Radko

Radko

Radko Katrlík

okres Bratislava
chodec

homepage

119 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 26 51 76 101
    • 24.2.2018  04:12
    Eyewash (1959)
    *****

    Čriepky reality zachytené očným fokusom. Z mihotania sa životom ostáva pár srandovných geometrických obrazcov, voda ako prameň života. Nuž a jasný bod pohľadu dostáva dieťa, jeho vývoj a pílenie dreva. Bezpríbehové a predsa tak epické. Na zachytenie podstaty niekedy stačia tri minúty.

    • 24.2.2018  03:12
    Et Cetera (amatérský film) (2012)
    *

    Existuje taká vodka, že Ruskij standard. Toto je český krátkometrážní stand art.

    • 15.2.2018  20:11

    Neviem, či má zmysel hodnotiť 100% film, pri ktorom na konci revem ako malé decko. Ale asik má.

    • 2.2.2018  18:34

    MIMIC správne píše: toto nie je štandardná konzumná pičovina, toto je pamparádny experiment. Celučký v duchu tradícií hnutia Fluxus. Alebo inak: niekedy to pôvodný alternatívny nekonzumný nápad neprzní, niekedy takáto vec (používanie praktík undergroundu pre výsostne komerčné audiovizuálne tovary, nazývané ojebávačsky aj filmami) nie je na škodu, ak sa komerčná kinematografia poučí od alternatívy 60. rokov 20. storočia.

    • 1.2.2018  11:47

    Ok

    • 14.1.2018  18:58

    Film, v kerom Ďuri Kultúra ukázal pipíka. Okrem toho si pamätám, že tam trtkal nejakú aziatku, ktorá mala svetlomodré pančuchy. Takže fajn. P. S. A priezvisko rejžu: Zadek, pridáva hviezdu k hodnoteniu. P. S. II Plagát, kerý je tu pripojený k filmu evokuje dojem, že vo filme bude ukázaný zadok J.M. Simmela. Váham nad štvrtou hviezdičkou.

    • 6.1.2018  22:28

    Presné podobenstvo zďaleka nie len o typicky ruskej poperestrojkovej dedine, vyrovnávajúcej sa po rokoch boľševického režimu s rovnako neúprosným kapitalizmom bez limitov. Pretože podstata, tá je veľmi podobná každej dobe a každej komunite, ktorá sa vzájomne skvele pozná. Takže o čo ide? Nuž, vezmime to od podlahy: základom životnej pohody je dobre si vypiť, zabaviť sa a zatrtkať si. Na následky nejako veľmi nemyslieť. Ale ak aj z potomstva niečo kvapne, samozrejme detvákmi, hocako nevychovanými, rozmaznanými frackami sa samozrejme treba zaštítiť. Lebo šak krv není vodka (však áno?). Takže vypiť si, ak zadarmo, bez ohľadu na okolnosti. Zhodiť vždy a za každých okolností toho, kto z komunity vytŕča. Pretože ako spieva aj Bez ladu a skladu: tak odtnite mu hlavu, nech nevytŕča z davu. Toto závidiace si rovnostárstvo samozrejme sa tiahne naprieč komunitou. Bez ohľadu na náboženstvo, či svetovyznanie. Ba, ako sa ukazuje, čím je viera silnejšia, tým mocnejšia je aj nenávisť a závisť voči tým, čo vytŕčajú z radu a majú na viac ako sivý, úboho závidiaci rovnostársky priemer. Nuž a do likvidácie odlišnosti, výnimočnosti treba vložiť celú myseľ, zapojiť celú nielen komunitu, ale aj rodinu. A všetky možné prostriedky. A potom zlikvidovať výnimočnosť, toho, kto má na viac. Nuž a potom? Vypime si, zabavme sa, potom si v kostole vyspovedáme hriechy a sme čistí ani ľalie. A tam, na spálenisku ambícií rastie rovnaká tráva ako pred rokmi. Len tá láska sa nedá len tak prikázať, naordinovať. Tá, čo sa skrýva pod všetkým tým pokrytectvom, falošnou morálkou či bezuzdným chľastaním. Vytvoriť si veľký rod je tiež dosť dôležité. Jednoducho: veselo tragikomické východoeurópske tradície rovnostárstva a duševnej malosti. Takže, tá láska sa zrodí len zriedka, ale keď je, je ako kvieťa, ktoré v závere hrdinka Asia prežmolí medzi prsty, filozofujúc o živote a pýtajúc sa diváka na jeho názor. Práve som ho dopísal, vážení priatelia.

