Radko

Radko

Radko Katrlík

okres Bratislava
chodec

homepage

113 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 26 51 75 100
    • 20.6.2017  09:13
    Color Film (1971)
    **

    Farebné pásky prechádzajú mechanizmom projektora a v pravom dolnom rohu sa striedajú v rôzne rýchlom slede názvy ich farieb. Hrá k tomu skupina Franka Zappu Mothers of invension a celé to trvá takmer dve a pol minúty.

    • 18.6.2017  10:04
    Dohola (2001)
    **

    Uvažujem o tom, že či naozaj na to, aby človek zlepil nejako rozdelenú rodinu, potrebuje vždy vyhrať v nejakej súťaži Tak sa nám to snaží naznačiť film Dohola?, ale nielen on. Desiatky, ba stovky podobne koncipovaných príbehov o tom, ako si možno pomaly starnúcu kožu zachrániť len ternom v čomsi, v čom bol kedysi hrdina preborníkom, len dnes sa pláca od ničoho k ničomu, sa na divákov zhusta valia kinami a televíziami po celom svete. Víťazstvo Ťa spasí je len predĺženou mantrou psychologických bullshitov dnešnej éry, zámerne posilňujúcej výlučne individuálne úspechy na úkor kohokoľvek. V takýchto filmoch je to však skvele maskované tým, že v skutočnosti nejde o individualitu, ale ide o rodinu. Cítiť však vyfabulovanosť a faloš. Odhliadnuc od témy, a od skutočnosti, že ukázané šialené vlasové kreácie by za 40 minút nezvládol ani Superman. Celú túto ideo vypatlaninu nezachránia ani vyfarbené ovce, či obdobne upravené dámske intímne ochlpenie.

    • 16.6.2017  13:39
    Tails (1976)
    ****

    Paul Sharits ponúka vo svojich experimentoch vždy niečo radikálne odlišné od konvenčnej kinematografie. Tým, že tentokrát to neútočí na nervy dĺžkou, a prekvapivo ani monotónnosťou, ponúka celok napríklad aj zaujímavo skomprimovanú alternatívu príbehovej kinematografii. Napríklad o tom ako vnímame náhodných okoloidúcich a čo v nich v pamäti zhruba ostáva. I tak sa dá interpretovať kratučký, triapolminutový kolorovaný filmový pás.

    • 15.6.2017  12:48

    Pulzujúce červeno oranžové a sem tam zelené škvrny, vypĺňajúce celý obraz a do toho rapotavý monotónny zvuk. Estetika rozchodu s konvenčnou kinematografiou na celej čiare. Alebo: farebný film trochen inak. Preberte si to, ako chcete, osobne držím prsty každému divákovi, kto to sledoval bez prerušenia. Diváčke či divákovi, ktorý to dal opakovane, navrhujem udeliť rád zaslúžilého milovníka filmovej alternatívy. Varovanie: Nič pre epileptikov, ktorých stroboskopické mihotajúce sa zábery môžu doviesť až k záchvatu.

    • 15.6.2017  10:10
    Dots 1 & 2 (1966)
    ***

    Kadejako preskakujúci čiernobielo bodkovaný obraz je v úvode spestrený asi milisekundovým záberom hlavy ženy. Ako sa píše v obsahu, optická vízia ponúka rôzne interpretácie. Ja som si najčastejšie spomenul na kovové kuchynské strúhadlo a na bodkované umelohmotné obrusy v školskej jedálni. Film trvá necelú minútu. Pustené trikrát po sebe = tri hviezdy. Inak takto je film samotný súčasťou hnutia Fluxus, súboru 37 krátkych filmov, nakrútených v 60. rokoch 20. storočia skupinou poväčšine avantgardných a experimentálnych filmárov, oslavujúcich tak svojráznu estetiku života, spájajúcu v sebe rôzne vplyvy od matematiky, prírodných vied cez budhizmus až po motívy všedného, každodenného života.

