Real Tom Hardy

Ten lineup drám, ktorý vychádzal z produkčných dielní Foxu a ABC Studios na prelome milénia a v ranných nultých rokoch bol neskonalo monštruózny. A Prison Break patril medzi jedných z kráľov. Celkom paradox berúc do úvahy, že z bližšieho pohľadu bol síce plný prekvapení a zvratov, majorita z nich však predvídateľná a/alebo absurdne nereálna (nielen teraz, ale aj pred 20 rokmi), avšak na prvú dobrú divácky atraktívna. Na vznik bol ale najprv nutný úspech Lost a 24, ktorý dal do popredia TV exekutívy prospešné možnosti dlhodobých serializovaných formátov v prime time. --- Jedným z obľúbených trópov televíznej tvorby je obrovská nekonečná spleť konšpirácií mýtických rozmerov a polien v ceste za vytúženým cieľom namierených proti protagonistovi. Prison Break na týchto prvkoch stavia tak silne (plus dnes už legendárne, no dosť repetetívne Djawadiho tóny), že bez nich by nedokázal fungovať a všetky zaujímavé zvraty by v takom štýle replikovať a ani inak vystavať nemohol. Obojsečná zbraň, ktorej môžeme poďakovať za to, čo scenáristi v prvej sérii dokázali vymyslieť a poskladať dokopy, no tiež opačne, čo nakoniec z počinu vzišlo v neskorších fázach. --- S1: Tá už navždy klasikou a synonymom TV tvorby predminulej dekády. Pútavo roztiahnuť plánovanie a realizáciu jedného úteku naprieč štandardným formátom 22-24 epizód bez toho, aby prekyprovali hluchými miestami, je umenie. Tiež brilantne ťaží z drsnej atmosféry skazeného prostredia väznice Fox River a prím hrá aj mýtus D. B. Coopera. (x) ♪♫ / ♪♫ --- S2: Road trip po Amerike a všetkých jej vidieckych kútoch naprieč štátmi od západu po východ, od severu na juh, a hľadanie stratených zakopaných miliónov niekde na ranči v Utahu. Plus tradičný koncept vysoko inteligentného "zloducha" a jeho dolapiteľa. Fichtner ako Mahone tu masívne exceluje a popri tých priemerných hereckých výstupoch drvivej väčšiny účinkujúcich je to práve on, kto tu ponúka ako-takú reálnu hereckú platformu. A Robert Knepper. Ten je na samostatnej priečke geniality, a to v rámci komplet celého seriálu. --- S3: Alias príjemné osvieženie exotikou pod panamským spaľujúcim slnkom v zabahnenom špinavom pekle menom Sona. Dianie pomerne mohutne pritiahnuté za vlasy. Zrejme príprava divákov na posledné tango so Scyllou v nasledujúcej sérii. --- S4: Konvenčné elementy dramatického seriálu o vládnych konšpiráciách a sprisahaniach tu už plne uchopili jeho smerovanie. Úplná rutina a neprekvapivý šedý (pod)priemer, ktorý oprávnene schytával a zrejme aj dnes schytáva bomby. Za mňa ale rozlúšťovanie šifier v atlase vtákov T-Bagom jedna z najzaujímavejších liniek. A pravdou je, že ako samostatne stojaci celok ďaleko z dohľadu vysoko nastavených štandardov predchádzajúcich sérií by dokázal uspieť bez akýchkoľvek problémov. A vlastne celá tá neskoršia fáza v druhej polovici série presahuje to, čo by dokázal ponúknuť zvyčajný produkt toho času a toho žánru. --- The Bag Man: Povinná spin-off jazda pre fanúšikov T-Baga. Proste musíš. (x / x) (x) --- S5: Návrat radšej ani nekomentujem, škoda reči... "Ako chceš prevŕtať betónovú stenu niečím, čim sa šľahajú vajcia?" / "Nikdy nepodceňuj stenu." (S1 1.2007) (S1-S4: 6.2011) (S1-S4: 7.2013) (S1-S5: 3-4.2017) (S1 11.11.2022-18.11.2022) (S2 27.1.2023-1.2.2023) (S3 4.2.2023-6.2.2023) (S4 7.2.2023-11.2.2023) (S5 11.2.2023)

