Tiffany

Čo napísať k srdcovej záležitosti takých rozmerov, ako je Kolja... čo povedať k príbehu o priateľstve medzi starým mládencom a malým chlapcom, o ktoré zo začiatku ani jeden z nich nestál, no neskôr zmení ich životy viac, ako pád režimu... Zdeněk Svěrák je génius a až do smrti ma nikto nepresvedčí o opaku. NIKTO nevie písať také dialógy, také scény, tak dojímavé a vtipné a hrejivé momenty, ako on. Ďakujem, pán Svěrák, za tento film.

Možno je to len môj názor, ale podľa mňa je tento film nedoceneným a predovšetkým nepochopeným klenotom súčasnej kinematografie. „The Royal Tenenbaums“ je dôvodom, prečo uznávam Wesa Andersona ako jedného z najtalentovanejších a najlepších režisérov súčasnosti. Všetky drobné poetické detaily, príbehy postáv, nádherný melancholický soundtrack a katarzný záver sú dielikmi mozaiky, ktoré spolu tvoria prekrásne majstrovské dielo.

Príbeh jedného obdobia našich dejín, poetický a realistický zároveň, ako to dokážu len Svěrákovci. To nádherné zlatisté svetlo, hudba a predovšetkým láskavosť rozprávania pôsobia ako pri žiadnom inom filme, možno snáď len s výnimkou Kolju. Srdcová záležitosť.

Cloud Atlas je nádherný príbeh s obrovskou myšlienkou a pravdivým posolstvom. Prostredníctvom príbehov postáv v ich jednotlivých životoch je tu sprostredkovaná filozofia reinkarnácie a karmy, skutočnosť, že smrteľné sú len naše telá a duša je večná, že sa vraciame stále späť aby sme sa učili, vyrovnali staré dlhy a znovu sa stretli s našimi milovanými. Hovorí o tom, že každé naše rozhodnutie, každá láskavosť a každý zlý skutok, ktorého sa dopustíme, predurčuje našu budúcnosť a ovplyvňuje naše budúce životy a životy tých okolo nás. Je to posolstvo o nádeji, o tom, že prostredníctvom lásky a konaním dobra máme možnosť vytvoriť lepší svet. „I believe death is only a door. One closes, and another opens. If I were to imagine heaven, I would imagine a door opening. And he would be waiting for me there." (Sonmi-451)

V Lesterovi Burnhamovi v podaní božského Kevina Spaceyho sa vidíme takmer všetci. Tá postava má toľko rovín, od snívajúceho romantika cez bojovníka s vlastným osudom až po antihrdinu a popri tom všetkom ostáva jednou z najľudskejších postáv, aké boli kedy napísané. American Beauty, pokiaľ mu to dovolíte, je filmom, ktorý mení životy. Scéna s poletujúcim sáčkom, vo svojej podstate primitívne jednoduchá a banálna, má v sebe väčšiu hĺbku a posolstvo ako čokoľvek, čo som kedy videla. Krása je všade, look closer.

LOVE IS ALL AROUND. Všetci túžime po láske a kedy je na ňu najvhodnejší čas, keď nie na Vianoce? Love Actually je kráľovnou medzi romantickými komédiami a absolútnym vrcholom medzi vianočnými filmami. Obsadenie v podobe toho najlepšieho z britskej hereckej smotánky + toľko dokonale napísaných dejových línií, že z každej jednej by pokojne mohol byť osobitný film. Čistá, nenásilná a pritom maximálne intenzívna romantika, vtip, brilantné herecké výkony, príjemný soundtrack a jedinečná atmosféra vianočného Londýna. Rozumiem, prečo sa niektorí ďalší filmoví producenti a scenáristi pokúšali týmto majstrovským dielom inšpirovať, avšak výsledok (He´s not that into you, alebo zúfalo zlý Valentine´s day) Láske nebeskej nesiahal ani po členky. Tento film je jediný svojho druhu a kvalitou vysoko prevyšuje ostatné, nielen vo svojom žánri. Z postáv milujem asi všetkých, ale osobitnú slabosť mám pre šarmantného premiéra v podaní Hugha Granta a Martin Freeman ako protagonista béčkového filmu pre dospelých je tiež úplne neodolateľný :)

