Radko

Radko

Radko Katrlík

okres Bratislava
chodec

homepage

138 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 36 72 107 142
    • 9.5.2021  04:00

    Sympatické, že režisér nezvolil častú schému českých životopisných dokumentov. V nich divák celý čas sleduje hovoriace hlavy, poprekladané pár archívnymi zábermi. Snaha o formálnu inováciu, zahŕňa hrané scény adaptácií, autentické čb zábery i autentické slová Boudníka a Bondyho. Ďalej vidieť Kaisera v železničnej uniforme, a trochu aj tie hovoriace hlavy. Kamera v pohybe, prestrihy rýchle. Prehrávané divadelné scénky však sú o ničom a tón hlasu, aký nasadil Kaiser, znie unavene a odťažito. Tieto dve veci sa nevydarili, preto len priemerné hodnotenie. Pozn.: a) Osobne obdivujem viac tvorbu spisovateľa Bondyho a výtvarníka Boudníka ako celého Hrabala. Preto vďaka za zábery vzniku Boudníkovej tvorby. b) Rozosmiala príhoda stretnutia Hrabala a Billa Clintona v pražskej krčme, kedy Hrabal zrazu skríkol: "Zdeničko, ukaž prsa!". A Zdenka nadvihla tričko. A Bill Clinton ostal ako obarený, obávajúci po Monike Lewinskej aféry Zdenička. c) Vo filme sú ukážky filmu Nežný barbar. Pamätám na jednu z besied s Egonom Bondym v Bratislave, kde sa nad týmto filmom rozčuľoval, že nemá s predlohou ani pravdou nič spoločné.

    • 8.5.2021  20:57

    Dej začína v roku 1942. Káťa, mladá knihovníčka inštitútu je zamilovaná do kolegu z práce. No prichádza povolávací rozkaz. Veľká láska ostane nenaplnená. Z rôznych dôvodov končia i ďalšie vzťahy pohľadnej a komunikačne vnímavej i otvorenej mladej ženy. Raz je na príčine vojna, inokedy manželstvo nápadníka a tak ďalej. Keď už sa zdá, že nájde útechu od trpkých sklamaní, brutálne zasiahne vševidiaca tajná bezpečnosť. Ani najintímnejšie súkromie nie je súkromné vo vševidiacej boľševickej totalite. Vo filme sú otvorené sexuálne scény, heterosexuálne aj lesbické. Poznámka: Pre celú sériu DAU je typický spôsob nakrúcania, nasvietenia i dialógov. Čímsi pripomína štýl dogma a predsa je to iné. Inakosť nepochybne spočíva v spôsobe uchopenia celého projektu. Počas vyše dvoch rokov cca 400 ľudí vytvorilo experimentálne dystopickú vedeckú enklávu. Fungovala na princípe zhmotnenej reality v priestoroch jedného ústavu. Všetko bolo prispôsobené dobe totalitnej komunistickej nadvlády, pod neustálym dohľadom tajných služieb, kedy sa dej filmovej série odohráva. Všetko každodenné žitie hercov (pracovníkov inštitútu a bezpečnostného aparátu) bolo zároveň permanentne zaznamenávané kamerami. Kľúčovým sa preto iste stal zostrih spolu s režijným vedením, ktorým sa z niekoľkých ticícok hodín nakrúteného materiálu vytvorilo doposiaľ 15 celovečerných filmov a tri seriály.

    • 8.5.2021  18:04

    Zlo sa niekedy dá poraziť jednoducho tak, že (vy)pustíme vodu.

    • 8.5.2021  13:26
    Bodyguard - Episode 2 (E02) (epizoda) (2018)
    ***

    V druhej badygárdovej časti sa divák dočká akcie, prekvapení aj vášnivej slasti. Je len na škodu, že všetky zvraty sú až veľmi predpovedateľné.

    • 8.5.2021  13:25
    Bodyguard - Episode 1 (E01) (epizoda) (2018)
    ***

    Telesný strážca, epizóda prvá, po zaujímavom vlakovom dobrodružstve, až príliš dlho trvá.

    • 8.5.2021  13:24
    Catholic (1991)
    ***

    Katolíckymi symbolmi obklopená žena, dokáže byť náhle i vnadne eroticky uvoľnená.

