Real Tom Hardy

Ak som si doteraz myslel, že Slnko v sieti je najlepším (česko)slovenským filmom a skvostnejšiu kameru ako Szomolányi dosiaľ ešte nikto iný nezrobil, Ota Kopřiva a Vít Olmer mi týmto práve poriadne napľuli do tváre. Extrémne štylizovaná jazda chladnými pražskými ulicami v '87 na rakete Benz W123, v ktorých ťa každý druhý porobí na každom rohu, o vekslákoch v tradičnej procedúre menom vzostup-pád, kde 36x v reproduktoroch počuješ jednu a tú istú skladbu dookola bez prechodu do stratena... Tuctový príbeh bez akýchkoľvek väčších prekvapení, nie však úplne prázdny, avšak zvizualizovaný absolútne brilantne – s (doslova) každým jedným záberom vymaznaným do totálneho zblbnutia. Veľa čs. tvorby som (zatiaľ) nevidel, no bude úplne od veci myslieť si, že viac štýlovejší počin ako Bony a klid z našich končín ešte nevzišiel a možno ani nevzíde...? "Bony, nechceš bony?" (25.7.2023 #Grco, vďaka za projekciu na veľkom plátne x) (26.7.2023)

Človek by čakal, že po Catchfire už nič príbehovo absurdnejšie z režisérskej dielne Dennisa Hoppera nepríde, a hľa, jeho posledný zárez ním zrejme bude. Komediálny road trip naprieč Oregonom a Severnou Karolínou, vtipný v max. jednej scéne, o dvoch, nie príliš bystrých, členoch pobrežnej hliadky, ktorí na sklonku odchodu z námorníctva dostanú za úlohu eskortovať na výkon trestu väzňa Tonyho Johnsona. Čo Satan nechcel, z Tonyho Johsnona vzišla Toni Johnsonová – rozumej playmate kaliber Erika Eleniak. A ak dobre poznáš Hoppera, už v prvej sekunde jej zočenia ti musia byť jasné dve veci – čoskoro uvidíš pekné prsia a/alebo spaľujúco-vášnivú sexuálnu scénu. Plus, samozrejme, naozaj dementný príbeh (na ktorý bez spoileru kydať nemôžem). Ochudobnený si ako divák o tieto tri veci rozhodne nebol. Je tu, prirodzene, prítomné aj všadeprítomné typické režisérove exteriérové snímania prostredia & krajiny a počas toho dlhého výletu si tú pocestnú Americanu naozaj dosýta užiješ, je však určite škoda, že mimo toho za zmienku stojí výhradne len Hopperove krátke cameo, Eleniak v ružovom outfite servírky s vysokými vojenskými čižmami v púštnej scéne s Mad Max nádychom, no a už vyššie spomenutá erotická scéna zo zavšivaveného motela s fakt divným strihom. Stačí to vôbec? Mne, žiaľ, áno. Patrilo by sa tiež schrúmať originál, pretože Hal Ashby je Hal Ashby, chýba mu tam však istá blondína... (2.5.2023) (24.7.2023) (25.7.2023)

Dahl prišiel s RRW, Stone s U-Turn, no Hopper ich oboch po stránke vizuálu diela schováva do kapsy. A aj napriek tomu, že sa Hot Spot stal mojim najnovším, najsladším objavom, je mu nutné priznať absenciu divácky atraktívneho obsahu. Hoci má s vyššie spomenutými identickú zápletku (vzrušujúca femme fatale {v tomto prípade skutočne neskutočná Virginia Madsen} žiada od tzv. driftera láskavosť v podobe vraždy jej bohatého manžela), ktorú tu Hopper ešte dodatočne rozšíril o plánovanie a lúpež banky a wannabe Krokodýla Dundeeho, pri jazerách fotiaceho nahé devätnástky, ktoré následne vydiera, konverzácie a dialógy medzi všetkými postavami sú úplne prázdne a nič nehovoriace. Pri prednese sú všetci strnulí a stuhnutí, Connelly obzvlášť, vrátane hl. hrdinu. Jedine Madsen fakt ide na doraz a tú šialenosť a dravosť jej postavy je možné cítiť priamo z jej očí. Aj diabolstvo dotiahnuť svoj zvrhlý plán do konca (ten bol asi jediným highlightom celého scenára). Prím ale hrá vizuál. Snímka je obrazovo nádherná, scénografia a lokácie top, scény v Hamilton Pool Preserve pôvabné a westernové srdce Texasu silno pulzuje počas celej stopáže, až tú prázdnotu zapadákova a ten rozpálený dusný 108 °F vzduch cítiš doma cez obrazovku. Dennis Hopper z pozície režiséra nie je brilantný rozprávač, no vo svojskom, extrémne detailnom portrétovaní nekonečných vyprahnutých kútov malomestskej Ameriky (aj krajiny ako takej) nemá súpera. Na päty mu siaha len Dahl a Cimino. Hot Spot – nová filmová láska... (2019) (23.7.2023) (24.7.2023)

