jednotvárny.<

Osobne vlastne neviem pre koho je ten film určený. Ak je to pre malé deti (do 7 alebo 10 rokov), tak to je trochu moc zložité (tematicky, kultúrnymi odkazmi) aj agresívne (párty, alkohol, útek z domu, bitka v bare). Dajme tomu, že je to pre vyššiu kategóriu – v tom prípade nie je to stále trochu moc explicitné  a pre 15 ročné deti už moc hlúpe?  Okrem nejasnosti vekovej kategórie vhodného diváka je tu závažnejší problém. Opakovaný vtip už nie je vtipom: Ten istý záporák, tie isté reakcie, žiaden vývoj a vlastne ide o Ctrl + V a Ctrl + C (pre Apple userov: Cmd+V a Cmd+C) aj v prípade celkovej štruktúry filmu.  Nakoniec sa možno naozaj jedná o vhodnú príjemnú rodinnú zábavu – neodporúčam to ale zisťovať. Viem si však predstaviť, že deťom to môže ulahodiť. Neviem však, čo im to dá.  Samostatným problémom je aj herecké obsadenie Belly Thorne, ktorá by ROZHODNE nemala byť detským vzorom alebo celkovo deťom na očiach (drží si celkom solídny „bitch image“) a to aj napriek tomu, že ide o Disney hviezdičku (, ktoré neprestávajú padať). V konečnom dôsledku je film detinský, schematický a plytký - celková myšlienka sa stratila v chaose, čím vlastne snímka je.

Tento film patrí do série filmov „umierajúcich tínedžerov, ktorí sa zamilujú“. Námet a teda ani celkové témy snímky nie sú ničím novým a pravdepodobne ani posledným. Isteže ide o variáciu - iná choroba, iné spúšťače kritického stavu/ pravidlá a pohľad „umierajúceho tínedžera“ na svet – avšak podobnosť zostáva. Diváci všeobecne milujú variácie a podobnosti preto ma neprekvapuje, že „neliezol na nervy“ už s omletým. Niekoľko vecí mi však príde vhodné nadhodiť: hlavná hrdina (neuveriteľne mi pripomína Améliu) ako aj LGBTQIA+ vdychujú naratívu celkovú sviežosť a to aj vďaka nie úplne nenápadnému vysmievaniu sa sériám filmov s podobnou tématikov. Medzi jeden z dôvodov prečo považujem tento film za príjemný je rozhodnutie talianských tvorcov neopúšťať rovinu komédie a prepnúť do programu žmýkania emócií. Na záver sa zmienim o pracovnom povolaní hlavnej hrdinky. Istým spôsobom to slúži len k dvom dobrým vtipom a môžeme to považovať za extrémne hlúpe. Čo mi však prišlo zaujímavé (a týmto skladám poklonu Ellie Riuz Rodriguezovej za dabing Ludovici Francesconi), že anglickej verzií bol tento vtip oveľa výraznejší a údernejší ako v originálnej verzií. (Odporúčam pozerať film v originálne a prepínať iba v prípade scén z potravín!)

Po dlhej dobe sa mi podarilo vidieť tento film znova. Zatiaľ, čo predtým bol môj súcit s mladým dievčaťom a jej krokmi (tú drámu som hltala plnými dúšami). Dnes ma oveľa viac zaujalo pozadie príbehu a koniec. Chválou v tomto prípade je, že napriek necelej dekáde má film stále čím zaujať a zostáva stále vizálne aj naratívne zaujímavý. Nepripojím sa k ďalším chválam kamery a ani výpravy a namiesto toho zastanem pri tom ako prekvapivo umelým sa zrazu stal koniec tohto filmu ako aj charakter hlavnej hrdinky. V zásade však niečo funguje a niečo nie. Drsnosť podmienok a málo možností pre chudobné ženy = áno. Božský zásah do diania – aneb modlitba malého dievčatka = nie. Gejša jej kultúra a úpadok = áno. Osud, ktorý ti bol priamo bohom daný = nie. Rozdielnosť / podobnosť žien a ich osudy = áno. Japonsko a japonská kultúra 30-40r. = nie.   PS.: Rozhodne by stálo film vidieť skrz feminizmus. Táto recenzia ako aj komentár k filmu by znel určite inak.