    • 8.5.2021  12:05
    Nerosubianco (1969)
    ****

    Eklektická snová hipisácka muzikálová šialenosť. Nahliada na: uvoľnené 60. roky voľnej lásky, vzťahové oslobodenie a stále prítomný rasizmus (zábery z vyčíňaní Kuk-klux-klanu). Prítomné sú rovnako protesty proti vojne vo Vietname, vplyvy komixu, neodlučná spojitosť sexu, smrti a vojny. Všetko v sprievode výbornej hudby, obstaranej psychedelickou rockovou kapelou s príznačným menom Freedom. Tá hrá v rôznych prostrediach, kostýmoch i odhaleniach. Muzikanti majú často kadejako pomaľované telá a tváre. Texty piesní priamo súvisia s neustále sa meniacim, a predsa paradoxne veľmi podobným, dianím na plátne. Všetko pohľadom denného snenia blonďatej talianskej paničky, ktorá jedného dňa vystúpi z partnerovho auta a prechádza sa. Odkúsne si z ovocia poznania pod stromom, na ktorom vyhráva pokušiteľská skupina. A vôjde do sveta, ktorý jej dokonale zmätie a možno aj napraví podvedomie i vedomie. Mysľou jej prebiehajú, popri predstavách, voľne asociujúce, často zdanlivo nespojité obrazy. Prekladané zábermi z rôznych filmov: nesmie chýbať rozrezané oko z Andalúzskeho psa. Muybridgove (1830-1904) kratučké filmy rozpohybovaných zvierat zo zoopraxiskopu. Otrasné zábery vojnového besnenia (deti zasiahnuté napalmom, hádzanie vyhladovených nahých mŕtvol do masových hrobov). Často prítomný motív streľby upomínajúci na vzťah sexu nahradeného zástupnou strelnou zbraňou, rozprskávajúcou vražedné semeno guliek po všetkom žijúcom. Čiernobiele úryvky z náučných filmov spod mikroskopického pohybu a spájania sa jednobunkovcov. Odkaz na Godardov, maoizmus velebiaci, film Číňanka. No a v realite i snení sa hrdinke stále zjavuje černoch. Pokušiteľ i hrozba. Všetko v neopakovateľnom režisérovom mixe. Isteže, Tinto Brass je skôr zručný filmár, ako nejaký veľký mysliteľ. Skôr škandalista, než intelektuál. Iste, vykopáva to dávno otvorené dvere do tabuizovaných komnát, s už prevarenou snahou šokovať. Napriek tomu, má to niečo do seba. Aj s ohľadom na záver (pozor nasleduje spoiler, ak sa dá pri takomto čosi o vyzradení deja vôbec hovoriť). Panička sa, ukojená psychedelickými dennými snami, predelenými otáčajúcim sa čiernobielym špirálovitým kruhom, vracia radostným rozbehom späť k svojmu príliš ustrojenému a symetrickému mužovi do auta. Vyvenčila sa, nasala vône opojnej kvetinovej slobody a zmätenia rôznymi radikálnymi rebelskými názormi. A šup späť do bezpečného, i keď trochu nudného, prístavu buržoázneho, dobre zabezpečeného partnerstva. Poznámka: No a čo Tinto, ktorý sa podobne ako Hitchcock (podobná fyziognómia tvárí oboch režisérov), objavuje v skoro každom svojom filme v epizódnej roličke? Tu si strihol gynekológa, z ktorého má blondína pri vyšetrení rodidiel strach, považujúc ho za vraha.

    • 7.5.2021  02:10
    Audience (1972)
    ****

    Otvorená náruč rímskokatolíckej cirkvi pojme každého, kto chce uveriť jej ponaučeniam, zjaveným Písmom svätým. Ak sa ale mladý muž rozhodne, že sa osobne porozpráva s prvým žijúcim zástupcom tejto cirkvi na Zemi - s pápežom - otvorená náruč sa obratom mení na veľmi nepríjemné okovy, zabraňujúce pohybu. A zároveň tieto okovy v podobe rôznych cirkevných hodnostárov nasmerujú žiadateľa do patričných medzí. Do večnej čakárne, za luxusnou prostitútkou, do kláštora, do blázinca. Podvratná a podarená alegória. Ukazuje falošnú absurditu akéhokoľvek spoločenstva, ktoré sa navonok javí ako priateľské, a demokraticky ústretové, no ak sa niekomu z komunity zažiada o dialóg s hlavným správcom, či vládcom, zrazu sa deklarovaná voľnosť a otvorenosť mení na byrokraticko eštebácky gordický uzol. Srandovno absurdné. Podobne, a predsa trochu na iný spôsob, ako romány skvelého autora humorných románov Franza Kafku, ktorými sa zjavne režisérsky škandalista Marco Ferreri inšpiroval.

    • 6.5.2021  15:47

    Doterajších 66 komentárov sa nevenuje veľmi tomu, čo film, okrem revolučno-rebelskej línie voči vojenským reguliam štátu ponúka. A to: vzdanie úcty a spopularizovanie mestských ľudových a proletárskych piesní. Jednou z nich sa film začína. Skupinka otrhaných a ošuntelých chlapíkov vo vlaku, vracajúcich sa z ruského vojnového zajateckého tábora si hlučne vyspevuje: "Šup-sem, šup-tam, s náma už to nevyhrajou". Naštvaní vojenskí hodnostári upätej c. a k. armády sú zo spevu a správania sa prepustených zajatcov pobúrení, znechutení a vytočení. Chcú rázne zatočiť so zabávajúcou sa partičkou. Spomenutý spievaný, nihilisticky mámvpičisistický odkaz mocným (s náma už to nevyhrajou, nám už je to fuk) blaží pri srdci. Čiže: s nimi, ako podriadenými pandrlákmi nech nepočítajú. Smelé zámery veliteľov si práve s tými, čo spoznali lesk a biedu boja, môžu akurát tak vytrieť riť. Pretože oni sa organizovaného šaškovania naďalej účastniť nemienia. Potom prichádza na scénu Bohdalka a dá pesničku o vnímaní talianskeho frontu najmä cez prizmu vnímania rozdielu medzi ohnivo-nebezpečnými talianskymi ženami a dobrosrdečnými ťuťmákovito roztomilými radodajkami českými. No a ďalšie tri, štyri piesne, pomedzi to aj nejaká trápnejšia národná. Rebeli proti moci nemajú triedne, či nebodaj boľševické uvedomenie, jednoducho chcú zdrhnúť domov. K rodine, milenke, žene, k práci. Po vyfasovaných kvéroch netúžia. Prostý apel na skončenie odvodu mužov do armády (najmä u malých národov),ako symbol nadutej zbytočnosti a budovania falošného vedomia, že zem, treba vojensky chrániť. No, netreba. Tak to je. Poznámka: Všetky výdavky na armádu do radostí života. Na prírodné amfiteátre, festivaly, tancovačky a diskotéky, spojené s počúvaním historicky odležaných piesní. Nech sa deti zabavia tým, čím sa bavili ich starí rodičia a prastarí rodičia.