Navonok "len" End of Watch o 25 rokov skôr, bez potrebnej intenzity a šťavy, avšak s väčšou porciou pouličnej autenticity a dôveryhodne vykresleného dobového zasadenia. Pri bližšom pohľade však silný pokus o internú štúdiu a sondu do vnútra gangov Los Angeles. Zároveň išlo o vôbec prvý film pojednávajúci o tejto problematike z tohto uhla a v zásade tiež prvý dávajúci do pozornosti crack (zo zaujímavosti: slovo sa v mediálnom priestore prvýkrát objavilo v článku magazínu Rolling Stone v roku 1980) a aj geto samotné (Túžba smrti 4 fakt nerátam), pár rokov predtým, než sa s nimi v ranných 90s roztrhlo vrece. Z historického pohľadu dôležitá snímka (aj z kontextu posolstva) prezentujúca reálie jedného kútu sveta, v tom čase nie príliš všeobecne známeho (film dokonca na svet dorazil skôr ako prevratný album Straight Outta Compton). Berúc vyššie uvedené do úvahy plus kto sedel na režisérskej stoličke – skutočne pozoruhodný produkt. Prítomné je aj typické hopperovské snímanie mestských exteriérov, primárne v priebehu úvodných & záverečných titulkov, ale aj počas celej stopáže. Kamera fenomenálna (efektné záberovanie Watts Towers mi pripomenulo ďalší podobný zabudnutý kúsok Ricochet s Denzelom Washingtonom). Navyše, soundtrack mala pod patronátom jazzová legenda Herbie Hancock. Snímke vyčítam len jedno – neukázala devastáciu komunít po cracku (ústredné duo predsa pôsobilo v jednotke CRASH + epidémia cracku bežala v tom čase už v plnom prúde). Ospravedlňuje možno len výsledné, jednoznačné tematické zameranie. Tak či onak, Colors – povinná jazda pre milovníkov špinavého a drsného Mesta anjelov 80./90. rokov... ♪♫ / ♪♫ (10.2016) (6.5.2018) (22.7.2023) "Vendettas of death back the colors I choose."

Keby niekto silou-mocou chcel so silne prižmúrenými očami niečo vytýkať počinu menom Sicario, mohol by sa upnúť na odťažitosť diela od predmetného zobrazovaného regiónu, čo bol ale koniec-koncov zámer, nakoľko sa divák mal na situáciu a dej dívať očami Kate, tzn. americkými očami nestotožnenými s videným, postupmi a ani metódami (hoci diskutabilné, či nesprávnymi). Ponúkaná dejová linka so štátnym policajtom Silviom zo Sonory, hoc slúžila práve na to, aby ponúkla pohľad očí z druhej strany hranice a aj napriek tomu, že rozhodne poukázala na isté komplexné skutočnosti, mala minimum priestoru a nebola pre toto príliš rozvinutá (i keď ju značne cením). Tu ale do hry prichádza Días de gracia, až neadekvátne a smutne zabudnutý poklad ponúkajúci väčšinu, čo sa dá na Sicariu milovať, zároveň ale ako bonus ponúka na tú istú vec tuzemský pohľad – pochopiteľne úplne odlišne uchopený. Áno, chýba mu síce konvoj scéna, takú však žiadny iný film mať už nikdy nebude. Namiesto nej ale poskytne niekoľko impozantne natočených scén, drsnú štylizáciu, pocit autenticity, surovosť a kvetnatejší príbeh, ktorý ale, musím uznať, kvôli nie úplne stopercentnému zvládnutiu za priamočiarym scenárom Taylora Sheridana dosť značne zaostáva. No i tak. Snímka, ktorú by tu bez akýchkoľvek pochýb malo vidieť viac ako 19 ľudí. Sicario ťahá na 30k... (22.3.2022) (16.7.2023) "After all, living in Mexico is to gamble with your life every day. Sometimes you live and tell about it. Sometimes you don't."

