srbak

srbak

okres Trnava

14 bodů

Moje oblíbené filmy

  • poster

    Hodný, zlý a ošklivý (1966)

    3 čudesní chlapíci na seba 5 minút divne zazerajú na cintoríne, a tak nejak je to najlepšia filmová scéna, akú som kedy videl. Myslím, že to hovorí za všetko.

  • poster

    Dravci (1999)

    ''Eat to live. Don't live to eat.''

  • poster

    Hon (2012)

    ''The world is full of evil but if we hold on to each other, it goes away.'' Presne na takýto film som čakal - skvelú sociálnu a psychologickú drámu, ktorá bravúrne pracuje so všetkým, čo má k dispozícii - a na moje prekvapenie to netrvalo ani príliš dlho, kým som si k nemu našiel cestu. Jagten je emočná bomba najvyššieho psychologického kalibru, akú si môžete želať. Založený na princípe nevinnej detskej predstavivosti a lži poukazuje na osud fenomenálne zahraného Lucasa (Mads Mikkelsen je prinajmenšom herecký poloboh a titán severskej kinematografie), ktorému sa zo dňa na deň pretočí celý svet hore nohami. Nielenže je hlavná postava mimoriadne sympatická, ale priam dokonale ľudská, čím si rýchlo získa sympatie každého diváka. Celý film je navyše doplnený výbornou atmosférou, typickou a hlavne neobmeniteľnou pre severanov. Motív nespravodlivosti a odsudzovania využívalo v histórii kinematografie už veľmi veľa snímkov, avšak ani jeden podľa mňa nevyžmýkal z ľudí toľko, ako sa tomu podarilo v prípade Jagten. Toto je ozaj jeden z maximálnych stropov a vrcholov toho, čo môžete po psychologickej stránke divákovi doručiť - a funguje pritom na princípe, ktorý neprináša nič nové. Harmonický masaker.

  • poster

    Okno do dvora (1954)

    Okno do dvora je filmový klenot, krásna ukážka čistokrvnej lásky a dokonalosti, ktorú vám Alfred Hitchcock naservíruje na zlatom podnose. A ja tak nejak milujem každý jeden aspekt tohto filmu - od originálneho námetu, skvelého hereckého sóla sympatického Jamesa Stewarta, vybrúsených dialógov, milostný konflikt, až po samotné stupňovanie deja, ktoré pracuje s každou jednou scénkou a neustále drží diváka v napätí. Nemožno opovrhnúť ani výborným dosadením jednotlivých postáv, pri ktorých divák nadobúda pocit, že ich pozná a tým pádom sa dokáže vrelo vcítiť do situácií a konfliktov, ktoré daný susedský život rieši. Od začiatku do konca bezchybné, bez nároku na jediný nedostatok, na druhej strane jednoduché, prosté. Už dlho som nevidel tak s ľahkosťou, elegantnosťou a zároveň prísnosťou prezentovaný snímok ako Okno do dvora. Môžem len konštatovať, že je veľká škoda, a zároveň obrovské šťastie, že filmov ako tento je len málo. Bravo!

  • poster

    Tahle země není pro starý (2007)

  • poster

    Osm hrozných (2015)