Trainspotting som videla len nedávno a je to asi jediný film, po ktorom zhliadnutí som prehodnotila moju dovtedajšiu TOP desiatku naj filmov. Inak nebudem písať zbytočné ódy, všetko podľa mňa stručne vystihol môj obľúbený golfista. Dodám len toľko... nerozumiem, ako môže niekto tento film porovnávať s Requiem for a dream, asi neexistujú dva filmy, ktoré by okrem podobnej tematiky boli tak rozdielne. Trainspotting je svižný a dynamický, s úžasným soundtrackom, so scénami mrazivými a dych vyrážajúcimi, ktoré sú však odľahčené vtipnými a uvoľnenými... Na rozdiel od toho, Requiem bola pre mňa jedna veľká temnota a depresia.

Američania opäť raz zachránili svet a viete čo? Ani najmenej mi to nevadí, keď z toho Michael Bay dokázal urobiť film, ako tento tu. Patriotistické referencie a americká teatrálnosť idú bokom – atmosféra Armageddonu je totiž tak intenzívna a neopakovateľná, že sa stačí pohodlne usadiť a ten filmový zážitok si jednoducho vychutnať. Bruce Willis sa pre tento typ úloh narodil, Bena Afflecka ako priemerného herca (ale o to krajšieho chlapa) vie Bay obsadiť do rolí týchto náhodných hrdinov, ktoré mu maximálne sedia a krásna Liv Tyler v spoločnosti svojho sympatického otecka v úlohe interpreta hlavnej piesne (ktorá je mimochodom fantastická)... Obsadenie a hudba na jednotku, humor viac ako chválitebný a tá atmosféra... Atmosféra je pre mňa pri filmovom zážitku kľúčová, a Armageddon ju má aj pri dvadsiatom pozretí rovnako úžasnú.

Na film typu Pulp Fiction (ak niečo také vôbec existuje) je tak extrémne ťažké napísať niečo výstižné a originálne, že sa nejdem hrať na to, že sa mi to darí, ale pokúsiť sa môžem. V prvom rade, český dabing je v tomto filme geniálny a zaslúžil sa o to, že mnohé hlášky takpovediac zľudoveli. To však samozrejme až tak veľmi nesúvisí so dabingom, ako so samotnou genialitou a dych vyrážajúcou originalitou spracovania. Príbeh, ktorý je tak nejasný a nikto vlastne poriadne netuší, o čo v ňom ide, je vyskladaný z geniálnych scén, vtipných a mrazivých, ale hlavne tak divácky uspokojivých a v pamäti rezonujúcich, že dejová línia sa odvíja niekde v menej podstatnej rovine. Ja nepoznám žiadnyiný film podobný tomuto. Pulp Fiction je ONE OF A KIND.

Nie som ten typ človeka, čo musí mať za každú cenu iný názor ako väčšina a preto odmietam súhlasiť s tým, že toto nie je geniálny film. Pretože podľa mňa proste je. Knižná predloha je neskutočne kvalitne napísana, pútava a vtipná a filmové spracovanie to všetko zachováva, navyše filmový koniec je ešte lepší a hrejivejší ako ten v knihe. Silver Linings Playbook nie je ani tuctová romantická komédia a tanečný film už vôbec nie – je to film zo života o tom, ako sa oplatí hľadať svetlú stránku (silver lining) aj v zdanlivo zúfalých situáciách a veriť na šťastný koniec. Plus, už dávno som nepočula tak skvelý soundtrack. A na záver musím ešte konštatovať, že Jennifer Lawrence je skvelá herečka a Bradley Cooper, z ktorého si tu niekto robil srandu že „hrá ako o život“ tak naozaj hral a po Hangoveri si u mňa napravil reputáciu na jednotku s hviezdičkou.