    • 2.1.2018  14:34
    Marián Varga 70 (koncert) (2017)
    ****

    Nehrá tam síce samotný Marián Varga (lebo sedí napojený na infúziu v invalidnom vozíku v pozícii diváka koncertu pred pódiom), ale nevadí. Starí páni hrajú ako mladí ďábli a vypaľujú staré známe pecky. Príjemný hudobný zážitok.

    • 2.1.2018  14:09

    Domrvené tv pokračovanie rozprávkových príhod Arabely a Rumburaka v pásme piesní a tanca detí a dorastu na ľade. V hlavnej úlohe s Matelkom. Matelko bol ikonickou postavou strihového pásma určeného deťom a mládežníkom. Skratka jeho mena znamená MAlý TElevízny KOlotoč. Matelko sa teda na základe pozvánky vyberie lietadlom z Bratislavy do Prahy. Cieľom je stretnutie s Rumburakom, Arabelou, Darinkou Rolincovou a Karlom Gottom. Ten povie v úvode nezabudnuteľnú vetu, že Praha má veľa iných krás aj bez rozprávkových kúziel Arabely a Rumburaka. Divák sa po slovách maestra navnadí na spoznávanie krás Prahy so známymi seriálovými postavami a známymi spevákmi. Chyba lávky! Namiesto obrazov čarokrásnych pražských zákutí sa kamera presunie na akýsi zimný štadión, kde mládenci a dievčatá v kostýmoch šantia na korčuliach v akejsi ľadovej show o striedaní ročných období na dedine so sprievodným komentujúcim slovom Jána Krónera. No ani Króner sa veľmi sa nechytá a show tak smeruje od bezradnosti k bezradnosti. Z Prahy nevideť takmer nič, ak teda za spoznávanie Prahy nepovažujeme deailné zoznámenie sa so zaľadnenou plochou akéhosi pražského štadióna. Do toho príšerné sprievodné melódie a v závere Kája s Darinou dopália prevarenú pieseň Zvonky štěstí/Zvonky šťastia. Socialisticko-normalizačný bizár Non plus ultra.

    • 2.1.2018  10:51

    Pôvodne tri hviezdičky. No ani nie dva týždne po tom, ako som film videl, si z neho temer nič nepamätám. Teda až na mdlú spomienku na rovnako mdlé herecké výkony a dej. A to je tak zhruba všetko, čo môžem o tejto rozprávke povedať. Žiadna diera do filmového sveta kultových/ zapamätateľných rozprávok sa nekoná. Maximálne tak výplň na vypchatie diery, zívajúcej po vytvorení nových slovenských rozprávkových príbehov.

    • 24.12.2017  17:51
    Bičianka z doliny (TV film) (1981)
    ****

    Kopanyce, to je moje. Ak sa k tomu pridá vierohodné dobové stvárnenie života a pozerateľný príbeh o dvoch blížiacich sa svadbách a jednej náhlej smrti, niet čo riešiť. Navyše: šecko v znamený znamenytého kopanyčárskeho nárečjá.

    • 10.12.2017  12:53

    Epilepsia je veľmi nepríjemná záležitosť. Postihnutý nikdy nevie kedy udrie. Vždy mi bolo ľudí, čo som videl náhle odpadnúť v električkách, ľúto. Po podaní prvej pomoci a prebratí sa vždy ospravedlňovali. Ako by za to mohli. S Daliborom Gondíkom tiež súcitím v tomto zmysle. Inak štandardná trinásta komnata, tentoraz v hlavnej úlohe s niekým, koho som za nejakú významnú kultúrnu osobnosť nikdy nepovažoval.