Na začiatok: Myšlienka filmu je rovnaká ako tú, ktorú vznášal samotný Naim Süleymanoğlu. Môžeme tak vrdiť, že to je najväčšia úcta akú mohli tvorcovia filmu urobiť. Na druhú stranu je to dôvod prečo podotknúť pár nedostatkov. Vzhľadom k tomu, že bol Naim vydený ako národný hrdina sa podobne mystifikuje aj v rámci tohto filmu. Tento film naznačuje športovcove úmrtie ako najväčšiu obetu. Bohužiaľ, Naim nezomrel iba z dôvodu zdvíhania ťažkej váhy, ale veľkú váhu mal aj alkohol a hlavne fajčenie. Svätý hrdina nebol až tak svätý s tromi nemanželskými deťmi a častou zábavou v kluboch. Nesnažím sa uraziť túto veľmi dôležitú postavu pre turecký národ. Skôr je mojou snahou poukázať, ako film dobrovoľne opravuje a „vylepšuje“ veci. Ide teda viac o film, ktorý vzdáva poctu životnému cieľu tohto športovca (skvelé pre tureckého diváka a jeho národné cítenie) ako „intímne“ predstavenie ho – a to i pre širšie publikum.  To ma privádza k druhej veci. Pre sčítaného diváka je tento film oveľa významnejší ako pre západného diváka – pre ktorého film nebol zjavne určený (pre Česko a Slovensko je prijateľnejší pretože komunistický režim je nám známy).  Nakoniec sa zmienim o scéne američana, ktorý sa ho snaží zlákať peniazmi. Ide o absurdnú scénu, ktorá zhadzuje snímku a skôr pripomína známe turecké skvosty pri ktorých sa obyčajným divákom zastavuje rozum.  Film sa skutočne snaží hrať na city ako priemerná televízna produkcia. Od nej má však navrch, nie len námetom, ale aj snahou podať „realistický obraz“. I keď vieme, že to tak úplne nie je.

Na začiatok chcem povedať, že Sherlock nevznikol ako morálny hrdina z ktorého by sme si mali brať príklad a Mark Gatiss, Steven Moffat to vedia. Tvoria viktoriánského Sherlocka aký je a bol v knihách Doyla. Tvrdohlavý, závislý, bezcitný. Preto sa hnevať nad tým, že bol po celý čas na drogovom "tripe" a poukazovať na to aký to má vplyv na divákov je trochu povrchné hlavne preto, že v tom prípade je jasné, že hlavná myšlienka niekomu uniká. Bonusový diel bol geniálnym spracovaním plných náznakov, šifier a odkazov. Kto pozná a miluje Sherlocka tešil sa zdrobností, nie len ktoré počul ale aj videl, táto časť bola venovaná zjavne všetkým veľkým fanúšikom, pretože jedine tí ho mohli plnohodnotne oceniť. Ako inak koniec sa zvrtol do takého uhla, že to vyznelo až divne ale hlavná myšlienka bola veľmi chytro vymyslená z pera oboch tvorcov: Mŕtvy človek nemôže ožiť ale jeho duch môže pretrvať hoci ako spomienka (alebo ducharský príbeh) . Presne tak ako bola "nevesta" a "moriarty". A keďže Sherlocka strašil Moriarty v mysli ako "ducharský príbeh" (pretože bol rovnako geniálny ako on sám) stratil sa tak hlboko vo svojej mysli,(SPOILER)a preto pri skoro vyriešení prípadu sa tam zjavil Moriarty. Na záver sa S. ocitol s M. ním pri vodopádoch(veľkom páde). Lenže až tu prichádza pravá myšlienka. Je úplne jedno, proti čomu a komu pôjde Sherlock keď bude Wattson pri ňom stáť nech už urobí akúkoľvek chybu. Obaja tak budú dostatočne silný vzdorovať tomu čo sa blíži nech už je to teda čokoľvek ! (koniec SPOILERU) Toto bol film z pohľadu Sherlocka. O tom ako on myslí ako vidí veci, čoho sa bojí a čomu verí.