Radko

Príhody dvoch neposedných kocúrov, voľne spojených do seriálu, vzniknutom na motívy knižky Nataši Tanskej. Kubalov výtvarný minimalizmus zdôrazňuje a posilňuje vtipnú akciu + vlastný dejový vklad, spočívajúci v pridanom odvalenom humore sadli týmto dobrodružstvám ako uliate. P.S. O znovupripomenutie seriálu sa zaslúžila pesnička punkovej skupiny Zóna A Puf a Muf, o ktorej sa pochvalne vyjadril aj režisér. Dodatok z 29.12. 2007: Po rokoch som si Pufa a Mufa vychutnal komplet znovu a "vďaka" nevyrovnanej kvalite jednotlivých dielov dávam jednu hviezdičku dole. Domnievam sa, že vzhľadom na úplnú samostanosť jednotlivých epizód a rôzne roky vzniku by si každý z dielov zaslúžil na čsfd vlastný profil.

Nádherné zábery podporené rovnako skvelým konceptom. Ukazuje, že vzájomné vzťahy, súvislosti a prepojenia v prírode sú oveľa zložitejšie a zároveň prepracovanejšie ako najvýkonnejší počítač. Prírodu (v širšom meradle vesmír) veru nejaký človek len tak nepreští. A tak aj taká lykožrútová kalamita môže byť z hľadiska dlhodobých prírodných procesov pre les oveľa, oveľa prospešnejšia, než boj drevorubačov so skazonosným podkôrnikom a snaha vyviezť (samozrejme v mene slušného zárobku) čo najviac objemu drevnej hmoty z vyrúbaných polomov. Len ktohovie či si to niekto zo zodpovedných po pozretí napríklad tohtoto alebo desiatok podobných seriálov a filmov vôbec uvedomí. Pretože správanie sa správcov a majiteľov lesných pozemkov je kdesi na úrovni jednobunkových organizmov, pokúšajúcich sa postaviť obrovské asfaltovo skleneno betónové mesto.

Všetko, čo robí život stredoškolákov euforizujúco dobrodružný. Teda, s vynechaním dobrodružstiev, ktoré ponúka príroda a bádanie. A zároveň všetko, čo by chcela aj nechcela dať o sebe nastupujúca generácia vedieť ostatným. Niečo v tomto štýle: Pozrite, my nie sme žiadne detičky. Dávno poznáme drogy, aj rozdiely medzi nimi. Miešame si vlastné liekové lektvary. Boj so závislosťami zvládame ako na sínusoide, ale popri citových problémoch je to nepodstatná drobnosť. Sex nie je tabu. Nepoznáme v ňom žiadne rasové, rodové ani vekové zábrany. Všetko si zaznamenávame. Chľastáme a žúrujeme ako o závod. Ale vedomosti máme, to si nemyslite. Síce kníh veľa nečítame, zato z internetu a chatov sme múdri ako rádio. Často opakujeme len hriechy svojich rodičov. Len premyslenejšie a cynickejšie. Lebo máme internet. Ale túžime, kurva po veľkej, naozajstnej láske, napriek všetkým pičóziám, čo porobíme, túžime. Štýl, musí to mať štýl, cool hudbu (a že tú má Euphoria pamparádnu), a farebné vyladenie. Lebo napriek pohŕdaniu hodnotami rodičov, bez imidžu si nanič. Či si dievča, transka alebo chalan. Všetko nakopené na sebe môže zaváňať aj rozčarovaním z najkrajšieho obdobia života. No a čo? Aj tak sa všetci rútime naproti smrti, tak čo? Zároveň všetko toto napísané (a kopa nenapísaného, lebo však netreba spoilerovať zase), je, o čom chceme aby ostatní (rodičia, známi, spoločnosť) vedeli, zároveň by sme chceli aby to ostalo aj utajené. Preto je fajn, že sa toho chopil Sam Levinson a spriaznené režisérky. Výborná, hutná a komplexná výpoveď o mladosti. Za mňa rozhodne seriál roku 2020!

Prvá séria tip top, druhá séria top, tretia séria grc.

Isteže, komentátormi spomínaná a kritizovaná nezrozumiteľnosť a ego-sebaprezentácia tu občas je, a to ako zo strany architektov, tak zo strany režisérov, nuž ale: boli umelci niekedy iní? Nájdu sa i stavby, s ktorými a rovnako ich tvorcami som sa nijako nestotožňoval (ba naopak, kládol som si otázku: ako vôbec môžu existovať ľudia, schopní komunikácie s takýmito nabobtnalými kreténmi?), ale poväčšinou som v proStoroch videl kopec zaujímavých info o krajine, ovplyvňovaní okolia, ekologických aspektoch stavby, dopadoch nezmyselných stále megalomanskejších corbusierovských monolitov na krajinu, niečo o ekostavbách a kopec iných inde nedostupných info o architektúre. Chvályhodný počin, privítam pokračovanie. Mimochodom: kvôli tomuto seriálu som sa donútil ráno vstávať a cca 6.20 kukať telku, čo už samé osebe je zázrak, ktorý si zaslúži štyri hviezdy.