sorondo

Keď som sa o tomto filme bavil s jedným mojím známym ešte predtým, ako som ho videl, povedal mi, že iba dvakrát v živote zažil, ako celé kino plakalo - raz na nejakom filme s Alainom Delonom (už si presne nepamätám, ktorý to bol) a druhýkrát na Mastičkárovi. Po zhliadnutí Mastičkára som pochopil, o čom hovoril. Mimochodom s hercami z toho filmu sa mi viaže jedna spomienka na školský výlet do Krakova v roku 1997. :-) Náhodne sme totiž pri potulkách mestom natrafili na autogramiádu hlavných predstaviteľov. Náš učiteľ sa rozhodol, že si vystojí rad na autogram. Takmer sme zmeškali autobus na Slovensko, nebyť Mastičkára, ktorý nám uveril, že sa ponáhľame a uprednostnil nás pri podpisovaní. :-)

Bieloruský autobus idúci do Poľska prepadnú banditi, ktorí od cestujúcich požadujú peniaze. Jednu z pasažierok Marusju, ktorá protestuje, vysadia neďaleko autobusovej zastávky. Tá sa rozhodne obrátiť na políciu a na niekoľko dní ju obytujú u miestneho organistu Witeka, s ktorým sa postupom času vďaka hudbe zblížia. Medzitým náčelník miestnej polície vyšetrí prípad a Marusja dostane svoje ukradnuté peniaze späť. Marusja však napokon kvôli Witekovi zostane v Poľsku... Pekný film, jednoduchý príbeh, krásne vidiecke exteriéry okolia Bialystoku, viacero vtipných hlášok a scén, preto 4 ****.

Tento film nadchne aj toho, kto nemá práve najvrelší vzťah k takémuto druhu filmov. Piotr Adamski je už tradične zárukou kvality, okrem toho najmä mužské oči ocenia krásnu hlavnú hrdinku Martu Zmudu-Trzebiatowskú. K tomu treba prirátať vtipné scény a dokonalé kulisy z prostredia historického Krakova.