Extrémne štylizovaná jazda kokaínovými ulicami a high-rise kanceláriami newyorského epicentra chamtivosti pod súhrnným názvom jednej ulice – Wall Street – hneď už od úvodného loga SHOWTIME cez panoramatické zábery exteriérov, interiéry farebných osemdesiatok, platiace aj pre kostýmy & outfity až po majstrovsky selektovaný soundtrack ('New York Minute' Dona Henleyho <3) a absolútne magnetizujúcu hereckú exhibíciu famózneho Dona Cheadla. Seriózne a informatívne spracovanie finančného kolapsu menom Čierny pondelok sa nekoná, toto je satirická odysea (mix opusu Olivera Stonea z roku 1987 a Scorseseho neskoršieho portrétu skazenosti) s často až karikatúrnymi postavami (napovie ti už na začiatku vykopnutie mahagónových dverí bratov Lehmanových Kung-fu štýlom bielymi teniskami adidas Superstar počas toho, ako hrá skladba 'Hard Times' od ikonických Run–D.M.C., či prípadne úvodná sekvencia, kde sa červená Lamborghini Countach limuzína ženie prázdnymi ulicami južného Manhattanu a v pozadí vyhráva klasická 'The Message' od legendárnej formácie Grandmaster Flash & The Furious Five) a nekonečná zásoba popkultúrnych referencií na produkty doby, filmy a televíziu (cením odkaz na Robin, Sterna a jeho rádiovú šou). Výrazný problém seriálu vidím len v nedostatočnej dramatizácii, ktorá nestíha a vo vážnych situáciách zlyháva na plnej čiare. Druhá a tretia séria po všetkých ohľadoch a v zásade VŠETKO po pilotnej epizóde 365 režírovanej Sethom Rogenom išlo postupne o pár tried nižšie. A škoda tiež nedostupnosti (mimo sérií) skutočne zaujímavých synťákov Krisa Bowersa. Black Monday – veľké seriálové prekvapenie, ktoré pokojne mohlo skončiť prvou sériou... "Nigga, did you just say you Black Moses?" (x / x) (S1 2.4.2019-3.4.2019) (S1 27.1.2023-30.1.2023) (S2 30.1.2023-31.1.2023) (S3 31.1.2023-1.2.2023)

Mladý tínedžer Michael (fušerský Furlong bol na toto vybraný úplne geniálne) žije na predmestí v architektonicky typickom americkom dome (alebo menšej vile?) úplne sám. Má prekrásnu záhradu s obrovskými, nádhernými listnatými stromami, dlhým štrkovým príjazdom a takmer vždy zamračeným počasím, akoby krátko pred búrkou. Na poschodí má veľkú, poriadne vyšperkovanú izbu, rovno aj s menšou kuchynskou linkou a chladničkou, izbu prešpikovanú rôznymi technologickými vychytávkami. Svoje dni trávi na deväťdesiatky v Amerike štandardne – večerný čil na posteli, telefonovanie cez pevnú linku, dial-up internet, heavy metal a grunge, magazíny a počítačové hry v rannom veku, čo je prakticky aj hlavnou premisou filmu, a tiež televízia, nie však trash TV tej doby, ale poctivé čiernobiele klasiky a horory, ktoré púšťa v škole cez VHS kazety na svojom voľnočasovom krúžku Hororový klub, občas na tajňáša (niečo podobné si pamätám z detstva aj ja). A, samozrejme, ako sa na správneho tínedžera/sliedila patrí – cez teleskop preveruje stav hrudných dvojičiek svojej spolužiačky-susedky v dome naproti. Výsledkom týchto večerných aktivít/znudení bývalo aj obalamutenie