    • 15.6.2017  09:18
    Handtinting (1967)
    ***

    Čiernobiele opakované zábery žien pri rôznych činnostiach - tanci, plávaní, obliekaní či čakaní - pripomínajú s použitím ručne maľovaných farebných filtrov pocity akejsi farebnej vizuálnej hojdačky s opakovanými, no vždy inak farebne vnímanými pohľadmi do ženského sveta oddychu a relaxu. Nepozerá sa to zle, vďaka krátkej stopáži je to v pohode usledovateľné. Na nejaký extra dlhý pamäťový vnem z výnimočného filmového zážitku to ale nevidím.

    • 14.6.2017  13:29
    Black City Parade (hudební videoklip) (2013)
    ****

    Zaujímavé, že to nakrútil Richard Kern, kedysi jeden z najznámejších tvorcov veľmi vyhranených undergroundových filmov. Banálny videoklip o tom, ako sa režisérove modelky presúvajú nočným mestom, je banálny len na prvý pohľad. Mladé, dievčatkovsky vychudnuté, pomerne sporo oblečené, stávajú sa záujmovým objektov nočných týpkov. Vnútorná energia diev a ich chladnokrvný výraz tvárí, zaujatých len samou sebou, ich však spoľahlivo posielajú do paže. Postupne sa však výrazy ich tvárí menia, z chladnej ľahostajnosti vplyvom rôznych príhod z nočného mesta precitajú a začínajú sa usmievať. Pesnička ok. Poznámka: videoklip niekdajšieho tvorcu z podzemia kultúry je síce fajn aj s pozitívnym odkazom, no niekdajší drsný apel sa vytratil. Akoby tak trochu potvrdzoval slová jedného môjho kamoša, kedysi veľkého pankáča, dnes pracujúceho v oblasti dátových centier: "Radko my už nie sme žiadny underground. Ten už zanikol. Už sa pohybujeme len v tom, čo nám vládcovia ponúkajú."

    • 13.6.2017  10:55

    Reklama na kozmetický salón a na menštruačný pohárik (zberač menštruačnej krvi). S nečakanou pointou. Mladá slečna objaví v hotelovom apartmáne, ktorý je zároveň módnym obchodom, stopy krvi. V štýle slečny Marplovej, ktorú neustále hľadá, a ktorou je veľkou obdivovateľkou sa snaží vypátrať zločin, ktorý krvavým stopám predchádzal. Napokon sa jej podarí nájsť samotnú veľkú detektívku - slečnu Marplovú. S jej výdatnou pomocou odhalí, kde sa tá krv vzala a prečo. Richard Kern zabŕda v posledných rokoch stále viac do reklamno popovej brandže. Napriek tomu, že v tomto prípade ide v podstate o komerčnú reklamnú video sračku, istú úroveň si drží. Všetko v štýle akéhosi pokriveného nemého filmu. Dialógy nahrádzajú medzititulky, obraz je farebný, sprievodná hudba stále prítomná - a kvalitná, ako je u Kerna zvykom.V úvode spomenutá pointa akoby oblúkom naviazala na režisérove niekdajšie undergroundové začiatky (80. a prvá polovica 90. rokov 20. storočia), plné nahoty, úchylačin, suicídií a kadejakých násilností, či krvavých scén.

    • 2.6.2017  13:24

    Názov vystihuje obsah. No nie celkom. Pretože toto nie je bežné porno, ide skôr o art porno. Podľa vychvaľovačov diela evokuje zlaté šesťdesiate roky, éru sociálnej revolúcie prostredníctvom sexuálneho uvoľnenia na všetky spôsoby. Po celý čas sa prelínajú dva obrazy, v strede jeden a za ním v pozadí druhý. Áno je vidieť, v zhode s názvom aj rôzne pipíky aj punduľky, no niekedy ich detailné zábery skôr približujú film učebnici anatómie, ako nejakému príjemne vzrušivému zážitku. Nehovoriac o pomaľovaných telách aktérov, pripomínajúcich nejaké černošské kmene, či kreácie dámy s povystrihovanými otvormi v čiernom pančuchovom úbore odhaľujúce len prsia a brucho - čo pôsobí ako svojský výraz tváre s očami (bradavky) a malými ústami (pupok). Zdá sa, že predstavitelia umeleckej (art) filmovej erotiky často nakrúcali filmy, ktoré dokážu prebudiť libido asi len vo veľmi špecifickom segmente diváctva. Pretože sledujúc toto a obdobné diela sex avantgardistov (napr. viedenskí akcionisti ako Otto Muehl a pod.), zaujmú asi len snahou o avantgardnosť, tu vyjadrenú okrem spomenutého pomaľovania aktérov kadejakými farbami či bahnom aj detailnými zábermi mužského homosexuálneho milovania (čo sa zrejme v čase vzniku diela až tak nenosilo). No vcelku: nič moc. Ťažká nuda. Sprievodná hudba je fajn, ale to je tak si všetko. Oceňujem istú priekopníckosť diela, avšak na opakované sledovanie to nevidím ani náhodou.

