Angelino

Ak sa potrebujem dostať zasa do nepochopiteľnej reality a chytať sa za hlavu, baviť sa na sebe ako niektoré veci jednoducho nepochopím a zároveň obdivovať tých, ktorí v takomto obsahu nájdu niečo pre seba, je málo lepších relácií :)

V tej dobe veľmi zaujímavé, aj jeho knihy som čítal, len škoda že keď som ho počul znova po rokoch, mal som pocit že nič nové ako v devädesiatych rokoch mi už nepovedal ani ničím novým ma neinšpiroval.

O objektivite Hríba sa už ani nepolemizuje, ale kto ho nemusí, nečíta jeho komentáre ani časopis kde je šéfredaktorom. Pod lampou je však malé svetlo v programovom repertoári STV. Zaujímaví hostia, zaujímavé témy, často aj rôznorodé pohľady a väčšinou aj veľmi kultúrna diskusia.

Tak tu jasne vypadávam z cieľovej skupiny, ktorá si takýto žáner dokáže užívať. A to som naozaj očakával málo :)

Keď som čítal komentár Le_Chuka, trochu som sa zhrozil. A nakoniec to bol príjemný večer vo dvojke. Nebolo to zbytočne presladené a chute boli občas veľmi originálne a dokonca aj zábavné.

Tak toto je až také zlé, že sa oplatí si to pozrieť. Neviem či pre túto kategóriu ešte existuje v abecede vôbec písmeno.

„Carmen! Tengo una idea!“ v niektorých z nás to je. Vždy niečo vymyslieť, čo nás už konečne dostane z ťažkej životnej situácie aby nám bolo lepšie, aby sme raz mohli opraviť strechu a zaplatiť účet za elektriku. A vždy padnúť na hubu, oprášiť sa, postaviť a zasa si nasadiť "mysliacu" čapicu a niečo vymyslieť. Lebo raz to vyjde... možno.

Videl som ich oba v jeden deň (spolu s Hodom svišťom). A ťažko si vybrať ktorý je lepší. Ak si majú byť vzájomne konkurenciou, tak to sa podarilo. Môj otec hovorieva, že ak dáš do receptu samé dobré veci, nemôže byť z toho nič zlé. Jemu to v kuchyni funguje. No pri Zite máme jasný dôkaž, že ak sa pozliepa niekoľko čŕt úspešných amerických sitkomov, určite to neznamená niečo "chutné". Navyše ak to nemá v ničom inovatívny prvok a je to ladené do prostredia, ktoré so Slovenskom má iba veľmi málo spoločné.

Alebo mám ja všeobecne vyššiu mienku o intelektuálnej vyzretosti slovenského diváka (a to nie je nijak vysoká) alebo som mimo cieľovej skupiny. Alebo som na tento štýl humoru ešte nedozrel, alebo nechodím dostatočne unavený z práce aby ma to bavilo. A možno tak trochu všetko. Len rozmýšľam čím presvedčili Polnišovú alebo Vajdu.

Možno forma kinematografu v kombinácii s neskutočne hviezdnatým nebom, bezvetrím a témou s ktorou súvisel celý zážitkový kurz, no v každom prípade úžasný zážitok. Juraj Nvota s Ivou Bittovou sú neskutoční a spôsob ako nevtieravo ponúka Dušan Hanák túto zaujímavú tému sa mi veľmi páči.