sa rôznymi hernými reklamami v časopisoch, kde jedna z nich prezentovala videohru Brainscan ako ultimátny zážitok interaktívneho teroru. Tomu sa len ťažko odoláva, preto nasledovala blesková objednávka. Na druhý deň po tom, ako Michael dostal v riaditeľni so zarámovaným portrétom vysmiateho Billa Clintona sódu za to, že v krúžku púšťal násilnejšie kafé hororu s trefným názvom Death, Death, Death, Part Two, si to razí domov na skútri, kde na neho v schránke už čaká Brainscan, tá oná videohra, interaktívny zážitok alterujúci realitu. Nahodí ju do čítačky dátových nosičov, spustí obrazovku a hra sa môže začať... A čo bude ďalej nasledovať zistíš sám, ak sa rozhodneš pozrieť si tento pomerne dosť zabudnutý kúsok. Cením obsadenie Langellu, T. Ryder Smith si to ako Trickster absolútne užíval, celková atmosféra senzačná, i keď efekty a "akčné" sekvencie sú fakt na mizernej úrovni. Clinton opakovane do éteru púšťa jeden motív, i keď dosť podarený (dopĺňajú ho tvrdšie skladby v tom čase novovzniknutých kapiel) a scenár, ktorý je debutom dnes už legendy filmovej scenáristiky, nebol úplne jednovrstevný, čo sa cení ešte o kus viac. Brainscan je veľmi pekne štylizovaný, istým spôsobom unikátny, presne preto sa k nemu opakovane vraciam a stále budem. Možno aj preto, že nič podobné & lepšie som nenašiel, a že som sa veru snažil...: WarGames, Antitrust, Nightmares, Evilspeak, eXistenZ, Electric Dreams, Crash Zone, Hackers, Lawnmower Man, Last Starfighter, Demon Seed, Brainstorm, Ghost in the Machine, How to Make a Monster, Hollywood Zap... no nie? ♪♫ (25.8.2018) (1.2.2019/∞2019) (13.1.2020) (25.5.2020) (11.1.2021) (28.2.2022) (23.1.2023)

Že mi už úplne preplo som zistil veľmi dávno a k dispozícii bolo aj mnoho jasných indikátorov, napr. vtedy, keď som – takmer 2 roky pozeral 350 častí megahitu Dallas, mesiac pozeral 130 častí Dukes, 4x za 13 hodín dával jeden a ten istý film, či pred pár mesiacmi opäť raz kolumbijsky epos Skrytá vášeň. Koláčik toho celého si ale asi berie skôr tento počin, 90-epizódna rýdza, nefalšovaná turecká telenovela presne s tým všetkým, čo si človek vybaví ako prvé pod pojmom "telenovela," dosť tak na hrane s tým, čo si človek ako prvé vybaví pod pojmom "telenovela od Telemunda." Telenovela, ktorú keď Narkóza pacla do vysielania počas roka 2011, o hodný kus v nasledovných mesiacoch narástol počet novorodencov s prízvučnými tureckými menami Šeherezáda & Onur. Nezmazateľná stopa...ktorej finále sledovalo len na Slovensku astronomických 1,059,000 divákov. Binbir Gece vo svojej podstate ani nie je absolútne dno a žumpa. Nejak chovám pocit, že sa seroš stal obeťou svojho vlastného úspechu a svojej gigantickej popularity. Od titulu 23. najhoršieho seriálu všetkých čias má ďaleko (5,3 z IMDb pasuje viac). Nebudem ale tvrdiť, že hudobný podmaz nie je ten najhnusnejší, najfujkovejší a najhoršie využívaný, aký som kedy počul. Mimo niekoľkých pôvabných tureckých dám je ufrflaný Burhan a jeho vždy urevaná manželka Nadide nekompromisným highlightom všetkého. Žral som ich ako 14-15-ročný a žeriem ich stále... A vlastne aj ten debilný príbeh. Príbeh o tom, ako mizogýn zaplatil $150,000 za jednu noc so svojou zamestnankyňou, len aby potom na opačné pohlavie zmenil názor a eventuálne sa do nej zamiloval. No krásne, nie? <3 "Polievka?! Tú si môžeš dať so svojim synom, s tým ťuťmákom!" (S1 24.11.2022-16.1.2023) (S2 16.1.2023-4.2.2023) (S3 4.2.2023-5.3.2023)

Bolo mi asi 11, keď som prehľadával rodinnú filmovú kolekciu VHS kaziet za účelom objaviť nejaké nahé prsia, čo sa nakoniec aj podarilo vďaka žumpe menom Neviditeľný útočník. Z tých dvojičiek sa ale filmovo moc nenaješ, takže potom eventuálne aj tak musíš ďalej pátrať po nových klenotoch. Medzi bombami ako vojak Ryan, Kobra či Jánošík ale tiež svietil veľký nápis Elitná jednotka, čo ako malému chalanovi bude určite veľmi imponovať. Najmä berúc do úvahy, že nemá potuchy, čo Jim Wynorski vlastne spáchal. Natočil 99-minútový akčný film bez toho, aby sám natočil akúkoľvek akčnú scénu x) Produkčne veľmi umne vybrakoval knižnicu štúdií a do svojej novinky nasúkal akčné sekvencie z, či už známych, alebo kultových snímok 80. rokov, primárne Delta Force, Invázia do USA, Červená horúčava, Tajomné zlo a Námorná pechota. Kontinuita celého filmu je tým pádom úplne mŕtva a že dokopy celý počin nedáva moc zmysel mi bolo akosi jasné už aj ako jedenásťročnému. A presne vďaka čomu tu máme film z roku 2000, z ktorého je ale od prvej do poslednej sekundy cítiť 1985. Detto platí aj pre hudobnú zložku bratov Wurstových. Oceniť sa tu nedá prakticky nič. Kamenné výrazy väčšiny ansámblu, neznesiteľné dialógy, absurdné explózie, dementné konania postáv. Pozitívne vnímam akurát tak len nosnú kostru celej zápletky, ktorá byť lepšie spracovaná, mohla solídne tiahnuť, plus obsadenie Melissy Brasselle, Reneho Riveru a Glenna Plummera, ktorého žeriem od čias zhliadnutia South Central. Tak za čo teda vlastne tú hviezdu? Za "guráž" si vôbec dovoliť natočiť takýto film a bez hanby si "ukradnúť" polovicu stopáže. Cením... "I'm still alive, you bitches!" (x) (∞ 2000s) (11.10.2017) (15.1.2023)

V kontexte deja odohrávajúceho sa na obrazovke najsilnejší, najintenzívnejší a možno aj najlepší hudobný podkres vo filme vôbec? Jóhannsson namixoval zvukovo dokonalo-strhujúcu, priam až euforickú krvavú jazdu temnom a šeďou na americko-mexickom pohraničí s brutálnymi tónmi neprestajne zasievajúcimi znepokojenie, neistotu a chaos. Žánrovo redefinujúci počin z pera Taylora Sheridana, ktorý po stopách magnum opusu bratov Coenových revitalizuje a kriesi celý neo-western na ďalšie roky dopredu. Sheridanova trilógia American Frontier je renesanciou na poli akčných filmov, ktorá si berie ich typické tupé šablóny, utiera si s nimi zadok a vysmieva sa im skrz svoj inteligentný, do detailov vymaznaný a prekopaný scenár s neochotou ísť naproti diváckym očakávaniam s úmyslom vpáliť ti olovo medzi oči. Konvoj scéna pre mňa vrchol napätia z celej modernej kinematografie, 14 minút neutíchajúcich zimomriavok mňa ovládajúcich. Scéna, médium, ktorá mi pomohla precítiť kúsok minulosti a to, čo som nedokázal artikulovať. Sicario – Hell or High Water – Wind River. Tri kúsky výstavného umenia. Jedno meno. Sicario – moja najväčšia filmová láska. Vždy bola, vždy bude.... "Welcome to Juarez." (13.9.2018) (23.9.2018) (18.11.2018) (27.12.2018) (28.12.2018) (23.2.2019) (18.3.2020) (2x11.1.2023) (11.7.2023) (20.10.2023, vďaka Grco za projekciu x) Bonusy: (x / x / x / x) (x) Dokumenty na odporučenie: Mexico's Bravest Man, El Sicario - Room 164 plus film Días de gracia / Ramita Navai mala v Iraq's Assassins takmer identickú konvoj scénu, len v realite x)

Je oprávnené cítiť, že som sledoval počin, ktorý vôbec nemal potuchy čím chcel byť? Kúsok odkrojený z koláča Sons of Anarchy, kúsok z Ozarku, kúsok z Hell or High Water, kúsok z klasických newyorských Cosa Nostra záležitostí... plus tradičný koncept gangstera/mafiána prepusteného z basy po troch dekádach vracajúceho sa do nového neznámeho sveta, ktorého terajšie zvyklosti sú mu úplne cudzie a sú v kontraste s tým, čo nie je. Mišmaš takéhoto kalibru som z (väčšinou pevne uchopenej) Sheridanovej tvorcovskej vízie veru nečakal. Výsledkom je kúsok zo všetkého, no bez akejkoľvek akútne potrebnej intenzity. Protagonistove lamentovanie nad minulosťou a prítomnosťou (či jeho integrácia do súčasnosti) vlažná. A "extrémne vlažné" platí rovnakým dielom aj pre zatuchnutosť motorkárskych gangov, eskapády mafie, pretrhnuté rodinné väzby, prítomnosť kovbojskej Ameriky a indiánskych regiónov a detto platí aj pre základný stavebný kameň deja celého seriálu – takzvaný "setting up the shop" v oklahomskej Tulse, úvodne portrétovanej ako úplná vidiecka prdel – ktorý bol z môjho pohľadu (hlavne po zhliadnutí prakticky dokonalého počinu menom Ozark) absolútne a nevýslovne odfláknutý, no primárne ABSURDNÝ a nedávajúci žiadny zmysel. Z dna priemeru dielo po celú stopáž vyťahoval Stallone, ktorý to seriózne bez väčších problémov herecky kočíruje, čo by som neveril, že niekedy poviem... Tulsa King je za mňa krok vedľa, ktorý ale aj tak Sheridanovi neberie a nevezme titul súčasného kráľa televízie. Otázne je, čo áno... #1 'In the Air Tonight' od Phila Collinsa tam nemalo počas klimaxu a záveru poslednej epizódy čo robiť. Toto nie je Miami Vice... #2 Na Sheridanovi obdivujem, že nestavia všetko na jednu kartu, ako napr. Vince Gilligan, ale skúša a skúša rôzne. Treba ceniť... "Okay, OG got on them Isotoners. I see you." (S1 9.1.2023-10.1.2023) (S2 )

Vysnívaný dom pána Blandingsa sa otvára hneď z ostra, vysnívanými zábermi na do rána prebúdzajúci sa New York, časom, filmami a popkultúrou zidealizovaný New York, s narátorom značne adorované všetko mnou adorované – architektúra a budovy – aby následne rázne zmenil tón na satirický pri obhliadke sociálnych zreteľov života vo Veľkom jablku. Po kúzelnom úvode nasleduje Blandingsova ranná rutina v americkom veľkomeste, komediálna, mapujúca mdlé aspekty vstávania, vypínania budíku, hľadania outfitu na von, rannej hygieny, raňajok, nevďačných potomkov a klasických manželských rozporov ohľadom utrácania ťažko vypotených dolárov, s čím súvisí aj premisa filmu – realizácia a žatva úrody amerického sna, stelesňujúceho dvoma elementami – nablýskané kupé/kabrio a dom – za ktorým (druhým, prvý už má) si šarmantný reklamný manažér pán Blandings ide, aj napriek prvotnej nevôli opustiť apartmán v manhattanskom mrakodrape za chajdu v Connecticute – plus následných 90 minút o tom, ako je konštantne vyciciavaný ďalšími a ďalšími faktúrami za práce na novom baráku, vychádzajúcich z nápadov jeho márnotratnej manželky stvárnenej famóznou Myrnou Loy. Veď niekto tú ekonomiku predsa ťahať musel, všakže? A Cary Grant, ktorý robí film filmom tak ako vždy, keď v nich vystupuje... (10.4.2021) (29.12.2022) (3.1.2023)

V krátkosti na margo hejtu na šiestu sériu vo svetle udalostí roku 2017 ohľadom Kevina Spaceyho: Áno, viezol som sa v tom čase na vlne škaredých, kritických pohľadov smerujúcich na Netflix po ich rozhodnutí odstrániť hviezdu zo seriálu (z pohľadu mňa ako diváka). Vtedy som však ešte nevidel piatu sériu, nevedel si predstaviť prechod série & úplné prevzatie oprát Robin Wrightovou a očakával odpad (čo aj potvrdzovalo 42% na ČSFD). S ťažkým srdcom však teraz po zhliadnutí musím uznať toho neopodstatnenosť (v rámci tvorby). Dejovo sú udalosti počas prechodu sérií bezproblémovo nadväzujúce a prakticky aj uveriteľné. Tieto boli indikované dávno predtým ako reálna a pravdepodobná výsledná možnosť, rovnako tiež aj postavenie Claire v úrade prezidenta. Aj vo finálnej sérii sa zachováva filmársky profesionalizmus produkcie. Zostal aj hrejivý/chladný kalkul protagonistky realizovaný skvostným výkonom. Faktom však zostáva, že Kevin Spacey proste celej šou vojvodil a až tu a s jeho absenciou si uvedomuješ jeho doslovnú nenahraditeľnosť a tiež oprávnený pocit, že celá šou bola len A LEN o ňom a jeho elektrizujúcom herectve, podtrhnutom brilantným scenárom, ktorý tu však pošiel, Robin prácu moc neuľahčoval a nakoniec ma prinútil súhrnne si povedať – veď táto šestka bola prakticky neskonalá bezradná a absurdná sračka... A to všetko výhradne iba kvôli scenáru. (31.12.2022-1.1.2023)

Po nedávnom prečítaní 20-stránkovej, priam čarokrásnej, diskusie k novej nórskej iterácii tejto československej klasiky padla v pléne istá Bluntmanova interpretácia s touto súvisiaca, niečo vo význame, že bola na tú dobu relatívne progresívna a borila vtedajšie konzervatívne konvencie. To si vysvetľoval tým, že mal princ údajne foot fetish, čo bolo údajne v rozpore s tradičnými hodnotami, alebo, že medzi princom a jeho dvoma prisluhovačmi panovali nejaké homosexuálne tendencie. Tak som si povedal, že v tomto smere poctím toto skarhané obdobie roka a do zlatého fondu československej kinematografie opäť nazriem a rovno aj preverím, ako moc Blunťoš po večeroch droguje (nič v zlom). Vo výsledku som nútený konštatovať, že žiadne princove alternatívne tendencie som nespozoroval a rovnako ani jeho záľubu v papaní nožičiek. Tiež sa nie úplne stotožňujem s mániou Čechov a Slovákov a ich pravidelnou selekciou tohto Vorlíčkovho diela na sledovanie počas záverov rokov, no na druhej strane po troch každoročných pokusoch pochopiť začínam trochu chápať. Nejedná sa o najmárnejší výplod pod slnkom a hoci je príbehovo nechutne debilný, určité filmárske kvality bez debaty nesie. Ale rozumiem, že ak za čias komunistického aparátu nič lepšie v telke nebežalo, dá sa na tom lipnúť a kultovo & iracionálne uctievať aj doteraz x) (x) (21.8.2018) (24.12.2020) (24.12.2021) (24.12.2022) (24.12.2023)