Už od prvých momentov mi niečo pripadalo zvláštne. Scenár. Na "mainstreamový" akčný film vysielal príliš atypické signály. Až po odbití záverečných titulkov zisťujem, že ho spísal analytik vojenskej rozviedky, ktorý v realite aj skutočne v (takomto) teréne pôsobil. Toho vplyv bolo možné badať najmä v postranných dialógoch, referenciách na udalosti v pozadí, reflektovaní dopadov širších geopolitických hier na dané prostredia, v správnych a presných poukazovaniach na "regionálne praktiky" a v exaktných geografických zasadeniach a menovitých odkazovaniach na osoby a frakcie. V tomto dlho žiadny konkurenciu nemal a mať ani nebude (naposledy asi len Bigelowej opus 30 minút po polnoci). Problém ale nastáva vtedy, keď sa pozornosť presunie na faktory, ktoré zaujímajú bežného diváka – a tam je úplne vidieť, že LaFortune proste nie je scenárista, ale vojenský analytik – nulový cit pre autentickú dramatizáciu, prílišné prekombinovanie dejových liniek a "se vším všudy" proste z reťaze odtrhnuté a absurditou pomazané situácie (čo je tiež dosť na počudovanie, keď rejža Waugh má za opaskom počiny ako Trestanec a Zločinec). Ja mu to ale, ako až obsesívny fanatik danej témy, zazlievať rozhodne nebudem, nakoľko si značne vážim skôr faktory, ktoré som uviedol v úvode, a od piatich hviezd som teda ďaleko nebol. A bradatý Butler v akčných nárezoch je niečo, čo bolo (pre mňa/pre filmový svet) rozhodne nutné. Kandahar v tejto chvíli čestným členom v mojej pravidelnej rotácii snímok s opakovanými zhliadnutiami. A miestnych 50% je čistý výsmech, nakoľko Ritchieho Covenant s 81% moc odlišný veru nie je... "Welcome to New Afghanistan. Same as the old." (20.6.2023) (2.7.2023) (29.2.2024, cz dab)

Ak by ťa zaujímalo ako to vyzerá, keď jeden film úplne na kompletku revitalizuje celý filmový priemysel jednej krajiny, zmení jeho smerovanie a vizuálne aj štrukturálne ovplyvní všetky nasledovné žánrové počiny toho kraja, mám pre teba tri slová – Mou gaan dou. Ak by sa našiel čo i len jeden poctivec, ktorý by to chcel vidieť na vlastné oči: daj si najprv niektoré celosvetovo oslavované počiny z režisérskej stoličky Johna Woo (Ying hung boon sik / Dip huet seung hung / Lat sau san taam) a za tým tento opus. Uvidíš rozdiel milión a jeden. (x / x / x)

Uvedomujem si tohto iróniu, no i tak predsa – Justified je ten pravý originátor "moderného" neo-westernu na televíznej obrazovke, na seriálovom poli a "definičné subžánrové" predjedlo dva roky pred Longmire a predtým, než sa k scenáristickej tvorbe obrátil boh Taylor Sheridan. Štylisticky možno čiastočne imituje šľapaje opusu No Country for Old Men, no inak ide svojim vlastným smerom, takým, aký už po početnejších prírastkoch do daného subžánru poznáme. Justified – oveľa autentickejšia redneck riviéra zatuchnutých Apalačských vrchov, o ktorých mohol Ozark iba snívať. Má všetko – hillbillies na každom kroku, náckov, Árijské bratstvo, biely odpad, čierny odpad, kovbojov, baníkov, bankových lupičov, náboženských fanatikov, sekty, pašerákov domáceho, varičov pervitínu, mexické kartely, kriminálny matriarchát, pestovateľov marihuany, predajcov heroínu, lovcov aligátorov, prepnutých veteránov z vojny, D. B. Cooper vol. 2, Federales, Dixie mafiu... Každá séria prináša nálož zaujímavých postáv, no najmä bravúrne zahraných antagonistov – Margo Martindale na trón, fakt vážne (a druhá séria do vitrínky TV klenotov). A Walton Goggins na herecký Olymp. Treba však vydržať a prečkať úvodnú sériu (zvládol som na piaty pokus), ktorá sa ešte len hľadá, diváka vrhá do stredozápadného Lexingtonu v Kentucky a ponúka iba štandardný epizodický (prípad týždňa) formát bez akýchkoľvek komplexnejších prelínajúcich sa liniek. Až s príchodom druhej sa jazda rozbieha (a končí až s titulkami záverečnej epizódy) a úplne sa oddáva zdedeniu kultúrneho dedičstva amerického Juhu so všetkým (aj pozitívnym, no veľa nieto), čo k tomu patrí. Plus silný kovbojský/westernový nádych, Givensove svojrázne praktiky, ktoré skôr či neskôr prejdú k akceptácii diváka a neustále prítomná atmosféra zapadákova, ktorá v skutku pulzuje a za tých šesť sérií a 80 epizód dôkladne mapuje a sumarizuje južný krimi-spôsob života vo všetkých ohľadoch a jeho aspektoch. Zo seriálu je tiež neskôr cítiť Breaking Bad (zábermi a kamerou) a tiež vyššie spomínaný Longmire aj Ozark – za mňa jednoznačné nebo. A zabudnúť sa nesmie ani na zrejme najdôležitejšiu zmienku zo všetkých – scenár je po stránke dialógov absolútna južanská chuťovka a jeho lexikón (s ohľadom na geografické zasadenie) je možno aj jeden z najlepších v rámci seriálov vôbec. Nuž darmo. Niet divu, že je Justified považovaný za jeden z najlepších seriálov súčasnosti (rozumej 2010s). A finále nádherne padlo s opätovným opáčkom prvej epizódy <3 (S1-S6: 1.4.2023-25.6.2023) (City Primeval: 1.9.2023; stoka fakt) (x / x / x / x / x / x / x) (x) --- "First thing we're gonna do is we're gonna acknowledge that this guy's awesome. I mean, he shoots Theo Tonin, fakes his own death in a spectacular fashion, pushes a guy out of an aeroplane while he's flying it, parachutes into Harlan County with enough coke and cash to jump-start the economy of a small country, and then he has the balls to get a job in law enforcement not once but two times. He spends a couple of days riding around with you while you're looking for him, and now he's run off with a hooker that's half his age. That's some bad-ass shit."