    • 8.12.2017  22:04
    Kozy léčí (TV film) (2017)
    **

    Prírodu rád, kozičky aj kozie farmy: mňam. Ale v takomto rýchlo rozpustnom vydaní to celé pripomína skôr vifonku.

    • 5.12.2017  23:47

    Umenie žijúcich mŕtvol. Prostredie nedáva šancu nespútanej prírode. Geometricky presné tvary záhrad poukazujú na okázalý, nabubralý antropocentrizmus. Potvrdzujú ho i nazdobené vnútorné priestory. Živočíšnej spontaneite nenahráva ani reč filmu. Dokonalá umelina vzťahov, architektúry i životných ťahov. Do toho nezmyselné plkanice v obrazovo skvostných variáciách. Radosť pozorovať zahnívajúcu kultúru hóch buržoázie. Samozrejme, ako tu viacerí píšu, je to mnohovrstevné dielo, a zďaleka nie len sociálkritické, dá sa to celé kľudne vnímať ako nepokojné strhávanie sa zo spánku, určované logikou sna neuspokojeného zaľúbenca. No mne sa po posledom pozretí páči práve vyššie opísané karnevalové besnenie smotánky v umelo vytvorených okázalých kulisách, kde napriek vonkaškovej "nádhere" prirodzene nefunguje takmer nič.

    • 4.12.2017  05:36

    Korumpuješ, korumpujeme, korumpujete. Nik nie je lepší. Veď len kuknite na hlavného hrdinu v podaní Alaina Delona, fešáčiska, predvádzajúceho okrem seba samého i utešenú kolekciu oblekov, košieľ a sák, nezabúdajúc na neformálne odievanie, lovecký úbor ani na decentnú nahotu. Takže tento spravodlivo rozhorčený lobista alebo čo vlastne je (to sa nejako bližšie nerozoberá), tak ten uprostred noci prijme skorumpovaného poslanca, inak takto kamoša, ktorý sa mu prizná, že zavraždil iného strašne skorumpovaného poslanca. Delon ho zakryje, dosvedčí polícii jeho alibi v čase vraždy, vraj u neho a jeho ženy spolu žrali pekingskú kačku. Problém nastane, keď zavraždia aj kamoša. Z Delona sa stáva naštvaný pomstiteľ. Všetko v mene úplatného hajzlíka. Je tak jasné, že sa stretne s plejádou ďalších zmrdov, vysokopostavených biznismenov a politikov, ktorým velice záleží na zachovaní nepoškvrneného mena. Korupcii sa nevyhne ani polícia. Záver úspešne odhaľuje vraha, no skeptický komentár rozprávača naznačí, že napriek tomu sa veľa nezmení. Brodenie sa bahnom korupcie pomedzi buržoázny vysokopostavený sliz, často slúžiaci ešte mocnejším zmrdom spríjemňuje prítomnosť troch krásnych dám: Ornelly Mutiovej, Stéphane Audranovej a Mireille Darcovej.

