Radko

Herec alebo herečka? V každom prípade transvestita. Za šialenosti, ktorými Divine žil a John Waters filmoval a za nevyhranenosť pohlavia si Divine prvú priečku medzi hercami určite zaslúži.

Anarchia v Spojenom kráľovstve je výborná pieseň. Memoáre Johna Lydona, ktoré vyšli pod názvom "Rotten - Žádný Iry, žádný černý a žádný psy" sú skvelou knihou. Heredz jag sa patrý!

Ak by každý ľavicovo cítiaci človek uvažoval ako Ken Loach, verím, že spoločnosť by na tom bola oveľa lepšie. Mám ho medzi hercami, ale predovšetkým pre filmy, ktoré nakrútil.

V prípade filmu platí, že opakované postupy sa stali rutinou podobnou tej pásovo-strojovej. Výsledkom sú diela bez chuti a vône, štandardizované produkty. No a potom sú tu rôzni filmárikovia a filmušky, ktorí majú stále v mysli rôzne čačky-hračky a skúšajú a vylepšujú a hrajú sa. Experimentujú. Jedným z najproduktívnejších bol práve pán Stan, ktorý si sa v niektorých svojich dokumentoch z 50. a 60. rokoch i objavil ako herec (alebo skôr hercov tieň, fragment - vzhľadom na povahu týchto diel). Takže zase: mám ho medzi hercami, no najmä kvôli jeho režijnej tvorbe a všeobecne kvôli duchu rebélie a hravého vzdoru, stavajúceho sa proti normovaným vzorom.

Svoje filmy si často sám produkoval a neváhal ísť kvôli nim do sporu so zaprdenými americkými konzervami, roky určujúcimi, čo sa na plátne smie a čo nesmie. Oporou všetkých umeleckých konzervatívcov, náboženských fanatikov a morálnych autorít komunity bol neslávne známy Hayesov kódex (spoluatorom prvej verzie bol oddaný a prísny jezuita, kódex sa nahradil inou klasifikáciou až v roku 1968) a pravidlá pridrbanej Katolíckej légie slušnosti. Preminger vedel ako na nich.

Odmietol Hollywwood, že: čo by tam robil, jemu je v Európe dobre. Okrem toho hral v spúste artových a rakovinoartových európskych filmov (Fellini, Ferreri, Cavaniová, Malle, Visconti, Scola, Boorman a ďalší).

prosté sympatie

Ako slávny právnik Marcus Cocceius Nerva v Caligulovi spáchal samovraždu. Symbolicky tým zavŕšil éru kvalitnej kinematografie. Niežeby sa od roku 1979 nevyskytli skvelé filmy. To vôbec nie. Ale začali prevažovať (percentuálne aj propagandisticky) čisté šity. Myseľ ľudstva bolo a je potrebné nakaziť ópiom umne podávanej a zákernej ideológie, slúžiacej záujmom mocnárov.

Hádam najobľúbenejší žijúci režisér. Skrytého ho mám na predposlednom mieste medzi hercami. Pretože existuje dobrý vkus a zlý vkus. No a vrámci zlého vkusu existuje zlý zlý vkus (napríklad koníčky typu vášnivého sledovania dennej tlače, politického a ekonomického spravodajstva, počúvanie rádia a tak) a dobrý zlý vkus. Medzi najvyberanejšie lahôdky skvelého zlého vkusu patria práve filmy zrežírované pánom Watersom. Pretože nekompromisne šije práve do spôsobu života tvoriaceho kulisu veľmi zlého a ešte horšieho grcného vkusu, ktorý vďaka propagande ešte sami bežní ľudia často obhajujú (masová podpora klamárskych výpalníkov, vraždiacich bankárov, policajných násilníkov, umelcov bez talentu, moralistov - psychopatov  a podobne). Pochybné zmätenia myslí, pochybné žitie spoločnosti a mimoriadne pochybné hodnoty karikované v neopakovateľne humornom štýle. Veľa divákov neznáša jeho diela. Tým vysoko odporúčam ukľudnenie pri relaxačnej jóge. Len pozor! Dobre si preverte svojho duchovného gurua! Môže to byť totiž ritný jogín, ktorý počas Vašich úmorne precvičovaných Piatich Tibeťanov, či Pozdravu Slnku čmuchá a vzrušuje sa nad výparmi potu z Vašich ponožiek.  

Zase režisér medzi hercami! No a čo. Veľký, veľký režisér. Každý z jeho filmov je lahôdkou. Opulentnou, s mnohými ingredienciami. Žiadne jedno-hubky. Plnohodnotné jedlá s ochutnávkou, aperitívom, predjedlom, polievkou, hlavným jedlom, zákuskom, ovocnými šťavami, studenými misami a bylinkovým čajom na záver.