Vnútorne tak trochu cením odhodlanie a zapálenosť Andrewa Sipesa natočiť celovečerný film len za tým účelom, aby svetu podaroval darček v podobe vyzlečenej Cindy Crawford v milostnej scéne s tým najhorším hercom na planéte, zabalenej v jednom z najdementnejších filmov deväťdesiatok (čo je rozhodne na pováženie, nakoľko mám komplet schrúmanú rež. filmografiu Andyho Sidarisa). A že inému dôvodu na natočenie sa nedá veriť vtipne nabáda aj to, že Sipes predtým a ani potom už nič iné nenatočil :D Cením ale zasadenie do Miami, scénografa, veľa dažďa a nefalšovanosť toho, že toto je tak 90s snímka ako len 90s snímka môže byť, inak beznádejná stoka. Horší film toho roku bol údajne len It's Pat, čo znamená len jedno – idem rovno naň. A nech už radšej konečne vyjde tá doku miniséria (aj) o Cindy, lebo to trojročné čakanie je čistá mizéria. (29.4.2021) (9.6.2023)

Že sa Hopper pri tvorbe snímky aspoň čiastočne neinšpiroval o päť rokov starším opusom Billa Friedkina neuverím ani za svet – neprestajné snímanie Mesta anjelov, najmä nadránom, všetkých jeho častí, no primárne tých prístavných a od Port of Los Angeles neďalekých rafinérií a tiež Downtownu, svojský font úvodných & záverečných titulkov, ktoré sú tiež vo forme jazdy cez mesto, s dôrazom na exteriéry a bez strihu, rázny saxofónový a balalajkový hud. podkres, John Turturro, dievča v núdzi, maľby, veľa rozmanitých interiérov, bežných aj umeleckých a slušná práca so svetlami. Ale len do prvej polovice. Keď sa dej následne presúva mimo L.A., do rurálnejších častí Nového Mexika, z celého je zase pre zmenu cítiť Michaela Cimina, ale hlavne Johna Dahla (plus naháňačka helikoptér v kaňone {asi} imituje Mastorakisa a jeho Nightmare at Noon). Hoppera je cítiť len z nezvyčajných sociálnych atribútov jednotlivých postáv a z dynamiky ich vzájomných vzťahov a interakcií – rozumej zvláštnej, možno lepšie povedané absurdnej – čomu nepomáha na papieri natrieskané obsadenie, pretože v daných výkonoch je úplne na hovno. Zostrih pre kiná, ktorého sa vzdal nielen Pesci, ale rovno aj Hopper, bol dobovo negatívnymi ohlasmi zakopaný pod zem, preto nerozumiem, čo kritici fetovali, keď do výšin vyzdvihovali rež. zostrih (ako údajne konečne kompletnú režisérovu víziu príbehu), nakoľko dej nijak významne nemení, len pridáva viac kamerových, záberových lahôdok (v pozerateľnom stave je veľmi ťažko dostupný). A že som si kvôli tomu zasranému zostrihu musel kúpiť Blu-ray aj Blu-ray prehrávač ani nehovorím... (x / x / x) (x / x) (24.6.2018) (2x3.5.2023) (2.6.2023) (27.8.2023)