    • 3.12.2017  09:32
    Rudienka (TV film) (1974)
    **

    Zase raz príklad rozprávky založenej na matriarcháte. Ale len takom, čo nadväzuje na tradíciu a lá Snehulienka. Tradíciu nenávisťou posadnutej vládkyne. Cez výchovný aspekt rozprávky sa aj za socializmu upozorňovalo, že ako dobre, že na čele strany a vlády a štátu sú samí muži (hoci často vyzerali len ako páprdovia). Pretože však len pozrite, čo by sa stalo, ak by sa vláda a správa štátu odovzdala žene: len hnev, nenávisť a totálny militarizmus. Takže matriarchálna rozprávka, cez ktorú si patriarchát drží svoje pozície. A paradoxne režírovaná ženou. V kráľovskej rodine je síce prevaha mužov (dvaja: tata a princ-jedináčik), no kráľ je ustrašený trtko bez reálneho vplyvu. Síce si dovolí oponovať manželkiným militaristicko-agresívnym rečiam, no nik ho nepočúva, a tak ostáva v polohe šomrajúceho ustrašenca, sediaceho na tróne tak zboku popri kráľovnej, čosi ako poslušný mopslík. Princ ako syn musí držať pred matkou hubu a krok. Ak si dovolí zarebelovať: hajde do veže bez okien. Záchrana prichádza z podzemia. No žiadny ťažký underground to nie je. Len kovový kráľ v podaní akoby mierne unaveného Vlada Müllera. Zvyšok hercov podáva tiež mdlé výkony v dosť ohavných kulisách, pôsobiacich aj na televízny film veľmi papundeklovo a lacno. Scény naháňačiek v lese sú tak trápne nakrútené (všetko v interiéri, zdá sa akoby všetci bežali na mieste), až sú smiešne. Tanečné scény absurdné, nehodiace sa k deju, pesničky veľmi priemerné, či už textami alebo prednesom. Morálny aspekt pochybný aj z hľadiska remesla: kováči nadávajú, že musia kuť neustále meče, keď oni by radšej svietniky. No v skutočnosti umenie kvalitného meča patrí ku kováčskemu fortieľu, ktorý nezvládne len tak hockdo. A zaujalo tiež, ako ľahko sa človek dostal zo stredovekej vlhkej temnice/ žalára do podzemného kráľovstva (undergroundové je len čiastočne- kulisy v podobe nahnedlo natrených papierových kvádrov a kamenných blokov nejako ťažko podzemne nepôsobia- skôr prízemne).

    • 26.11.2017  18:44
    Únos (2017)
    *

    Celé na piču. Že príliš vulgárne píšem? Ale kdeže. Len držím dialógovú líniu zmäteného filmu. Nezasvätení dobového kontextu nechápu. Tí ostatní: no ako kto. Ja za seba len toľko: ak sa v príbehu, snažiacom sa beletrizujúcim spôsobom spracovať skutočnú udalosť zjavia mená ako Efendi, Predseda, Prezident či Chalanisko, takmer s istotou môžem predpovedať, že to budé ozaj biedna záležitosť. Pretože scénaristická chudoba a nulová fantázia sa prejavila už v názvosloví postáv. Ako teda môže nasledovať výživný dej? No nemôže. Chápem však tých, čo hodnotili vysoko najmä kvôli politickému kontextu, v tom zmysle, akí grázli Slovensku vládli. Pre mňa to však na vyššie hodnotenie nie je ani náhodou.

    • 4.11.2017  06:21

    Ráno čo ráno chodia tisíce z ľudí do otravnej, blbej práce. Takýto spôsob prežívania sa skôr či neskôr prejaví v tvári i správaní. Jednoducho, ak človeka niečo nebaví a otravuje, tvár churavie a výraz naštvaného zúfalstva je častým spoločníkom spolucestujúcich v raňajšej hromadnej doprave. Práve tak RM. Hýrivú a tvorivým potenciálom naplnenú mladosť populárneho speváka a textára vystriedal apatický mámvpučizmus, mlčanie a otravná nálada. Spievať spieva, veď čo by iné robil, no elán a nadšenie sú fuč. Veselé drogy vystriedali posmutnelé psychofarmaká a zdanlivo to vyzerá na úpadok. Ale nie je. Vidieť liknavý prístup i nechuť k práci s vedomím, že robiť by sa (asi) malo. Ale zintrovertnenie a prechod od hurónskeho smiechu k tichu nemusí byť degeneráciou. Možno len snahou o prechod do ústrania. Len to, čo ľudia neriešia často u seba a svojich známych (otrávenosť robotou, do ktorej sa z existenčných dôvodov musí chodiť), riešia u populárneho speváka. Portrét je neveľmi veselý, no o to úprimnejší, snáď aj pravdivejší.

