srbak

Neviem, prečo na tento diel toľko ľudí nadáva, avšak vadila mi jedna veľmi podstatná vec - buď sa mala táto séria ešte o pár dielov natiahnuť, alebo aspoň neukracovať na úkor očakávanej akcie. Každopádne z dejového hľadiska podľa mňa veľmi výživná a vhodná epizóda, ktorú si GoT po takej dlhej dobe zaslúžilo.

Príjemný a pokojný úvod do poslednej série GoT možno trošku zaskočil fanúšikov tým, že prekvapivo priniesol len ťažkopádne rozhovory medzi hlavnými protagonistami. Samozrejme, nie je to žiadny scenáristický skvost, avšak na prvý diel viac než postačujúce.

Ťažko povedať, či je Endgame vydareným koncom jednej pomyselnej éry marveloviek, avšak ako samotný film na mňa nijak extra nezapôsobil. Ak by som to mal nejak rozumne zhrnúť, tak to určite nie je prepadák, ani nič podobné, ale ani zďaleka sa to v mojich očiach nepribližuje skvelému Infinity War, ktoré perfektne zaskočilo a prelomilo bariéry v klasickom superhrdinskom filmovom svete. Najväčší problém Endgame je, že sa vytráca akýkoľvek moment prekvapenia alebo nevyspitateľnosť, ktorou jej predchádzajúci diel vyslovene sršal. Dej je veľmi prostoduchý, drží sa tradičných marvelovských spôsobov a akoby zabúda na to, čo sa mu podarilo vytvoriť v predošlom dieli. Endgame vôbec nie je taký prelomový ako sa o ňom momentálne povráva - dovolím si poznamenať, že je to v podstate veľmi priemerný film, ktorý dopláca na to, že je miestami až príliš prekombinovaný. V týchto Avengers možno fungujú jednotlivé pasáže, ale ako celok to pôsobí veľmi chabo a nedostatočne. A práve to mi veľmi prekážalo, že tento film nebol pre všetkých. Isteže, film pre všetkých nemožno natočiť, avšak strašne som cítil, že toto je rozlúčka venovaná vyslovene skalným fanúšikom, ktorí videli každý jeden film od Marvelu minimálne 5x. Ďalej si dovolím si tvrdiť, že väčšina postáv absolútne nedostala priestor, ktorý by si práve zaslúžili, ale zasa buďme k sebe úprimní - Robert Downey Jr. a Chris Evans dostali koniec hodný hrdinom, ktorých zopár rokov zobrazovali a patrili na pomyselný vrchol samotného MC Universe. Niečo mi tu proste úplne nesadlo - nesmial som sa, neplakal som, a po istej časti už ani nejavil záujem o koniec, na ktorý sa všetci tak dlho pripravovali.

Status jednej za najlepších paródií v histórii filmu je podľa mňa pre Airplane! dosť neaktuálny. Viem si predstaviť, že pred 40 rokmi to muselo byť obrovským trhákom v kinách, ale tým, že som to videl v roku 2018 môžem len poznamenať, že ten humor je už staromódny. A samozrejme aby som nezabudol - Leslie Nielsen je tu geniálny, tak ako všade. Stačí sa naňho pozrieť, a už sa vám chce smiať. Škoda, že vo filme nemá toľko priestoru, ako by si zaslúžil.

