Tiffany

This guy goes to a psychiatrist and says, "Doc, uh, my brother's crazy; he thinks he's a chicken." And, uh, the doctor says, "Well, why don't you turn him in?" The guy says, "I would, but I need the eggs." Takto vidí Woody Allen vzťahy - sú úplne absurné, iracionálne a deštruktívne, ale aj napriek tomu ich potrebujeme k životu a na ich udržanie sme ochotní urobiť aj tie najbláznivejšie veci. Allenova metafora opisujúca medziĺudské a najmä partnerské vzťahy svojou originalitou nemá obdobu a zároveň je úplne pravdivá a výstižná. Neurotik Alvy (Allen) stretáva krásnu, veselú a zábavnú Annie (Diane Keaton) a je ňou natoľko očarený, že nachvíľu zabúda na svoju filozofiu, že život môže byť buď za A) hrozný, alebo za B) mizerný. Vzťahy sú však všetko len nie jednoduché a charakterová odlišnosť oboch postáv sa čoskoro dostáva do konfliktu... Mimoriadne vtipný, originálny a inteligentný film, ktorý však nesie smutné, avšak pravdivé posolstvo: láska niekedy nestačí na to, aby spolu dvaja ľudia dokázali žiť.

Zase raz mi tá americká teatrálnosť nevadí a najmä nie v tomto filme, ktorého najsilnejšími článkami sú vlastne postavy, ktorých príbehy poznáme z predchádzajúcich Marvelovských filmov. Práve Tony Stark, Thor, Kapitán Rogers a Bruce Banner (ktorým sekundujú Black Widow a Hawkeye) sú dôvodmi, prečo sú Avengers tak divácky atraktívnym zážitkom. Na to vzájomné doberanie sa, dynamické a vtipné dialógy, súperenie a na záver prvotriednu ukážku spolupráce a spolupatričnosti nasledovanú triumfálnym víťazstvom sa tak dobre pozerá, že menšie nedostatky v deji sa proste stávajú insignifikantnými. Tá obrovsky silná charizma postáv, ich nadľudská dokonalosť a zároveň ľudskosť robí tento film absolútne jedinečným a neopakovateľným. Som dokonca ochotná prehliadnuť fakt, že z Lokiho scenáristi urobili chladného a bezcitného záporáka (s čím sa teda vnútorne vôbec nestotožňujem).

Američania opäť raz zachránili svet a viete čo? Ani najmenej mi to nevadí, keď z toho Michael Bay dokázal urobiť film, ako tento tu. Patriotistické referencie a americká teatrálnosť idú bokom – atmosféra Armageddonu je totiž tak intenzívna a neopakovateľná, že sa stačí pohodlne usadiť a ten filmový zážitok si jednoducho vychutnať. Bruce Willis sa pre tento typ úloh narodil, Bena Afflecka ako priemerného herca (ale o to krajšieho chlapa) vie Bay obsadiť do rolí týchto náhodných hrdinov, ktoré mu maximálne sedia a krásna Liv Tyler v spoločnosti svojho sympatického otecka v úlohe interpreta hlavnej piesne (ktorá je mimochodom fantastická)... Obsadenie a hudba na jednotku, humor viac ako chválitebný a tá atmosféra... Atmosféra je pre mňa pri filmovom zážitku kľúčová, a Armageddon ju má aj pri dvadsiatom pozretí rovnako úžasnú.

LOVE IS ALL AROUND. Všetci túžime po láske a kedy je na ňu najvhodnejší čas, keď nie na Vianoce? Love Actually je kráľovnou medzi romantickými komédiami a absolútnym vrcholom medzi vianočnými filmami. Obsadenie v podobe toho najlepšieho z britskej hereckej smotánky + toľko dokonale napísaných dejových línií, že z každej jednej by pokojne mohol byť osobitný film. Čistá, nenásilná a pritom maximálne intenzívna romantika, vtip, brilantné herecké výkony, príjemný soundtrack a jedinečná atmosféra vianočného Londýna. Rozumiem, prečo sa niektorí ďalší filmoví producenti a scenáristi pokúšali týmto majstrovským dielom inšpirovať, avšak výsledok (He´s not that into you, alebo zúfalo zlý Valentine´s day) Láske nebeskej nesiahal ani po členky. Tento film je jediný svojho druhu a kvalitou vysoko prevyšuje ostatné, nielen vo svojom žánri. Z postáv milujem asi všetkých, ale osobitnú slabosť mám pre šarmantného premiéra v podaní Hugha Granta a Martin Freeman ako protagonista béčkového filmu pre dospelých je tiež úplne neodolateľný :)

V Lesterovi Burnhamovi v podaní božského Kevina Spaceyho sa vidíme takmer všetci. Tá postava má toľko rovín, od snívajúceho romantika cez bojovníka s vlastným osudom až po antihrdinu a popri tom všetkom ostáva jednou z najľudskejších postáv, aké boli kedy napísané. American Beauty, pokiaľ mu to dovolíte, je filmom, ktorý mení životy. Scéna s poletujúcim sáčkom, vo svojej podstate primitívne jednoduchá a banálna, má v sebe väčšiu hĺbku a posolstvo ako čokoľvek, čo som kedy videla. Krása je všade, look closer.