    • 23.10.2017  17:32

    Mladé robotníčky. Mladí robotníci. Všade tam, kde je pretlak robotníckych zamestnaní a dopyt po nich veľký (záujemcov o tieto väčšinou slabšie platené fleky je množstvo), ostáva súkromný život tejto homologizovanej pracovnej masy novodobých otrokov akosi v úzadí. Zamestnávatelia si tak môžu vyberať tých najvýkonnejších otrokov za čo najmenšie možné mzdy - ale zase také, čo ešte udržia dopyt po práci v požadovanom, čiže veľkom rozsahu). Ak navyše zlyháva sociálny systém a polícia je len prevodovou pákou miestnych politikov-korupčníkov a vysokopostavených mafiánov/ bankárov, tam si jedinci z radov "tých za vodou" môžu dovoliť rozkvitnúť svojim potlačovaným sexuálnym či násilníckym túžbam. Realizujú si ich práve na jednotlivcoch z radov slabo platených robotníkov s nulovým sociálnym zázemím, žiadnou právnou a nedostatočnou policajnou ochranou. Takých nie je problém po desiatkach pravidelne znásilňovať, ponižovať, týrať a mučiť. A ako ukazuje mexický príklad - niekde aj slobodne vraždiť. Smutné a zúfalé posolstvo, celkove neradostná správa o násilí naprieč ľudskými triedami a o márnej snahe pár investigatívnych novinárov s tým niečo robiť. Za upozornenie na tieto špinavosti a za ukázanie snahy polície zakopávať takéto prípady pod zem 100%. Za neveselé pocity zmaru a beznádeje s tým niečo efektívnejšie robiť 20%. 120/2 =60%, čiže 3*

    • 11.10.2017  12:06
    Metro (2013)
    **

    Skupina ľudí sa čvachtá a pľuští zatopenými chodbami moskovského metra. Nestačí im, že sa zachraňujú pred pohromou, to nie. Riešia zároveň neveru a tak. Nakoniec sa z metra vyčvachcú. Povznášajúci zážitok to veľmi nie je. Odporúčam pozrieť si film všetkým súčasným aj nádejným vodoinštalatérom. No a samozrejme tým, čo sa radi hodiny pohybujú v premočenom oblečení.

    • 8.8.2017  14:35
    Die Antwoord - Banana Brain (hudební videoklip) (2016)
    ***

    Poznáte kauzu Oscara Pistoriusa? Afrikánskeho športovca bez nôh (31 rokov), ktorý behával s náhradami a usiloval o to, aby mohol byť ako bežec zaradený medzi normálnych atlétov, nie invalidov. Nuž a tento bežec momentálne čučí v base. Dostal šesť rokov natvrdo za to, že zastrelil na wecku svoju priateľku cez zatvorené dvere. Pred obvinením z vraždy sa bránil tvrdením, že sa domnieval, že išlo o zlodeja. Súd však nakoniec rozhodol, že zbraňou, ktorou strieľal, musel vedieť, že človeka čo je za dverami s najväčšou pravdepodobnosťou usmrtí. Úmyselnú vraždu mu nedokázali. Táto zaujímavá súdna kauza plnila prvé stránky juhoafrických novín pomerne dlhé obdobie. Zatiaľ posledný videoklip juhoafrickej kapely Die Antwoord sa celkom vtipne, hoci len tak odboku, naváža do tejto kauzy. Spevák vo viacerých momentoch odkazuje práve na Pistoriusa. Speváčka, ktorá brutálne uspí svojich rodičov, aby sa mohla zúčastniť večernej párty, predstavuje zase jeho priateľku, ktorá sa po aplikácii banánovej známky s LSD zavrie na toalete. Hudba nie je celkom moja šálka kávy, ale tu hodnotím predovšetkým klip samotný a k nemu sa tento elektrozefrap celkom hodí. 70%