"Gentlemen! you can't fight in here! This is the War Room!" Povedal by som, že tento "raný Kubrick" je patrične odlišný od jeho neskorších filmov, a to či už obsahovo, alebo aj vizuálne. A Dr. Strangelove to ani trošku neškodí, ba naopak. Čiernobiely obraz pridáva filmu mrazivú atmosféru, a prevažne na tej, a samozrejme, aj na hereckom koncerte Petera Sellersa a George C. Scotta, zakladá úspech snímku. Zápletka okolo atómového konfliktu počas Studenej vojny je tak silná a nadčasová, že to bude zrejme aktuálne aj za 1 000 rokov. Navyše paradoxne, podobných ľudí, ktorých Kubrick vyzobrazil pomocou hlavných funkcionárov, a to či už šialeného nacionalistu, fanatického fašistu, podvodníka alebo konšpirátora tu máme doteraz. Popravde som zrejme ešte ani nevidel také dobré a trefné znázornenie vojny. A je výborné vidieť, že Kubrick poukazuje prevažne na to, ako sa počas vojny "strieľa" za stolmi vysoko postavených ľudí. Za pomoci ostrej, ale inteligentnej satiry si tiahne svoje bremeno a ukazuje, že v boji niet lepšieho a horšie - tam je iba víťaz a porazený. Film o tom, ako vo vojne je to posledné, na čo ľudia myslia morálka alebo vyššie dobro. No a najhoršie na tom celom je, keď si človek uvedomí, že to koniec koncov nie je žiadna sranda, ale skutočný obraz dnešného sveta.

Hlavný problém Nitro circusu nie je ani tak nálepka vyžierky Jackassu, ako samotná náplň ich tvorby. V tomto filme sa krásne odzrkadlí, že vlastne všetko čo robia - aj keď to má hlavu a pätu, zmysel a v sebe skrytý hlbší význam, tak väčšinu času o tom vyslovene partička okolo Travisa Pastranu len kecá. Myslím, že taký projekt si jednoducho zaslúžil viac akcie a samotných trikov, skokov a podobných hovadín, ako obšírneho a únavného kecanie, ktoré je po veľmi krátkom čase nesmierne monotónne.

Čo sa týka tohto "intergalaktického filmového sveta hororu", vždy som mal radšej originálneho Predátora so Schwarzeneggerom, ako jeho večného rivala Votrelca. Ridley Scott to natočil ozaj bravúrne a ja smekám, ale na druhej strane si nepamätám ani na jeden moment, ktorý by ma položil na riť s otvorenými ústami. A už keď som to na začiatku so samotným Predátorom porovnal, ešte raz musím vyzdvihnúť, že samotný hon alebo boj, alebo akokoľvek si to nazvete, mi v tomto prípade nepriniesol až takú pastvu pre oči. Proste je to dobre natočený fenomén, ktorý ma ako mladšieho diváka zrejme len generačne obišiel.

Oldřich Lipský bol veľmi svojráznym a osviežujúcim elementom československej tvorby počas éry komunizmu. Pri filme ako Tajemství hradu v Karpatech sa preto neprestávam čudovať, že niečo také vôbec mohlo v týchto časoch vzniknúť. Ja osobne nemám prejdený celý repertoár pána Lipského, ale videl som jeho značnú časť. Značnú časť, z ktorej ani jeden predošlý film nebol práve tak bizarným ako tento. Dokonca by som povedal, že miestami, a to hlavne v poslednej 20-minútovke to bolo také psycho, ktoré diametrálne pretočilo celý dej filmu hore nohami. Možno by som uvítal trochu pokojnejšie zaobchádzanie s vyvrcholením filmu, ale ináč sa nie je veľmi na čo sťažovať - stále je to starý dobrý Lipský.

Až keď uvidíte Steva McQueena lietať malebnou krajinkou vojnového Nemecka pred obrovskou tlupou fašistov, pochopíte skutočný význam slov túžba po slobode.

S odstupom času môžem prehlásiť, že je prvý diel Strážcov galaxie minimálne jedným z mojich najobľúbenejších kúskov od Marvelu. Iste, nejedná sa o žiadnu dychvyrážajúcu a dramatickú mordovačku alá "The Punisher", ale ako film to funguje a navyše to diváka dokáže príjemne zabaviť, či už jednorázovo, alebo aj mnohonásobne. Postavy sú sympatické, svojské, nie sú dokonalé a nepremožiteľné, a tak dá sa povedať, že Marvel konečne pomaly začína chápať, ako zapôsobiť na širšie spektrum ľudí. Za mňa to je zvládnuté takmer na výbornú - spokojnosť.