Príbeh jedného obdobia našich dejín, poetický a realistický zároveň, ako to dokážu len Svěrákovci. To nádherné zlatisté svetlo, hudba a predovšetkým láskavosť rozprávania pôsobia ako pri žiadnom inom filme, možno snáď len s výnimkou Kolju. Srdcová záležitosť.

Čo napísať k srdcovej záležitosti takých rozmerov, ako je Kolja... čo povedať k príbehu o priateľstve medzi starým mládencom a malým chlapcom, o ktoré zo začiatku ani jeden z nich nestál, no neskôr zmení ich životy viac, ako pád režimu... Zdeněk Svěrák je génius a až do smrti ma nikto nepresvedčí o opaku. NIKTO nevie písať také dialógy, také scény, tak dojímavé a vtipné a hrejivé momenty, ako on. Ďakujem, pán Svěrák, za tento film.

Na film typu Pulp Fiction (ak niečo také vôbec existuje) je tak extrémne ťažké napísať niečo výstižné a originálne, že sa nejdem hrať na to, že sa mi to darí, ale pokúsiť sa môžem. V prvom rade, český dabing je v tomto filme geniálny a zaslúžil sa o to, že mnohé hlášky takpovediac zľudoveli. To však samozrejme až tak veľmi nesúvisí so dabingom, ako so samotnou genialitou a dych vyrážajúcou originalitou spracovania. Príbeh, ktorý je tak nejasný a nikto vlastne poriadne netuší, o čo v ňom ide, je vyskladaný z geniálnych scén, vtipných a mrazivých, ale hlavne tak divácky uspokojivých a v pamäti rezonujúcich, že dejová línia sa odvíja niekde v menej podstatnej rovine. Ja nepoznám žiadnyiný film podobný tomuto. Pulp Fiction je ONE OF A KIND.

Ja sa stále odvolávam na to, že tu s niekým súhlasím alebo nesúhlasím :) v tomto prípade s váženým pánom verbalom súhlasím s viacerými vyjadreniami, ktoré zrejme pôvodne neboli myslené práve v lichotivom duchu, avšak ja sa s nimi v tomto duchu stotožňujem :) Ok, k veci: úvod filmu bol trochu zdĺhavý a neprehľadný, ale dostatočne skoro nabral zaujímavý a napívaný spád a v tomto duchu sa niesol až do samotného záveru. Páčilo sa mi obsadenie, vôbec nemám problém s Benom Affleckom v hlavnej úlohe (práve naopak, a stylistom, ktorí vymysleli tú jeho bradu a čiernu, mierne prešedivenú ofinu s uznaním tlieskam), ale čo treba v každom prípade pochváliť, je réžia. Z príbehu, ktorý pre neameričanov na prvý pohľad nepôsobí nejak extra atraktívne, urobiť perfektný film s maximálne napínavými momentmi (letisková kontrola) a navyše so vtipnými scénami (What´s wrong with the bikes again? alebo This is the best bad idea we have, sir.), to sa podľa môjho názoru nepodarí každý deň. Od rozhodnutí filmovej akadémie zvyčajne dávam ruky preč a nie vždy ma práve potešia, ale v tomto prípade som rada, že sa rozhodli pre sympaťáka Bena a jeho (teda nielen jeho) sympatické dielo.

Zvyčajne nemám problém s neoriginálnymi námetmi, ale pokiaľ navyše ide o tak ZLÉ spracovanie, ako v tomto prípade, tak s nimi problém mám. Tento film totiž nebol ani vtipný, ani romantický, namiesto toho bol trápny a predvídateľný a hlavní hrdinovia boli nanajvýš nesympatickí... V skratke: tá jedna * je za šarmantného Eda Burnsa (ktorý by si zaslúžil aj dve, ale v prípade tohto filmu sa inak fakt nedá) a vlastne, "normálnym" filmom zo zásady odpad nedávam, ale toto sa k nemu vážne nebezpečne blížilo.