    • 5.5.2021  19:47

    Vláda bližšie neurčeného, zrejme juhoamerického, štátu prevádzkuje v džungli niečo ako ženské Guantánamo. Väznicu pre rebelky proti režimu - domnelé i skutočné. Mučenia a tortúry, ktoré trojica úbohých stvorení, odchytených vojakmi pri pokuse prepašovať ich kamsi autom, je najdôležitejšou časťou filmu. Hneď po príchode do lágru ich vyzlečú do naha a vyvesia za ruky nad hlavou na reťaziach. Sadistický pár mučiteľov (zrejme exnacistov), najatých vládou si doslova slastne a labužnícky debužíruje a vychutnáva rozličné formy utrpenia nahých väzeňkýň. Sadisti v polohe divákov si nepochybne prídu na svoje. Všeobecne cez tento zvláštne násilne úchylný film vidno, že ak má vláda záujem na získání informácií, neštíti sa ničoho. Smutné finále dáva tomuto poznaniu trpkú bodku. Svetlými stránkami tohto béčka ako bič sú prierazne jednoduchý a nekomplikovaný dej, poznanie o aktívnom využití nacistických katov rôznymi typmi povojnových režimov, vcelku pekné herečky v hlavných úlohách, drvivú väčšinu času v Adamovom (resp. Evinom) rúchu, srandovné scény nahého úteku džungľou, krokodílové ohrozenie a potešenie sa súžených žien kŕmiacou sa opičkou.

    • 4.5.2021  21:53

    Keď človek spomína na minulosť, takmer vždy niečo primaľuje, alebo farby stlmí, podľa toho, ako sa to práve hodí. Alebo príhodu jednoducho prekreslí. A vytvorí tak nový obrázok. Práve to pán režisér Alfréd bravúrne využil, prihodil bábiku - hračku pre úbohé detské siroty a zakrvavil jej sukničku, a viedol príbeh istým smerom. Takým, až na konci nečakaným spôsobom sklapla opona. A bolo vymaľované. Za mňa vydarená klasická krimi s neodolateľne direktorsky manipulatívnou a predsa zvodnou Marlene vo vedľajšej a predsa hlavnej úlohe. A so zopár skvele vystrihnutými postavičkami v epizódnych miniroličkách (príliš "starostlivý" okuliarnatý postarší plešivý tučko v bare, horlivá ženská, obsluhujúca jarmočnú strelnicu a jej zákazníci).

    • 4.5.2021  13:13
    Svědek (1981)
    ***

    Vééééľmi, ale naozaj vééééééľmi urozprávaný film. Herci to nejako ustáli, a vyslúžili si od tunajších užívateľov značnú dávku uznania. Veď dobre, sú ozaj kvalitní, ba aj Romy Schneiderová sa ukáže. Síce iba na chvíľu, ale hneď strhne pozornosť. Ale pozornosť čoho? V zásade len lepšej rozhlasovej hry. Poznámka: A fakt, že vo vyspelých demokraciách sa pri policajnom výsluchu dotazovaní občania za účelom vymlátenia pravdy z času na čas zmlátia, alebo dostanú nečakaný buchnát, či facku, to je fakt. A nielen francúzsky filmový akt z roku 1981. Ale aj slovenský fakt z každého jedného roku po zmene režimu, teda 1990 -2021. A verte mi, niečo o tom viem. Na policajnom prezídiu som totiž nejaký čas robil. Čas tam strávený som len tak podaromnici nezahodil na ľahkovážne plnenie si služobných povinností bez súvislostí a komplexného poznania stavu. V rámci ich plnenia som študoval čo najväčšie možné množstvo kadejakých utajovaných správ určených na skartáciu, intenzívne rozprával s rôznymi šaržami a funkciami mužov zákona. A dozvedel sa veci nevídané. Jednou z nich bola skutočnosť o pravidelných bitkársko-kung- fu akciách pri vypočúvaní obvinených, či svedkov (najmä ak sú zo sociálne znevýhodneného prostredia, sú v mentálnej subnorme a/alebo nemajú možnosti právnej obrany). Je to proste fakt.