    Vždy ma poteší, keď mám možnosť pozrieť si kvalitný western, a vlastne ma v poslednej dobe teší už len fakt, že si vôbec nejaký western môžem pozrieť, keďže tento môj obľúbený žáner je zjavne nepopulárny a pomerne široko obchádzaný. The Hateful Eight je skvelou ukážkou toho, ako je tento žáner málo preskúmaný a nevyužívaný, pričom dokáže dosiahnuť (a presiahnuť) úspech akéhokoľvek komerčného žvástu a pritom brilantne zvláda všetky predpoklady na to, aby oslovil široké publikum. Samozrejme, treba uznať, že nebyť značky akou je samotný TARANTINO, určite by sa tomuto filmu nevenovalo toľko pozornosti. Nebyť tak kvalitného "rejžu" akým je práve Tarantino, určite by niečo tak famózne ani nevzniklo. Tak či onak je The Hateful Eight bravúrne zvládnutým snímkom, ktorý svojou neotrelosťou a klasickou tarantinovskou špinavosťou prináša divákovi autentický zážitok - a nepotrebuje na to tony krvi, mŕtvol a výstrelov, tak ako to bolo pri predošlom Divokom Djangovi, ktorý je samozrejme už trochu iný odvar jeho tvorby. Tarantino v tomto prípade skôr vsádza na nečakané dejové zvraty, komornú atmosféru a skvelé slovné prestrelky, ktorých je tu mraky. Osobne by som povedal, že si týmto spôsobom režisér zaspomínal na jeho prvotiny a začiatky, keďže možno vo filme nájsť viacero podobností s Gaunermi. Navyše film slúži ako skvelá pocta samotnému Sergiovi Leonemu, ku ktorému vždy tak Quentin vzhliadal. A je to teda neskutočne vydarená pocta - ináč by ste v nej precízne tóny majstra Morriconeho nenašli. Tarantino jednoducho vie, ako na to.

  • poster

    Brazil (1985)

    "Mistakes? We don't make mistakes." Ufffffff. Také zimomriavky aké sa mi dostavili počas sledovania Brazil som snáď pri filme ešte ani nezažil, ale všetko je raz po prvýkrát. Brazil sa nielenže vymyká bežným tradíciám svojim vizuálom a vyzobrazením nepeknej blízkej budúcnosti, je rovnako tak účinné pod povrchom, kde skrýva preveľký odkaz. Gialliamov štýl mi proste neskutočne vyhovuje a imponuje, jeho prezentácia myšlienok pomocou absurdných, ba priam naoko nezmyselných situácií a postáv sú prinajmenšom geniálne. Nedáva si servítku pred ústa - ak chce niečo skritizovať alebo vytknúť, spraví tak a je mu absolútne jedno, o čo sa jedná. Avšak v serióznejšej podobe mu tento výrazný aspekt jeho tvorby, ktorým ho môžete ľahko charakterizovať, funguje ešte lepšie. Paradoxne, aj napriek nehorázne depresívnej vízii toho, čo svet možno čaká, stále nestráca humor s ktorým perfektne vyvažuje negativizmus a pesimistickú atmosféru, ktorá sa vo filme nachádza od prvej sekundy. Jonathan Pryce skvelo zapadá do pozície človeka zožieraného každodennými pravidlami a životom, ktorý nastolil byrokratický systém plný bizarností. Rovnako bizarné sú aj zvyky a životné štýly ľudí, ktoré sú podľa spoločnosti "normálne", a tak autor kladie divákom nadčasové otázky, ktoré môžete pokojne preniesť do akéhokoľvek historického obdobia či súčasnosti a oni budú stále aktuálne. Ďalším skvelým prvkom Brazil je Robert De Niro v úlohe Harryho Tuttlea reprezentujúci posledné zostatky ľudskosti a inteligencie v rozpoložení, v ktorom sa svet nachádza. Inšpirácia od Orwella tam je značne cítiť - a je skvelé, že sa myšlienky z takej významnej knihy akou je 1984 dokázali preniesť aj na filmové plátno neskutočne dôveryhodným spôsobom. Vtipné, smutné, vážne, neseriózne, hlúpe a geniálne zároveň. Gilliam je minimálne poloboh. A o tom konci ani nebudem hovoriť - perfekcia.

  • poster

    Big Lebowski (1998)