    • 1.6.2017  13:27

    Čože to len chce tá žena? Tá čo prechádza bankou, metrom a mestom? Kabelka dámy, hlavnej postavy filmu, sťaby symbol vagíny, nenásytnej, sýtočervenej a tajuplne hlbokej. Žena sa presúva mestom, postavy a reklamy vôkol nej sa mihajú sťaby sexuálne symboly. Vlak metra prechádzajúci tunelom tak vyjadruje penetráciu (prenikanie stoporeného údu - vlakovej súpravy tunelom - vagínou) Holohlavá hlava muža, smutne posedávajúceho v metre sa javí ako obnažená špička žaluďa. Posedávajúci bezdomovec zase evokuje symbol nemohúceho a ochabnutého vtáka, neschopného erekcie. A tak ďalej a tak podobne. Anglická výtvarníčka a režisérka Ruth Lingfordová vyjadrila prostredníctvom päťminútového animovaného filmu svoju mienku o svete dnešného veľkomesta, reklám a bankovníctva. Ukazuje ho ako svet preplnený sexuálnymi symbolmi, ktoré externalizujú kopuláciu a množenie a pohlavné orgány. No v realite ostáva čoraz viac osamelých žien a mužov, posmutnele a osamelo sa presúvajúcich z bodu A do bodu B.

    • 14.5.2017  12:17

    Krásne a unikátne zábery medveďov lezúcich do najvrchnejších konárov límb, aby si ich odtrhli aj s chutnými orieškami, patria k bonusom filmu. Tieto a podobné obrazy ukazujú, že film robili ľudia, čo o lese a živočíchoch v ňom niečo vedia. No nielen vedia, zároveň les majú radi a chránia ho. Vďaka takémuto prístupu je možné ďalej vidieť napríklad majestátneho jeleňa. Najprv ako si hrdo vykračuje lesom, neskôr sťažka dopadajúceho, pretože si zlomil v neprístupnom teréne nohu. Stal sa tak korisťou miestnych dravcov (medveď, rys, orol). Všetko je nafilmované len vďaka tomu, že na zopár miestach sa necháva príroda len tak, na samovývoj. Je len úplne samozrejmé, že by to malo byť úplne všade na územiach pod označením národný park alebo chránené krajinné územie. Nakoľko to tak nie je, a záujmy obchodníkov a ťažiarov, ktorí vidia po celý život len hromadiace sa bankovky prevažujú, lesy na Slovensku nenávratne ubúdajú. Hoci obchodnícka lobby s drevom sa pomocou kadejakých čudných štatistík snaží verejnosť presvedčiť, že počet lesov stúpa, opak je pravdou. Na prvom rade sú u nich len prachy a čím viac prachov a najviac prachov. Touto onániou sa tieto darebné nenažrané obchodnícke typy (často sa nazývajúce aj ochranármi lesa) ukájajú po celý život. Nič iné ich nezaujíma a príroda najmenej. Žiaľ podobný vývoj je možné badať v celej spoločnosti, nielen na úseku obchodovania s drevom.