    • 17.7.2017  12:07
    Čingischán (1965)
    ***

    Džingischán ako jeden z pionierov ženských práv. Zástanca rovnakého zaobchádzania a možnosti vyjadrenia vlastného názoru ženy k voľbe budúceho partnera či vzniku vzťahu. Vlastne prečo nie. Veď doba vzniku filmu mení vždy historické skutočnosti podľa toho, čo sa práva aktuálne v spoločnosti deje. V Amerike v rokoch 1964 a 1965 prijali zákony o občianskych právach a o volebnom práve. Filmári sa rozhodli len nadviazať. Vyjadrili cez historický základ filmu ideu zákonmi zakotvenej rovnoprávnosti prostredníctvom spájania muža a ženy do rovnoprávneho partnerstva a zároveň spájania znesvárených kmeňov do jedného veľkého celku. Tak vznikol podľa Američanov národ mongolský s rôznymi odnožami, ktorému nevládol barbar, ale muž ctiaci si ženy a vzdelanie: Džingischán. Ako rozprávka je to pekné pozeranie. Veľkorysé kostýmové riešenie a kolorit zase poteší oči diváka. Navyše téza o človekovi, ktorý sa venuje poézii, hudbe, maľbe a kráse žien (tu v podobe čínskeho cisára), no práve vďaka tomu je častokrát oveľa zákernejší ako rodený bojovník nebola vôbec márna. Kľukaté zástavky umeleckých diel, sledujúcich rôzne nuansy a odtienky reality, práve ponúkajú obdobné umenia milovné typy k tomu aby využili bohatosť slovného vyjadrenia a jeho najrôznejších variantov k prefíkanej manipulácii s okolím.

    • 20.6.2017  09:13
    Color Film (1971)
    **

    Farebné pásky prechádzajú mechanizmom projektora a v pravom dolnom rohu sa striedajú v rôzne rýchlom slede názvy ich farieb. Hrá k tomu skupina Franka Zappu Mothers of invension a celé to trvá takmer dve a pol minúty.

    • 18.6.2017  10:04
    Dohola (2001)
    **

    Uvažujem o tom, že či naozaj na to, aby človek zlepil nejako rozdelenú rodinu, potrebuje vždy vyhrať v nejakej súťaži Tak sa nám to snaží naznačiť film Dohola?, ale nielen on. Desiatky, ba stovky podobne koncipovaných príbehov o tom, ako si možno pomaly starnúcu kožu zachrániť len ternom v čomsi, v čom bol kedysi hrdina preborníkom, len dnes sa pláca od ničoho k ničomu, sa na divákov zhusta valia kinami a televíziami po celom svete. Víťazstvo Ťa spasí je len predĺženou mantrou psychologických bullshitov dnešnej éry, zámerne posilňujúcej výlučne individuálne úspechy na úkor kohokoľvek. V takýchto filmoch je to však skvele maskované tým, že v skutočnosti nejde o individualitu, ale ide o rodinu. Cítiť však vyfabulovanosť a faloš. Odhliadnuc od témy, a od skutočnosti, že ukázané šialené vlasové kreácie by za 40 minút nezvládol ani Superman. Celú túto ideo vypatlaninu nezachránia ani vyfarbené ovce, či obdobne upravené dámske intímne ochlpenie.

    • 16.6.2017  13:39
    Tails (1976)
    ****

    Paul Sharits ponúka vo svojich experimentoch vždy niečo radikálne odlišné od konvenčnej kinematografie. Tým, že tentokrát to neútočí na nervy dĺžkou, a prekvapivo ani monotónnosťou, ponúka celok napríklad aj zaujímavo skomprimovanú alternatívu príbehovej kinematografii. Napríklad o tom ako vnímame náhodných okoloidúcich a čo v nich v pamäti zhruba ostáva. I tak sa dá interpretovať kratučký, triapolminutový kolorovaný filmový pás.

    • 15.6.2017  12:48

    Pulzujúce červeno oranžové a sem tam zelené škvrny, vypĺňajúce celý obraz a do toho rapotavý monotónny zvuk. Estetika rozchodu s konvenčnou kinematografiou na celej čiare. Alebo: farebný film trochen inak. Preberte si to, ako chcete, osobne držím prsty každému divákovi, kto to sledoval bez prerušenia. Diváčke či divákovi, ktorý to dal opakovane, navrhujem udeliť rád zaslúžilého milovníka filmovej alternatívy. Varovanie: Nič pre epileptikov, ktorých stroboskopické mihotajúce sa zábery môžu doviesť až k záchvatu.

    • 15.6.2017  10:10
    Dots 1 & 2 (1966)
    ***

    Kadejako preskakujúci čiernobielo bodkovaný obraz je v úvode spestrený asi milisekundovým záberom hlavy ženy. Ako sa píše v obsahu, optická vízia ponúka rôzne interpretácie. Ja som si najčastejšie spomenul na kovové kuchynské strúhadlo a na bodkované umelohmotné obrusy v školskej jedálni. Film trvá necelú minútu. Pustené trikrát po sebe = tri hviezdy. Inak takto je film samotný súčasťou hnutia Fluxus, súboru 37 krátkych filmov, nakrútených v 60. rokoch 20. storočia skupinou poväčšine avantgardných a experimentálnych filmárov, oslavujúcich tak svojráznu estetiku života, spájajúcu v sebe rôzne vplyvy od matematiky, prírodných vied cez budhizmus až po motívy všedného, každodenného života.

    • 15.6.2017  09:18
    Handtinting (1967)
    ***

    Čiernobiele opakované zábery žien pri rôznych činnostiach - tanci, plávaní, obliekaní či čakaní - pripomínajú s použitím ručne maľovaných farebných filtrov pocity akejsi farebnej vizuálnej hojdačky s opakovanými, no vždy inak farebne vnímanými pohľadmi do ženského sveta oddychu a relaxu. Nepozerá sa to zle, vďaka krátkej stopáži je to v pohode usledovateľné. Na nejaký extra dlhý pamäťový vnem z výnimočného filmového zážitku to ale nevidím.

    • 14.6.2017  13:29
    Black City Parade (hudební videoklip) (2013)
    ****

    Zaujímavé, že to nakrútil Richard Kern, kedysi jeden z najznámejších tvorcov veľmi vyhranených undergroundových filmov. Banálny videoklip o tom, ako sa režisérove modelky presúvajú nočným mestom, je banálny len na prvý pohľad. Mladé, dievčatkovsky vychudnuté, pomerne sporo oblečené, stávajú sa záujmovým objektov nočných týpkov. Vnútorná energia diev a ich chladnokrvný výraz tvárí, zaujatých len samou sebou, ich však spoľahlivo posielajú do paže. Postupne sa však výrazy ich tvárí menia, z chladnej ľahostajnosti vplyvom rôznych príhod z nočného mesta precitajú a začínajú sa usmievať. Pesnička ok. Poznámka: videoklip niekdajšieho tvorcu z podzemia kultúry je síce fajn aj s pozitívnym odkazom, no niekdajší drsný apel sa vytratil. Akoby tak trochu potvrdzoval slová jedného môjho kamoša, kedysi veľkého pankáča, dnes pracujúceho v oblasti dátových centier: "Radko my už nie sme žiadny underground. Ten už zanikol. Už sa pohybujeme len v tom, čo nám vládcovia ponúkajú."

    • 13.6.2017  10:55

    Reklama na kozmetický salón a na menštruačný pohárik (zberač menštruačnej krvi). S nečakanou pointou. Mladá slečna objaví v hotelovom apartmáne, ktorý je zároveň módnym obchodom, stopy krvi. V štýle slečny Marplovej, ktorú neustále hľadá, a ktorou je veľkou obdivovateľkou sa snaží vypátrať zločin, ktorý krvavým stopám predchádzal. Napokon sa jej podarí nájsť samotnú veľkú detektívku - slečnu Marplovú. S jej výdatnou pomocou odhalí, kde sa tá krv vzala a prečo. Richard Kern zabŕda v posledných rokoch stále viac do reklamno popovej brandže. Napriek tomu, že v tomto prípade ide v podstate o komerčnú reklamnú video sračku, istú úroveň si drží. Všetko v štýle akéhosi pokriveného nemého filmu. Dialógy nahrádzajú medzititulky, obraz je farebný, sprievodná hudba stále prítomná - a kvalitná, ako je u Kerna zvykom.V úvode spomenutá pointa akoby oblúkom naviazala na režisérove niekdajšie undergroundové začiatky (80. a prvá polovica 90. rokov 20. storočia), plné nahoty, úchylačin, suicídií a kadejakých násilností, či krvavých scén.

<< předchozí 1 2 3 4 26 51 76 101
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace