F2003F

Splnenému snu nemôžem dat menej ako plný už od podstaty. Fanservis obrovitánskych rozmerov (právnik!) pre takmer všetky kategórie aj v rámci komiksových základov. Jednoducho až nemám slov. Vizuálne a pocitovo výborné vo všetkom od kostýmov cez akciu a emócie po hlášky či atmosférou. Nedokážem vypichnúť jedinú vlastnosť, čo by filmu nefungovala. Každá postava má vyrázne okázalý efekt pre príbeh (Zendaya pomáha hlavne celkovej pohľadnosti) a každý detail hlboké zbytky detskej duše dokáže nesmierne potešiť. A že ich vôbec neni málo. Je vidieť s akou precíznosťou v podaní a drinou naplniť potrebné a prijateľne nevyhnutné ambície k snímku tvorcovia pristupovali. Mojou jedinou výtkou môže byť jemne naivný (Dottore), inak celkom nepredvídateľný, ľahší scenár bez poznateľne osvedčenej sofistikovanosti (napríklad u magickej kocky prečo ju nemôžu nepoužiť a načo ju nosia všade keď ju stačí skryť), ktorý sa dá bez problémov ignorovať lebo sa naň nedá ani plne sústrediť. Husiu kožu, veľmi príjemný dojem a najmä radosť z obsadenia som mal totiž väčšinu stopáže, narušila to iba zdĺhavá smrť tetičky. Je krásne vidieť ako nármane si herci svoje úlohy užívali, pre mňa oveľa väčšia filmová udalosť než Endgame. Krásny to zážitok, silná jazda na ktorú sa len tak nezabúda a hlavne nostalgia ako prasa. Raz za sto rokov jak sa hovorí.

Ambiciózne obsadené blato zlého scenáru oplývajúceho tupou naivitou a hlúpymi charaktermi s debilnými replikami v smiešnych výkonoch (hlavne herecky stratená a otrasne oblečená Dakota) a veľmi trápnou akciou. Jedna * za príjemnú kameru a fajn strih, vo víziových sekvenciách som sa nestrácal, podané sú ako-tak zreteľne. Vydržať sa pri tom inak dá, dej je mierne zaujímavý svojím pozadím, lenže jediný záchytný bod (trojica v oblekoch) je na obraze dokopy sotva 5min a totálne nevyužito ukazuje aký široký potenciál príbeh má. Film mal očividne aspoň nejaké predpoklady na úspech, ktorých sa ale nechytá vôbec a vo výsledku sa zdá byť proti nemu aj nedávne Marvels ako majstrovské dielo.

Neverím, že Lynch vie na 100% o čom to bolo. Dávno mi nedal film tak silno zabrať, jeden z najhrozivejšie mysterióznych kusov aké som videl. Lost Highway je extrémne nabité desivo tajomnou atmosférou, ktorá sa dá skutočne až krájať, ľakačky som totiž mal aj z prostého zazvonenia telefónu. Vytvára veľmi nepríjemný efekt na psychické pohodlie a koncentráciu. Búšilo mi srdce, neustále som sa mrvil a necítil pritom okej. Za prvú polovicu je to úplne čistých 5*, lenže od odchodu z väzenia sa to začalo tak brutálne strácať až som vôbec nevedel koľká bije. Do toho momentu som práveže absolútne nechápal väčšine recenziám, kde píšu ako nezmyselne zmätený príbeh (ak sa to dá tak nazvať) je, ibaže odvtedy som po celý zvyšok už nerozumel ničomu. Sledoval som to s úžasom, ale bez akéhokoľvek nájdenia styčného bodu čo by aspoň trochu napovedal o čo ide alebo čo sa deje. A to ma nehorázne odrádza od plného, pretože nevidieť vo filme zmyselný dej by ani nebolo problém, ale podať ho tak, že v ňom neni nič čo by ho vedelo držať vedome nad vodou v hraniciach rozumenia pointe alebo aspoň odohrávaniu niektorých scén a funguje rovnako bezradne a rozpačito na 90% divákov neni vhodné. Obzvlášť, keď ide o dielo s podobnými vlohami a predpokladmi. Preto ostávam pri štvorke a vynikajúci Mulholland Drive sa stáva pre mňa oporným bodom v hodnotení ako prostriedok lepšie odvedenej roboty. Existujú snímky, ktoré neplávajú len na vlastných vlnách nasilu pretláčanej zmätenosti a bez podobných nedostatkov by sa zaobišli aj keby si nedali námahu čokoľvek vysvetliť, lenže tento ním nie je a viditeľné záchytné body fakt potrebuje, lebo ako inak môže chcieť byť divácky ambiciózny ak je vyhranený iba sám na seba. Veľmi rád by som tomu porozumel.

Lepšie v každom ohľade. Plnohodnotne využili, že sa mohli odosobniť od rutinného predstavovania postáv a zoznamovania s nimi. Strieľajú jednu hlášku za druhou (Joe Pesci top) a výborne hrajú. Scenár je trochu otrepaný, ale to vyvažuje strhujúca akcia a emočná funkčnosť (miestami aj dojímavé) obsahujúca plno nečakaných zvratov. Úžasné doslova vo všetkom, definitívne najlepší diel série a jeden z dospelejších vrcholov akčného žánru. Ale hlavných hrdinov stále obchádzajú náboje ako v Matrixe, inak to na zábavnosti nepoľaví ani náhodou.

Inovátorsky nadčasové scifi nestarnúce v efekte pôsobivosti. Úžasná práca s podaním informácii a narábaním s charakterom postáv. Vizionársky skvost žánru od prvého momentu vytvárajúci ikonické šialenstvo v paranoji z reálneho sveta. Čakal som, že dnes, po 25 rokoch, to už bude iba dobre natočená haluz bez väčšej funkčnosti na príbehu, no opak je skutočne pravdou a výsledok ma dokázal nesmierne udiviť spracovaním precízneho štýlu v remesle a zdanlivo unikátnym kabátom na obale všetkého v ňom. Detailne zosúladené kostýmy s videohernom znejúcim prostredím vytvárajú elegantne magickú atmosféru, ktorá boduje osobitým prednesom a výraznými vlohami, čím prináša hĺbavejší a uveriteľnejší zážitok. Dej je nepredvídateľný a vrcholne epický či ikonický, nestráca na pútavosti, nič ho nekazí (až na výkony zopár vedľajších hercov ako Joe Pantoliano) ani výrazne neruší, akcia v ňom je poriadne strhujúca a dodáva výsledku nezameniteľný dojem. Matrix som si dal so zámerom odľahčenia, ale na celú stopáž ma zdrapil a nepustil. Veľmi zaujímavé, živelné a pamätné scifi, jedno z najlepších svojho druhu. Škoda, že Clubbed to death, na ktoré som najviac čakal, sa vo filme objaví tak na 20s. Ako podklad k niektorej bojovej scéne by to prospelo, dodalo jej výrazne tvrdší štýl a obohatilo štýlovú originalitu filmu.

Bezpochyby Scottov film. Poctivo spracoval Tarantinov scenár v plnej sile svojich možností a vo výsledku tak nedehonestuje (keby zobrazil sofistikovanosť iba ako komicky povrchnú fantáziu) ani remeselne nekazí špecificky zábavne predostrený štýl príbehu (uletenosť v reakciách a dialógoch). Dej je nepredvídateľne vyšperkovaný na pohľadnej atmosfére a strhujúcej akcii, doplnený o neštandardnú avšak úžasne hodiacu sa muziku, ktorá robí z celku väčšiu funkčnosť. Výborne obsadené (Gary si ale vedel vyberať úlohy, fakt unikátna kariéra), aj skvelo zahrané. Ani nevadí, že Quentin sa nakoniec na tom nepodieľal, aj keď je každému jasné, že vo výsledku by svojím nezameniteľným rukopisom vytvoril omnoho nezabudnuteľnejší a výraznejší zážitok. Solídna jazda plná super momentov. Vhodné najmä pre tých čo footfetiš úplne nežerú, ale chcú si užiť jedinečný štýl (s jeho tajnou arómou).

Výnimočný scenár nadupaný výraznou príjemnosťou fantastickými výkonmi výborného obsadenia. Z filmu celkovo razí dávka ľudsky blízkej empatie a značnej nabudenosti mladých talentov, ktorej pomáha charizmaticky osvedčená legenda pre širšiu zaujateľnosť. Tá zo snímku totiž vytvára obraz pozitívne nabitej záležitosti s funkčne pohľadnou atmosférou a zanecháva tým efektný dojem. Je až neuveriteľné ako to dokázali tak značne presvedčivo, inteligentne a úderne napísať v nízkom veku bez skúseností a nič pritom nepokaziť, neuraziť a nezosmiešniť. Bezchybné to určite nie je, film pár momentmi síce stráca na pútavosti a mierne skĺza do žánrovej šablóny, no zachováva si stále udržateľnú pozornosť a zaujímavo narába s ľahko predvídateľnými situáciami. Vtípky ani hra na city u mňa naopak, až na pár opomenuteľných výnimiek, vôbec nefungovali. Výsledok je ale naozaj nevídaný a uznania hodný.

Brilantne veľkolepé zakončenie majstrovskej trilógie. Až neuveriteľné, že všetko čo bolo v Dark Knight dotiahnuté v niekoľkonásobne väčšej miere je tu aj tak ešte viac. Každý detail precízne vyšperkovaný na magickú úroveň elegantnosti a využívania s narábaním v pomalom prerode postavy a celkovo temného štýlu v prerode na vznešene výsluhový ako dôraz na prekonanie strastiplnej cesty a mnohých životne zásahových nástrah s uvedomením, uverením a zrealizovaním skutočných cieľov. Výsledok ponúka prekvapivo nadmerne úchvatný zážitok v necelých 3h bez akéhokoľvek zaváhania na pútavom podaní. Očakávania boli, že prekonať kultovo ikonický predošlý výsledok a neznevážiť pritom hodnoty záporáka nie je šanca, lenže Nolan znovu dokázal vyvrátiť všetky domnienky o pokusoch v zopakovanie úspešného. Záporáka totiž zmyselne vybral nie príliš výrazného aby nemohol odvádzať divákovu pozornosť a využil tak priestor pre skvelé vedľajšie postavy (Robin a Catwoman) čím dáva príbehu a vizuálu omnoho príjemnejšiu dušu než prvé dva diely. Vizuál je taktiež podaný markantne výstredným štýlom s príchuťou zmenenej pohľadnosti pripomínajúc M: I, dokáže ohromiť a pridáva dielu pridanú hodnotu originality. Najkomiksovejšie zviazaná jednotka bola o predstavení a vybudovaní charakterov, dvojka zase o geniálne podanom Žolíkovi, zatiaľ čo trojke ide o zobrazenie hodnôt a ich skutočného dopadu na psychiku, o emócie, o vyspelosť, o najreálnejšie priblíženie sa realite a o ukážku tvorcovského rozvoja a jeho vznešeného predhodenia makety budúcim snahám o márne zopakovanie štýlu. Plus plnohodnotný soundtrack od Zimmera, ktorý sa mohol konečne odosobniť od piateho kolesa na voze. Nepovedal by som, že ma dej bude vedieť uniesť pri danej stopáž natoľko živelnou jazdou, keď už predošlé skvosty s tým mali menší problém a občas zakopávali o vlastné smerovanie. Takže pre mňa najepickejší diel série a asi aj jediný, na ktorý by som našiel znovu chuť.

Úžasná výprava bez duše s dobrou hudbou a príjemným obsadením v pohľadnej štylizácii príbehu. Miestami dokáže zanechať fajn dojmy a napriek nelákavému obsahu si aj držať pútavosť v akurátnej stopáži primeranej k prevedeneniu. K takému Last Samurai sa to nešplhá zo žiadneho filmárskeho hľadiska ani náhodou, ale zato tiež ponúka plnohodnotný zážitok pamätne krásneho pohľadu na vynikajúcu atmosféru chémiu medzi remeslami. Snímok vie uniesť vedomie a lahodne zabodovať snahou o citový dosah a minimalisticky zrealizovanie ambicióznosťou. Daniel Day-Lewis mi tu ale celkom nesedel ani svojím vzhľadom.

Všetko, v čom Batman Begins zakopával o umiernene podanú ustráchanosť voči predkladu je v Dark Knight niekoľkonásobne prekonané a predložené v odlišne temnejšom štýle. Pokračovanie je totiž akoby samostatne stojacim kusom žánru vytvorené ako kinder vajce. Navonok je síce zabalené v známych a lákavých komiksových postavách, ale vovnútri ide o vyspelo uvedomelú a seriózne výraznú detektívku schopnú desivo zrkadliť reálny svet natoľko až naskytuje zdanie, že naozaj nejde len o ďalší superhrdinský film. Atmosférou miestami pripomína 7 s príbehom z Heat. Na predošlom ma nebavilo, že sa tváril inovátorsky, ale stále krúžil v hraniciach bežne predpísaného stereotypu bez badateľnej intervencie v zobrazení známeho príbehu. Sequel naopak ignoruje akékoľvek iné výplody alebo vzory nepísanej šablóny a razí odhodlane vlastnú cestu inšpiratívnu pre budúci smer možností tvorcovského prejavu vízie a odviazanosti (The Batman, Joker) a precízne pritom narába s nezaužívanými formami ako násilie, psychologické hry a nátlaky či vizuálne hrozivé masky tak aby nepôsobili samoúčelne a nevhodne, ale žiaľ za zachovania prístupného ratingu bez krvi, viditeľných obetí alebo priameho zobrazenia pohľadov na bitky (obesený fejk batman je preto prekvapivým zarazením a ponuro nabitým vložením). Vytknúť ani nie je čo, keďže sa jedná o dielo zásadné a v rámci témy perfektne vzorové, okrem kamery. Priehľadnosť väčšiny scén je minimálna, takže v tmavom prostredí nevidieť skoro nič a vo svetlom je pozadie úplne vypálené (napríklad keď si Aaron pripísal falošnú identitu). Spolu s emočným Logan najlepšie dospelé komiksovky.