    • 26.4.2017  10:41

    Prejavy lásky v zvieracej ríši sú miliónkrát zaujímavejšie, ako obdobné záležitosti medzi ľuďmi. Jednak preto, že záležitosti ľudské sú pre každého s nejakými skúsenosťami samozrejmé a o prekvapenia je núdza (pričom tie skúsenosti môžu byť zažité, načítané, napozerané alebo napočúvané) . A tiež preto, že až príliš často sa za snahou o lásku skrýva niečo iné, čo je vlastné len nám, ľuďom. Najmä vypočítavosť, podvod, závisť, nenávisť)- čo je už síce zaujímavejšie, ale z iného zorného poľa. Naopak pri prejavoch lásky a citu u ostatných zvierat (okrem človeka) je všetko akosi oveľa autentickejšie. Tak nejako, ako to asi bolo aj medzi ľuďmi v časoch, kedy nevyslovovali miesto slov len samé lásky plné sračky.

    • 26.4.2017  10:04

    Dievča v modrom som si pozrel predovšetkým kvôli neobvyklému menu scenáristu, ktorý sa zoval Felix Achille de la Camára y del Padrone (vlastným menom Felix Emil Josef Karel Cammra). A neoľutoval som veru. Pretože niekedy sa zamilovaným naozaj stane, že im ich idoly pripadajú ako z inej doby. Plus skvelé dialógy. Dohromady zážitok, ktorý sa dá zopakovať viacnásobne.

    • 26.4.2017  07:22

    Film figuruje v tisícovke filmov, ktoré musíte vidieť než zomriete. Pritom navonok vyzerá ako stovky podobných svadobných romantických filmov. Ale to zase Muriel nie je. Je naopak tak nejako sa viac približujúca našej bežnej.realite. Balansuje medzi smutnými až tragickými momentami života, nebotyčnou trápnosťou a nadhľadovým humorom. Do toho porcia piesní skupiny ABBA. Vo výslednici príjemný film. Možno trochu nadhodnocujem, pretože takto nejako si predstavujem normálny, dobrý, jemne nadpriemerný film o predsvadobných peripetiách, no nakoľko v tomto žánri prevládajú neriedené výkaly, nazývajúce sa filmami, Muriel si určite 80% zaslúži.

    • 21.4.2017  08:27
    Botostroj (1954)
    **

    Napriek tomu, že o podstate dravého kapitalizmu sa vo filme vysloví obrazom i slovom veľa právd, je toto posolstvo strpčené dobou a okolnosťami vzniku. Tento film totiž nevznikol ako rebelské gesto vzdoru voči nespravodlivej spoločnosti, ale ako gesto víťaza - boľševického režimu, ktorý si aj prostredníctvom filmu potreboval kopnúť do nepriateľa, prekrútiť známe fakty a vyjsť zo všetkého ako morálny a ideový víťaz. Niektorí kolegovia tu píšu o filme a ko o skvelej komédii, ktorú netreba brať vážne, mne veľmi do smiechu nebolo, skôr mi to búšenie do ideového odporcu pripadalo odporné.

    • 18.4.2017  08:42

    Sivý odlesk jednotky, ktorá sama osebe už bola jemne za hranou dobrodružného príbehu a vykonštruovanej selanky. Tu, napriek zdanlivejšej väčšej akčnosti a dobrodružnému presúvaniu sa lesmi za obeťami leteckého nešťastia ohrozenými požiarom, sa vankúšikmi obrastená plyšová príhoda prehupla do nasilu načančaného gýča. Škoda, lebo príroda tam je pekná.

    • 18.4.2017  06:34
    Estrella (2014)
    *****

    V časoch, keď slovo bolo slovom a malo svoj jasný význam, to ľudia a zvieratá vnímali rovnako. Seba vnímali rovnako - na úrovni živého tvora.. Neskôr nadradenosť človeka nad prírodou devalvovala rovnocennosť zvieraťa a človeka. Ale ona tu je. A tento krásny, dojímavý príbeh na to pekne upriamuje divákovu pozornosť. Tá sa v priebehu troch minút trvania filmu veru nestratí.

    • 12.4.2017  15:04

    Začiatok, dokedy sa neobjaví Columbo je pomerne nudný. Asi tak, ako veľa manželstiev, v ktorých je jeden nespokojný so svojím doživotným partnerom a snaží sa nejako vyvliecť z chomúta vďaka nájdeniu si mladšieho (atraktívnejšieho) náprotivku. Grády to naberie po vražde, s objavením sa večne vracajúceho sa a dotazujúceho detektíva. Ten narazí na inteligentného vraha, presvedčeného o nemožnosti jeho usvedčenia. Nepočíta však s tým, čo považuje za svoju silnú stránku, ktorá ho ho napokon položí na kolená - s absolútnou samoľúbosťou.

    • 11.4.2017  08:27

    Podobne ako v ázijskych filmoch som mal problém rozoznať jednotlivé postavy. Koncepcia deja postavená na dokumentárnych záberoch zarámovaná do filmového deja s poetizujúco romantizujúco dramatickým komentárom mi tiež veľmi nesadla. Takže vo výsledku jemný nadpriemer, ktorý je daný najmä výzorom a správaním samotných surikát a oboznámením sa s ich spôsobom života v skupine.

    • 10.4.2017  13:51

    Ono je mať dobré nejaké vnútorné morálne štandardy. No keď ich je príliš, prichádzajú rozpory. A tento film je ich plný. Príklad: na jednej strane oddanosť právu a oficiálnej, zákonmi písanej spravodlivosti - oproti tomu na strane druhej spravodlivosť vykonaná osobne formou popravy zmrda, či využívanie kamošov z drogovej scény na prehliadku domu úchylákov. Trvanie na spolupatričnosti biologickej rodiny versus zjavná neochota a drogou narušená neschopnosť ľahtikárskej matky postarať sa o potomka je druhou konfrontáciou zvláštne nastavených pravidiel. Nekompromisné trvanie na spravodlivosti, ktoré je silnejšie ako fungujúci vzťah je treťou rozpornou vecou v rámci jedného filmu. Je ich ešte viac a vlastne takto vo filme vďaka za ne. Pretože dokážu po pozretí podnietiť diskusiu. A to je len dobre. A ako kriminálna dráma tiež uspokojivé. Takže za štyri hviezdičky.

    • 16.3.2017  10:12

    Takto s odstupom mi to až také fasa nepríde. Niežeby som sa pri sledovaní nudil, len teraz po nejakom čase celý príbeh tak akosi vybledol do komunálnej detektívky, kde stranícky a podnikový kápo bol chránený pätolízačským fízlom, zatiaľčo iní sa snažia dostať sa k pravde aj napriek výrazným boľševickým blokom. Takže len lepší priemer.

    • 16.3.2017  10:09

    Kamarátstvo, prvá láska - na línii chlapec-dievča-chlapec iskrí to i praská. Chlapec slepý sa do iného chalana zaľúbi. A to je vlastne všetko. Príjemná jednohubka. Trošinku vystavaná v mene politickej korektnosti k rešpektovaniu práv postihnutých a sexuálne odlišných, ale také už dnešné artové filmy zhusta bývajú. Aby sa zavďačili kadejakým porotám a novinárom.

    • 13.3.2017  17:33
    Live in Bzenec (koncert) (1991)
    ***

    Krátky proces hajluje. Lou Fanánek Hagen sa vyznáva ku kamarátstvu s touto kapelou. A tiež k láske k Orlíku (vraví akto to na novom albume dali chalani naostro o Cigánoch, "žádný dvojsmysly typu Álíb agil"). Orlík je patrične nudný. Ostatné kapely nezaujali. Návštevníci tvoria jednu masu. Na jednej kope náckovia, skíni, hipíci a metalisti. 90. roky mali svoje zvláštne čaro. Live in Bzenec to zachytáva najmä cez kratučké medzivstupy, kedy jednotliví návštevníci trúsia svoje perly, hojne tu citované v komentároch. Osobitná doba, osobitý koncert. Keby to nebolo liznuté nazi a rasistickým podtónom, bolo by aj hodnotenie vyššie.

