prelud_

Diop rekonštruuje udalosti súdnej siene a pracuje s dokumentárnym scenárom, prepisom kontroverzného procesu. Laurence, intelektuálka, matka, Médea, zavraždila 15 mesačné dieťa, ktoré nechala na pospas nočnému prílivu. V expozícií profesorka a spisovateľka Rama prednáša o Marguerite Durasovej a jej premieňaní naratívnej skutočnosti. Rama plánuje o Laurence napísať knihu, zúčastní sa teda súdu. Alice Diop : "I was obsessed by the story and almost drawn to it like a magnet, but I didn’t have the idea to make a film. But when I went to the trial, I was confronted with the reality of this woman—the way she was, the way she spoke, the complexity of her story, the impossibility for me of understanding her act—and I didn’t have any more clarity at the end of the trial. And this mystery that remained forced me, I have to say, to go into my own hidden depths and to look inside myself at things I didn’t necessarily want to see or acknowledge. It was very upsetting. And what I experienced was experienced by all the women who were present there as spectators. There were women who, like me, had come for no reason, and also female journalists, lawyers, the presiding judge, the judge’s two assessors. All those women were shaken. That’s when I realized what was at stake. It was in this awareness of the universal character of the questions raised by the trial that I became convinced that I had a film on my hands." Ide o hraný debut Alice Diop.

Arnold k Lume pristupuje s úprimnosťou, ktorá je neúprosná, ale úctivá. Ako hovorí režisérka, film je snahou uvažovať o kravách. Je to tichý portrét života v zajatí, ktorý je radikálny vo svojej jednoduchosti, pretože vyzýva divákov, aby uznali pocity bytosti, ktorú (ne)vedome exploatujeme. Režisérka jasne registruje pohyb svojej hrdinky a zaznamenáva falošnú dilemu kapitalistického poľnohospodárskeho priemyslu. Aj vďaka tomu, že je film bez narácie – len zriedkakedy počujeme farmárov niečo hovoriť —, predstavuje Krava priestor svedomia. Hoci Arnold nekritizuje systém priamo a ani neviní jednotlivca (zámerne zvolila rodinnú farmu, kde by mali mať kravy teoreticky lepšie podmienky), vyzýva diváka k stanovisku: Prestaňme hospodárske zvieratá označovať za komodity. celý text

„slnko / pozlátené a zelené / telá / piesok, kameň / nesmierne more — ako hora / príroda zviera – zelenina / ekológia – nenásilná, vegetariánstvo / askéza – odlúčenie / samota – dav / stretnutie / šťastie – náhoda / karty – horoskop / prázdniny – práca.“  Ku koncu roka 1983 napísal Éric Rohmer na lístok skupinu roztrúsených slov, ktoré reprezentovali kostru filmu. „Scenár“ by sa azda zmestil do vrecka nohavíc, spolu s účtenkou, nákupným zoznamom či vstupenkou do kina. Príprava filmu spočívala v rozhovoroch s protagonistami, Rohmer tak kolektívu a Marie Rivière, ktorá stvárnila hlavnú postavu, dal priestor a autorskú slobodu. Nízkorozpočtový film, nakrútený trojčlenným ženským štábom, bol zaznamenaný chronologicky na 16 mm materiál kameramankou Sophie Maintigneux. Je synkretizmom dokumentárnych postupov, symbolizmu, melanchólie a (auto)fikcie.   ~ celý text