    • 4.5.2021  13:02

    Absurdita, uletenosť a humor nie sú totožné pojmy. Takže: Pozor na oči! je absurdný a uletený film, no nie zároveň rovnako vtipný. Skôr do absurdného zdĺhava naťahuje vydarený motív aj jeho pointu. Tá spočíva v tom, že štátna moc, vrátane polície s bežnými občanmi v podobe vypočúvaných hrá absurdné divadlo, z ktorého niet úniku. Ak sa momentálnym veliteľom štátu alebo jeho pucflekom zachce, v putách skončí ten, o kom rozhodnú oni, vinný-nevinný: to je fuk. Hlavne, že štatistiky objasnenosti frčia.

    • 3.5.2021  23:22

    Komorná konverzačka matky s dcérou. Krutá na dreň kostí, vyplavujúca vzájomné bolesti, nenávisti, žiaľ, depresie, hystérie. Mama chce aby dcéra neopakovala jej životné chyby. Na druhej strane ju k podobnému osudu navádza. Komplikované vyjasňovanie si ženských žiaľov a trápení. Do toho sem tam vchádza dcérin večne zaneprázdnený manžel, hlavný vedec inštitútu s utajovaným vedeckým programom a večne prítomnými strážami a kágebákmi v limuzínach, LanDAU. Občas sa objaví aj ich maličký syn, z čoho je jasne vidieť, že hoci by mal byť stredobodom pozornosti, je skôr na okraji záujmu. Intenzívnejšie je prítomný mamin pes, a v druhej polovici filmu najmä kožuch z polárnej líšky so samostatným kožušinovým límcom. Tie dámam kúpi dcérin muž DAU, ako odškodnenie jeho reakciu na mamin verbálny výpad voči nemu a jeho citovej absencii, neverách a neláske k žene. Drsné, s atakujúcimi chybami na všetkých stranách sporu. Hádam i čiastočne očistné, i keď len málo nádejné.

    • 2.5.2021  19:25
    Nemilovaní (2017)
    ****

    Takto si tu žije kopec ľudí. Náhrada za ozajstný život výmenou za ten zaujímavejší v mobiloch. Tam je všetko rýchle, meniace sa a tým aj vizuálne, aj preklikávajúco virtuálne vzrušivé. Stačí sa pozrieť, čo robia ľudia na zastávkach, v kaviarňach, v hromadnej doprave najradšej: čumia a ťukajú do displejov. Život bez nich preto mnohým pripadá nevzrušivý a nudný. Pekelne dlhá je i doba tehotenstva, tobôž v prípade neplánovaného. A kto sa má tak dlho, sústavne a starostlivo starať o ten nesamostatný vrieskajúci uzlíček? Keď trochu podrastie, hádam sa postará aj sám. Už aby vyrástol a mohol ísť na intrák. Veď rodičia sú stále mladí a chcú si ešte čosi užiť. Či vo vzťahu, v práci alebo voľnom čase. Multi doba prináša multi riešenia. Vzťahy sa rozpadajú, rozpadnuté sa nanovo spájajú. A deti? Niekedy si idú jednoducho svoje. Ak majú pocit, že rodiča ich majú na háku. No náprava sa nekoná. Je neskoro. Atomizovaná rodina sa ešte viac odcudzuje za stále novými múrmi nekomunikácie, odcudzenia, hádzania viny na druhého a smiešnej márnomyseľnosti užívania si výlučne vlastných radostí. Rovnako mužskej ako aj ženskej. Bez potreby toho druhého. Ale čo tak reštart? Povedzme, náhradný potomok. Toho je možné, ak to ešte ide, odložiť do ohrádky, nech si tam vrieska. Aby z neho mohol vyrásť pokračovateľ opakovaných výchovných zlyhaní a ignorácie. Zvjagincev v dlhých uhrančivých záberoch lužného zimného lesa, sídliska, periférie Moskvy, priestoroch opustenej budovy, totálne zabordelovanej márnice či smutné odťažitých panelákových bytov podtrhuje hlavné myšlienky zase na výbornú. Hoci tentoraz trochu viac polopate.

    • 2.5.2021  16:13
    Kozara (1962)
    ****

    Ratatatata, bum bác, pif - paf. Ustašovci a náckovia vďaka hrdinskému partizánskemu juhoslovanskému odboju padajú ako muchy. Problémom je, že v pomere k partizánom je hitlerovcov naozaj ako múch, navyše majú tanky a výkonné rychlopaľné guľomety, delá. Nacistické útoky navyše zhora istí útočná letka. Nečudo, že odbojári sú temer stále nútení ustupovať. Nacisti sú jeden ako druhý stelesnením diabolského zla, Ustašovci a četníci im v tom zdatne sekundujú. Partizáni sú zase naopak udatne hrdinnní a plní lásky, starostlivosti o bezvládnych, ranených a malé deti. Do jedného sú zároveň komunisti, ktorým gramotný člen, nazývaný básnik po večeroch recituje depeše o dianí vo svete, i o úspešnom odboji Tita a jeho družiny. Lásku kolia guľky Švábov, no tu sa bojuje do posledného mŕtveho. Jednorozmerná partizánska jednohubka. Každá zo strán má len jeden rozmer, buď diabolské zlo, alebo udatné dobro. Nakrútené tak, že priaznivec bojovej akcie ocení aj po rokoch. Ako hold naozaj hrdinnému a urputnému odboju juhoslovanských partizánov, hodnotiacu hviezdu prihadzujem.

    • 2.5.2021  15:47

    Trávnice, ľudové piesne, spievané najmä ženami pri poľných prácach, kosení a pasení, sa v minulosti ozvenami často niesli slovenskými úbočiami a dolinami. Niekedy sa spolu aj priamo komunikovalo pomocou zvučných ozvien medzi vzdialenými hoľami či poliami. Trávnicovú komunikáciu naplno využíva prvá poviedka z baladického dvojpríbehového filmu. O láske pastiersky a záletného zbojníka. A o aktívnej akčnej ženskej a zároveň zákernej energii, ktorú dievčina surovo využije, aby si lásku svojho banditu udržala. Druhý príbeh má rovnaký cieľ, aj meno hlavnej hrdinky. Kristka sa snaží udržať si manželstvo vychýreného bitkára. No ide na vec úplne inak. Mäkkou poddajnosťou, úslužnosťou a neoddporovaním, v kombinácii s neustálou snahou byť mužovi bok po boku. Vydarená etnografická záležitosť, plná piesní, tanca, krojov a muziky, pričom tieto folklórne prvky sú nezriedka hýbateľom deja. Priaznivci Lúčnice a tradičnej ľudovej muziky (medzi ktorých sa počítam) si k hodnoteniu príbehovo jednoduchučkého filmu hviezdičku, valaštičkami vykresanú, k hodnoteniu iste radi pripoja.

    • 1.5.2021  17:59

    Humorne smutná konverzačka o tom, čo sme a kým sme chceli byť, ak by na nás rodičia neustále nekašlali. O rodičoch, ktorým z času na čas deti vrchstnú do tváre ich vlastné traumy. Presvedčené o tom, že jedinou príčinou ich zlyhaní (citových, kariérnych, vzťahových aj psychických) sú práve oni. Tí, čo sa mali o nich postarať a riadne ich vychovať. Všetko podané veľmi otvorene a predsa s humorom a paradoxne, aj s láskavo jemným nadhľadom. Poznámky: Scéna "rodinnej večere" s nedovarenou rybou a mušľami je spoľahlivo diétne fungujúcu scénou. Dávno som v rodinnej dráme nevidel taký blivajz na tanieri. Slovný pretlak vhodne odľahčujú umelecké presahy pohľadmi na rozličné sochy, obrazy. V tomto smere sú však najskvostnejšie art porno psychologické krátké filmy nadanej mladučkej režisérky, vnučky sochára. Tieto tvorivé diela sú zárukou držania rodovej umeleckej línie.

    • 1.5.2021  10:39
    Krokodýl (1996)
    ****

    Pod mostom, v roztrhanom stane a na dekách okolo neho, žije v objatí rieky a graffitami pokreslenej vysokej nábrežnej steny, trojica bezdomovcov. Nihilistický Krokodíl, okrádajúci pod hladinou riečnej tepny veľkomesta samovrahov, starý muž z rozdrbanými, kadejako pozlepovanými okuliarmi a malý chlapec. Nečakane sa k nim pridá Krokodílom zachránená samovrahyňa. Život na ulici je plný násilia, okrádania, sexu bez lásky, vzťahov bez emócií. Obohatením bezdomoveckej bunky o ženský element sa začne niečo meniť. Vznikajú obrazy, maľujú sa putá i pancier korytnačky, na bezďáckom stole sa objaví torta so sviečkami, do vzájomných vzťahov začínajú prenikať prvky záujmu, empatie. Základný rámec života je napriek tomu naďalej vedený násilím. Na všedný manželský život to veru :nevyzerá. A tak ostáva len zmena. Zmena prostredia, okolia, skupenstva. Niekedy len radikálne vykročenie zo stereotypu zaručí nebeský kľud.

    • 29.4.2021  13:18

    Do dobre rozbehnutého kšeftu troch mamín a gangsterov začína pchať špinavé policajné prsty agent FBI. Je preto potrebné práčku peňazí rozvrstviť po okolí. Pritom sa jedna z trojice zamotá s flirtujúcim predavačom. Následky vášnivej noci sú žalostné. Agent FBI sa však tiež nevzdáva. Menej vtipné ako predchádzajúce diely. Seriál si zase vybral oddychový čas, len aby bolo čím naplniť 10 častí.

    • 27.4.2021  15:00

    Režisér Jesús Franco s dlhoročnou družkou (od roku 2008 manželkou) Linou Romayovou spolu zrežírovali porno komédiu (slovensky Medzi píšťalkami to vyhráva). Lina si popri réžii strihla úlohu hlavnej hrdinky. Vášnivej, no zároveň neukojenej ženy manžela, ktorého píšťala nevyludzuje správne tóny. Je ochabnutá a unavená. Neukojená žena mu sľúbi predstavenie, na ktoré nezabudne. Má tri časti. I. Najskôr si ženička do bytu, z ktorého mimochodom kamera nevylezie počas celého filmu, pozve dvoch mladíkov-hipíkov, tak o 20-25 rokov mladších od nej, aby jednou pusou herne obsiahla obe ich píšťaly. Prichádza manželkina kamoška a preberie jeden z nástrojov. Onedlho si pohlavia úlohy vymenia a hipíci sa stávajú jaskyniarskymi prieskumníkmi. Miesto čeloviek majú jazyky. Počas scény hrajúcej sa štvorice si dve nepríliš vábne kamošky stredného veku neustále spolu vykecávajú, žartujú a klebetia. Ani čo by boli pri kávičke. Libidózne hry a námahy mladých hipíkov sú ich doplnkové potešenie pokecu a cigošky. II. Kamošky z prvej časti pokračujú v klebetení a žartovaní. Tentoraz bez mužov. Ševelia, žartujú, až sa povyzliekajú a povylizujú. Do hier ženskej lásky sa čoskoro pridá slúžka, sprvoti ometajúca prach z nábytku, neskôr prachovkou pucuje chrbát v rozkošiach sa zmietajúcej hlavnej hrdinky. Vytvárajú trojspletenec. III. Doterajší aktéri plus jedna domina sa stretnú a zrobia veľké orgie. Z Francových filmov doteraz najslabší. Ale čosi k dobru. Pár pop-artových obrazov. Čiernobiele fotky Lennona a Beatles pred príchodom hipíkov. Nohavičky s umelou kožušinou, po zvlieknutí ktorých sa objaví kožušina bobria, no pravá. Synchronizovaná súložiaca pieseň na konci (zosúlaďujúca spev, vzdychy a prírazy), končiaca zlizovaným salkom na bruchu pod záverečným titulkom. Zmienené lakocinky ale celkový dojem lacnej ulepenosti s démodé aktérkami nezachránia. Nefalšovaný euro porno trash.

    • 26.4.2021  10:07
    Zmizení (2013)
    ****

    Unesené deti. Námet ako hrom. Kto by to neocenil? Tie zúfalé, hrozné rodičovské pocity zúfalstva na pokraji kolapsu? A vcítiť sa nie je tak ťažké, veď rodičmi alebo deťmi sme komplet všetci. Ako kriminálny príbeh to zase až tak dobre nešliape. Pretože -paradoxne - príbeh zachováva predpoklad, známy z vyšetrovateľskej praxe, že odhalenie páchateľa je často čírou zmesou nekonečnej trpezlivosti pri prehrabávaní sa tonami jalovej hlušiny a náhody. Kdeže rozumovo náročné konštrukcie vyšetrovateľa. Tie sú dobré tak do tv adaptácií podľa Agáty Christie. Ale zase, ak sa film vzdá sherlockovského mozgu, ostáva často len nudný balast. A ten divákov neosloví. Preto tunák tvorcovia siahli po niečom, na čo sa často zabúda, ale čo je pri akomkoľvek zločine často kľúčové. Ako konkrétny trestný skutok ovplyvní okolie, ktoré má vzťah k obeti? A ako takýto negatívnym reakciám, vedúcim niekedy k fatálnym dôsledkom predchádzať? Toto druhé sa pýtam už len ja, režisér primárne ukazuje, že únos dieťaťa totálne ničí život rodičov, vedie ich k nepredvídaným hystericko- násilným rekciám, často siahajú k fľaške. Často sa stávajú závislými od liekov. Rovnako tak sa ďalšími obeťami stávajú nespravodlivo obvinené osoby, ktoré si biľag prvotnej viny hodenej na nich systémom, nesú často až do smrti. No a netreba zabudnúť ani na vyšetrovateľov, ktorým zo zúfalstva nad nepolapením zločinca častokrát rupnú nervy.

    • 26.4.2021  04:16
    Ovčiarskou cestou (TV film) (2020)
    *****

    Ovečka: slovenské mystérium. Slováci sú s pastierstvom často spájaní, či už historicky alebo ironicky. Diela majstrov výtvarného a užitého umenia často vhodne, no rovnako často gýčovito, dopĺňa pasúce sa stádo oviec, bača s kapsičkou cez plece a psom naháňajúcim čriedu do správnych medzí. Dokument prináša zasvätený pohľad do histórie, no najmä do toho, čo všetko sa skrýva za ovčiarskym remeslom, čo všetko obnáša živiť sa starostlivosťou o ovce. Aby som nejako planô nekecal, tak prihodím čosi z vlastných skúseností a vedomostí. Remeslo pasenia ovcí je v tradičnom zmysle momentálne (2021 a nejakých dvadsať rokov pred) na ústupe. V srdci Slovenska, na Horehroní, v katastri obce Beňuš za posledné dva roky nie je jediný salaš. Sám ich pamätám niekoľko, i s roztrúsenými kolibkami a pastierskymi prístreškami kde tade po lúkach. Dnes tu niet po pasúcich sa ovciach, s výnimkou drobnochovateľov, ani stopy. Druhá poznámka je možno o čosi krutejšia, no patrí k salašníctvu. Najlepšie ovčie mäsko je z takzvaných ciciakov. Ciciak je ovečka-bábätko, sama odkázaná na materské mliečko. Za masívnym dovozom ovčieho mäska zo Slovenska do Talianska v uplynulých desaťročiach bola aj požiadavka talianskych konzumentov práve na dodávku ciciačikov na ich slávnostne prestreté tabule. Plné vychýrene skvostného talianskeho jedla a mäkkučkého mäsíčka ovčích kojencov - rozpadávajúceho sa blahom z delikatesnej chute - na jazyku vyberaných románskych fajnšmekrov.

    • 25.4.2021  13:05
    Šípková Růženka (TV film) (2010)
    ***

    Režisérke Cathrine Breillatovej nemožno uprieť snahu o otvorený, často prekvapujúci až šokujúci pohľad na rôzne oblasti ľudského života. Zatiaľ čo v prevažnej časti svojej tvorby tematizovala otázku príčin pokrivených vzťahov medzi mužom a ženou, ich sexuálne správanie i psychotické narušenia libida, tentokrát zamierila k rozprávke. Ani tu nemožno režisérke vyčítať snahu o nový pohľad, čiastočne ovplyvnený psychoanalýzou, logikou sna, zameraním sa na skutočné motivácie detí a dospievajúcich. Pomerne presne ukazuje, že mediálne propagované rozprávkovo krásne detstvo býva často plné temno-krásnych fantázií, potlačovanej lásky, halucinačných vízií i očakávaní fyzických rozkoší. Časté sú dobrodružstvá na hrane života a smrti, úniky do fantazijných, no nie romantikou maľovaných svetov. Skôr do krajín drsných dobrodružstiev, cigánsky nespútanej slobody a balansovania na tenkej čiare života. Zo sna do sna, keď už tá realita, čo sa ponúka, síce odviaže zložité prepletenie spútaného korzetu detstva, no dotykom so sexualitou neponúka automaticky očakávaný netušený svet vzrušujúcej slobody. A oslobodiť dokáže maximálne tak jedinca, nikdy nie celé prispaté kráľovstvo. Problémom Breillatovej teda nie je téma, na to je veľmi svojrázna aj intelektuálne výborne pripravená. Problémom jej tvorivého filmového umenia je, že jednoducho: nie je príliš dobrá filmárka. A tak atraktívne témy väčšiny jej filmov ostávajú zabalené vo vatičke vznešenej nudy. Napriek novosti pohľadu, napriek odvážnym tézam, napriek pár šokujúco vyznievajúcim obrazom.

    • 25.4.2021  12:51
    Autostop (1977)
    ***

    Béčková talianska psychodráma o stopárovi, z ktorého sa vykľube prvotriedny sadista. Fyzický i psychický. O manželskom páre v kríze, ktorého si tento lúpežník stopne. Muž alkoholik a sexuálny násilník. Jeho žena prejavuje známky vzdoru a nechuti k mužovmu správaniu, v rozhodujúcej chvíli dokonca dokáže akčne zvrátiť situáciu. Jej pasívne oddanie osudu nie je zase tak odovzdané, ako tu čítam z niektorých komentárov. V hre sú dva milióny dolárov. Tajnička o troch neznámych. Na konci sa odhalí, kto vyhrá cenu v lotérii. Zvyšok postáv tvorí len nevyhnutnú oživujúcu štafáž. Nejaké veľké myšlienky tu hľadať netreba. Jednoducho ich niet. Nechýbajú pre žáner príznačné scény drsného násilia a sexu, oživujúce pomerne plochý scenár. Nebyť ich a expresívneho herectva Franca Nera v úlohe stopárom ponižovaného mača, tak je to len podpriemerná ukážka istého typu populárnej akčno explozívno psycho násilnej kinematografie, typická pre Taliansko 70. rokov. Takto solídnych 66%.

    • 24.4.2021  18:33
    Tallulah (2016)
    ***

    Ako únos jedného roztomilého blonďavého dievčatka pohne k náprave beznádejného hipíckeho túlania sa Amerikou nihilistické dievča Tallulah. Rovnako pohne k činu aj podobne sa chovajúceho frajera, túžiaceho po mamičke. No nielen ich dvoch. Čosi sa pohne i v chlapcovej mamine, zúfalo sa trápiacej sa odchodom manžela aj syna bez rozlúčky vo veľkom, opustenom obrovskom byte. Nuž a túžba po náprave vecí opanuje aj zúfalú a osamotene sa cítiacu matku uneseného dievčatka - inak takto sebeckú a výstrednú alkoholičku. Obvykle takéto príliš nemusím, no uznávam civilné herectvo i dobrú réžiu. A mimochodom: páči sa mi úvod filmu, ktorý film Krajina Nomádov, idealizujúci život karavanových pustovníkov dáva do takých realistickejších medzí. Ukazuje totiž, že spústa auto cestovateľov, ktorým je dodávka aj príbytok v skutočnosti netúžia po žiadnej práci, žobrú od kamionistov lístky na sprchovanie a živia sa vyhodenými potravinami zo supermarketov v kontajneroch alebo nedojedenými bagetami. Prácu majú na háku, najradšej vegetujú, hulia a milujú sa.

    • 24.4.2021  16:14

    Tajomstvo londýnskeho undergroundu, teda podzemnej dráhy metra, treba hľadať v jeho neprístupných útrobách a v dávnej minulosti. Ak by bol celý príbeh (vrátane vraždiacej kreatúry prelezenej morom a hnisavými vredmi) tak pôsobivý, ako hlášky a výrazy vyšetrujúceho kriminalistu, šiel by som s hodnotením vyššie. Žiaľ tieto filmové komponenty, vrátane deja a jeho vyústenia, ostali ledva priemerné.