    • 13.3.2017  17:09
    Advent (1956)
    ****

    Situácia mladej matky s malým synčekom je po smrti otca zúfalá. Kývne tak na nadbiehanie postaršieho sedliaka zo samoty a vydá sa za neho. Namiesto zlepšenia životnej situácie a usporiadania si vzťahu ju čaká neustále ponižovanie a psychické týranie. Mužova lakomosť v kombinácii s hororovo vyzerajúcou slúžkou by dali zabrať hoc aj náhodnému návštevníkovi, nie stálej obyvateľke podivného domu. Sugestívny námet, silné, krásne kolorované spracovanie.

    • 13.3.2017  10:41

    Štandard o alkoholom a špiónstvom prelezenom ruskom zle a chytrosti policajtov, čo tak celom nešľapú v ideologckej línii.

    • 13.2.2017  12:50

    Idea pokroku vykúpená bandou krvilačných predátorov bola zobrazená trefne. Železničné komunikačné spriechodnenie Ameriky určuje banda bitkárov, desperátov, opilcov a mužov popierajúcich akékoľvek dohody v mene postavenia svojho mena na piedestál úspechu. Otázne potom zostáva, či to, čo tu máme dnes je naozaj pokrok, ak ho určujú v dejinách vždy len draví priebojní alfa samci. Alebo či dnešný stav neznamená prevažne regres a úpadok, ktorý nazývame (aby sme sa sami pred sebou neprepadli od hanby) civilizačnou vyspelosťou a vekom moderných technológií.

    • 13.2.2017  12:32

    Guláš, zodpovedajúci tomu, koľko štátov podľa tunajšieho popisu spoluprodukovalo film. Z každého rožka troška. Akčná strieľačka, rodinný film, špionážna utajenosť, komédia o dospievaní, film o smrteľnej chorobe a jej liečbe atď. Alebo inými slovami: hrozná hlúposť. Jej výhodou je, že do seba nabrala toľko motívov, čím sa stala celkom príjemne sledovateľnou. Hodnotenie je v tomto prípade trochu nadnesené, ale zase taký tanec s vlkmi aký predviedol otecko dcére a jej frajerovi na maturitnom plese sa len tak nevidí.

    • 1.2.2017  10:50

    Problémy skvele zabezpečených rodín Ameriky vždy dojímajú. Perfektný veľký barák, rodina, záhrada aj so záhradníkom, v dome slúžka. Žena pracovať nemusí, stará sa o rodinu, ktorú živí tatino. Všetko zabezpečené na úrovni strednej triedy tých čias (dnes by sa jednalo o vysoký nadštandard). Takže ostávajú problémy vzťahové - ocinko má rád iných mužov, žene je z toho nanič a pochopí ju jedine záhradník. No ten je čierny. Z toho je iný veľký problém. Americké malomesto tých čias totiž neznáša integráciu rás. Tézovité až hrôza, kostýmy sú pekné, no príbeh je našitý práve na tie problémy, ktoré sa furt riešia: homosexualita, segragácia, integrácia, nenávisť malomesta a tak. Trefný komentár: dobytek.

    • 31.1.2017  17:01

    Policajt prenesený do minulosti sa dozvie o otcovi neveľmi lichotivé veci. Na druhej strane si konečne zatrtká, čím sa to tak nejako vyváži. Trojan je tu nejako v úzadí. Ani to nevadí, slizká boľševická úslužnosť jeho kolegu Budařa, to tiež hravo vyváži. Z normalizačných hitov odzneje opakovane Kratochvílovej V stínu kapradiny, ale nakoľko je to kvalitný song, nevadí. Z ďalších pop odkazov 80. rokov je možné zhliadnuť ešte pár záberov sledovačky epizódy Mimikry z dobrodružstiev majora Zemana. Takže vcelku výživné.

    • 31.1.2017  16:49

    Diel je to určite zaujímavý, nakoľko najviac mi utkvela v pamäti z neho pieseň Petra Nagya Kristínka by mala dnes už o dva roky dlhšie vlasy.

<< předchozí 1 2 3 4 26 51 75 100
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace