Angelino

Prvý diel bola hrôza. Adela ráno v rádiu, cez deň v reality show a večer vo vlastnej show. Nápadito inšpirovanou banánovými rybičkami a zasa so Sajfom. Náhodou som však vzhliadol aj ďalšie 2 a bolo to pozerateľné. Nahráva tomu krátkosť (20 minút) a keby to nebolo natiahnuté 10 minútovou reklamou, bol by to príjemný priemer.

V tomto prípade asi nebudem objektívny. Dôvodov je niekoľko. Ten menej dôležitý je, že sme sa so Sahrou narodili presne v ten istý deň aj rok. Ten viac je, že trochu poznám jej príbeh. Keď pred zhruba 8 rokmi prišla na Slovensko, prvé noci strávila v našom byte. Jej plánom tu nebolo ostať, i keď film v ktorom hrala hlavnú úlohu vtedy vyhral na IFF Bratislava. Chcela ísť ďalej na západ, hľadať brata. V Afganistane bola vtedy vojna. Našlo sa tu však dosť ľudí, ktorí jej podali pomocnú ruku a tak nakoniec zostala. Keď som počul, že chce na VŠMU, zdalo sa mi to veľmi odvážne. Nevedela veľmi ani po slovensky, ani anglicky. No Sahraa má naozaj tuhý korienok a keď sa raz rozhodne... A toto je výsledok. Ako študentka piateho ročníka VŠMU natočila svoj prvý dlhometrážny dokument. Nakoniec, väčšina filmového štábu tohto filmu sú stále študenti. A aký podľa mňa bol? Pre stredoeurópskeho diváka určite prináša mnoho zaujímavého a nového na situáciu v Afganistane a špeciálne na postavenie žien. Nesnaží sa podporovať stereotypy, skôr si zachováva objektivitu a naznačuje silu a dôležiosť kultúry, náboženstva no hlavne tradícií a rodiny. Naznačuje i určité východisko, že sa veci môžu zmeniť, i keď to bude trvať veľmi, veľmi dlho. Ubrať 15 minút a bolo by to za 4. A tie pre moju zaujatosť aj nechávam :-)

Ďakujem za pripomenutie ako my ľudia vieme byť neskonale a neuveriteľne hlúpi, povrchní a márniví a ako moc dokáže ovplyvňovať charakter, nech už v mene kohokoľvek alebo čohokoľvek...

Zvláštne zmiešané pocity. Neviem objektívne posúdiť, ako veľmi je film dobrý, no zanechal vo mne stopu. Vynárala sa mi aj paralela s novším kúskom "Pokoj v duši" kde veľa charakterových čŕt aj po 30tich rokoch na slovenskom vidieku pretrváva. Rád mu dám šancu aj druhý krát, aby sa to všetko vo mne lepšie uložilo a upratalo.

Skôr ľahká komédia ako akčná dráma a ani nie veľmi dobrá. Skrátiť na polovicu a mohol by to byť priemer.

Nechávam si ešte jednu hviezdičku ako rezervu. 180 minút som na jeden krát nedal, a v náročnom týždni som to musel rozdeliť až do 4 večerov a vždy som pri tom v určitý moment zaspal...

O amerických prezidentoch toho bolo natočeného veľa. Tento je iný. Nejde tu o politický kontext ani to, aká je Amerika úžasná. Je to romantická love story so správnou dávkou humoru. A šarmatný Michael Douglas a očarujúca Annete Bening to zvládli na jedničku.

Veľmi pekná ukážka mužských a ženských archetypov, toho, že ak má muž jasné poslanie (akokoľvek prehnane patriotistické sa to v našej kultúre javí), žena a rodina sú až na druhom mieste. A iba ak sa jedno naplní a nájde sa iné, môže to fungovať. Ak by nemal film nálepku "životopisný", bolo by zaujímavé rozohrať partiu, kedy už do štvrtej misie nenastúpi, zostane so ženou, ktorá si ho napriek tomu že ho prosila aby zostal doma prestane si ho vážiť, pretože nenasledoval svoje poslanie a nedokončil čo bolo pre neho naozaj dôležité. A to by mohla byť pekná psychologická dráma...

Podľa názvu som mal úplne iné očakávania. Našiel som film, ktorý ma prekvapil, šokoval a určite nesklamal. Je o psychike človeka keď nezvláda. O bezmocnosti detí, keď sú manipulované. O krehkosti a ovplyvniteľnosti detskej duše. O tenkej hranici medzi morálnym a nemorálnym. Ostala vo mne hlboká stopa. Na túto tému som viedol už niekoľko zaujímavých diskusií. Teraz znova veľa rozmýšľam. O výchovných fackách. O právach dieťaťa. O tom, čo je správne. Môj pohľad sa mení. Ešte rozdýchavam. Pán O´Haver, ďakujem.

Pre mňa zostal nepochopený. Napriek tomu, že nám následne scenárista vysvetlil niekotré svoje zámery s režisérom, na mňa film pôsobil pomerne zmätene a nesúrode. Možno som ešte dostatočne nedozrel.