    • 24.4.2021  16:10
    Země medu (2019)
    ****

    Životná situácia náhleho príchodu hlučnej pastierskej rodiny do opusteného mestečka. V ňom žije chovateľka lesných včiel so svojou staručkou, chorou matkou, včelami, psom a mačkami. Konfrontácia dvoch svetov je nevyhnutná. Sveta tradícií, založených na udržateľnej rovnováhe medzi prírodou a človekom a sveta využívania jeho zdrojov výlučne vo svoj prospech bez ohľadu na krátkodobosť benefitov a dlhodobosť nezvratných ničivých následkov. Toto je skvelý námet na hraný film. Chvála tvorcom, že nepotrebovali hercov a z uvedeného námetu vytvorili skvelý dokument. Je voľne zameniteľný s hraným filmom. Balkánske prostredie, odľahlé ruiny starobylých dejín, duch modernizácie, ničiaci všetko pôvodné a tradičné, funkcia kliatby v živote komunity a mnoho iného. To všetko sú faktory osobne blízke, interesantné. navyše, vskutku prispeli k vytvoreniu skvelého filmu. Že nedostal Oscara, je len svedectvom toho, že aj vo sfére doceňovania, žijeme vo svete fandiacom prioritne dramatickému únikovému fantazírovaniu (ktoré neodsudzujem, len konštatujem príklon k jeho velebeniu vo svete umenia pred čímkoľvek iným), nedotýkajúceho sa závažných tém človečenstva, v neustále drasticky vyťažovanom a zanikajúcom pôvodnom prírodnom svete.

    • 24.4.2021  15:52

    O Kirune, meste na severe Švédska, tak vyťaženom dolovaním železnej rudy, až sa začalo praskať a prepadať kamsi do hlbín, otvárajúcich sa vplyvom kilometrov vyhĺbených banských štôlní a narušeného odkrytého povrchu zeme. Jednoducho, život sa v Kirune stal nebezpečný, mesto je potrebné komplet presťahovať o niekoľko kilometrov ďalej. Nepochybne interesantná téma pre dokument. Lenže autori tohto, rôznymi fondami a podpornými kinematografickými projektami významne nadopovaného projektu, siahli po hádam tom najhoršom možnom variante. Priniesli obrázky života miestnych obyvateľov v troch nosných príbehoch - arabského imigranta, maturantky sámskeho pôvodu a miestneho knihovníka, učiteľa a aktivistu. Kontroverzné momenty vďaka zvolenému prístupu ustúpili do úzadia v prospech riešenia otázok multi-kulti, diskriminácie pôvodnej etnickej skupiny - dnes menšiny a pokusom o intelektuálne uchopenie odsťahovania. Samozrejme nad každým z príbehov sa vznáša opar rôzne vnímanej nevyhnutnosti opustiť známe miesta, len je to všetko také čajíčkovito česko televízno proeurópsky ničotné. Dve hviezdy za skvelú úvodnú scénu nekonečného vlaku s rudou a za lokáciu.

    • 23.4.2021  18:32
    Žal žen (2020)
    ****

    Štyri odmietajúce komentáre (stav k 23. aprílu 2021). Zhrnutie týchto komentárov: divnoženy v depke, klapky na očiach, chýbajúci make-up, film podporí ľahostajnosť. Myslím si presný opak. Zastávam názor, že ak má človek akýkoľvek názor na svet okolo, je lepšie urobiť čokoľvek, ako neurobiť nič. Pričom aj nič nerobenie môže byť formou protestu, ktorý môže ľudí riadne nasrať a vyprovokovať k reakcii. Veď to vidieť aj vo filme: "Čo keby ste radšej chodili do práce?", ako častá reakcia na klimatickú hladovku, pri ktorej ženy len sedia alebo ležia na ulici na zemi. Nuž, miestami tie slečny, dámi a páni vytáčali aj mňa. Ale práve to je dobre. Rovnako sú v poriadku tie štyri komentáre kolegov a kolegýň z čsfd. Pretože, ako píšem vyššie, lepšie niečo ako nič. Ako vravieval osvietený Oscar Wilde, že je mu úplne fuk, či sa o ňom hovorí zle alebo dobre, hlavne, že sa hovorí. XR hnutiu fandím. Prajem mu viac performancií, ktoré šokom vyvolajú skôr úsmev, ako prenášanie envirožiaľu do vizuálnej podoby akcií. Ale to je len názor, nie rada. Určite plus za to, že aktéri filmu do značnej miery pootvorili divákom svoje srdcia, možno neisté, smutné, depresívne a občas tápajúce a skúšajúce, ale rozhodnuté stáť si za názorom. Nech je, zatiaľ, akokoľvek menšinový. Pretože, aj keď žiadnu veľkú reakciu nevyvolajú, smelo sa môžu dnes i zajtra pozrieť do zrkadla bez toho, aby sa rovno pri pohľade na svoj postoj vyvracali.

<< předchozí 1 2 3 4 36 72 107 142