    ''Řeknu ti to na rovinu. Nelíbí se mi, jak nám tady otravuješ občani, Lebowski. Nelíbí se mi tvý idiotský jméno, tvúj idiotskej ksicht a tvý idiotský chování. A ani ty se mi nelíbíš, idiote. Jasný?''... ''Omlouvám se. Neposlouchal sem.'' Tak taký je ten náš Dude, je to chlapík! Od bratov Coenovcov som toho veľa nevidel, ale toto je jednoznačne to najlepšie čo mohli ponúknuť svetu roku 1998 a je to aj to najlepšie čo niekto môže ponúknuť dnes. Sám neviem, čo sa mi tak strašne páčilo, pretože sa mi páčilo úplne všetko. Každá postava, bola detailne opísaná, detailne premyslená, každá postava bolo proste jedinčná. To isté platí o hercoch, tento výber je fakt hviezdna pechota. Je to absolútne iná liga pre filmové dejiny, je to ohromný prevrat pre všetky komédie, je to Big Lebowski. Fakt neviem, čo všetko by som tu mohol vyniesť a chváliť si nad nebesia, Dude je Dude, a Dude ma sakra zlý deň. Toto sa nedá vymyslieť, toto sa musí prežiť. Bratia Coenovci dokázali nedokázateľné, dokázali, že Dude -je proste chlapík. You don't need to love this film, this film loves himself...

  • poster

    Monty Pythonův smysl života (1983)

    Gilliamov a Jonesov Zmysel života nie je ani tak filmom, ako skôr sondou do duše moderného sveta, v ktorom sa nachádzame. Povedal by som, že aj keď je to pravdepodobne najabsurdnejší diel zo všetkých, ktoré boli sfilmované (iba pravdepodobne, keďže konkurencia je ozaj silná) týmto komickým zoskupením, jedná sa taktiež o najserióznejší a najráznejší diel. Pythoni si nikdy nekládli servítku pred ústa, a tak trochu svojimi vtipnými skečmi a filmíkmi predbehli dobu o dobrých pár rokov. Zmysel života je skvelým príkladom a obrazom toho, ako to vo svete funguje dodnes - a je úplne jedno, že vznikol pred vyše 35 rokmi, ľudia sa za ten čas, bohužiaľ, nezmenili, a tak stále ostáva mimoriadne aktuálnym s odkazmi na situácie, v ktorých sa novodobá spoločnosť a všetok ten chaos naokolo nej nachádzajú. Príliš ofenzívne? Priveľmi nekorektné? Prehnané? Pre niekoho áno, pre iného nie. Pythoni vám neoponujú, nevnucujú vám ich názory, no na druhej strane vám nedávajú možnosť s nimi nesúhlasiť. A v tom je ich genialita.

  • poster

    Tenkrát v Hollywoodu (2019)

    Chápem tú vlnu sklamania, chápem, že ľudia čakali ďalšieho Djanga alebo Pulp Fiction a dostali z toho len slabý odvar, ale na druhej strane chápem aj tú obrovskú vlnú nadšenia od skalných fanúšikov, ktorý si tento film po zhliadnutí zamilovali rovnako ako ja. Once Upon a Time in Hollywood je jednoznačne najzáhadnejší film, ktorý kedy Tarantino natočil a zrejme aj natočí. Nie je to pre každého - ľudia, ktorí videli Pulp Fiction a nepoznajú ho budú zrejme krútiť hlavou, tak ako väčšina kina po konci premietania. Ale o to zaujímavejšia podívaná to je, ak ozaj rozumiete, prečo vlastne niečo takéto vzniklo a prečo si to Tarantino tak neskutočne chválil. Once Upon a Time in Hollywood je totižto omnoho viac, než sa na povrchu tvári - avšak dostať sa dovnútra tohto filmu a Tarantinovej hlavy nie je vôbec také jednoduché, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Pre mňa to bolo o to osobnejšie, že Sergia Leoneho považujem za najlepšieho režiséra všetkých čias, a načítal som a napozeral som o ňom pomaly viac, ako opakovane videl všetky jeho filmy dokopy. Toľko skrytých odkazov, toľko čistej lásky k filmu a toľko úprimnej pocty kinematografii a obdobiu, v ktorom sa film odohráva budete ťažko hľadať v nejakých iných snímkoch. Ak som Tarantinovi niekedy niečo v jeho tvorbe vyčítal, bola to prílišná priamočiarosť - jednoducho som si nikdy po dopozeraní jeho filmu nemohol povedať "Wau, to bol skvelý odkaz a myšlienka za tým všetkým." Teraz je to však práve naopak, keďže film len okrajovo slúži na pobavenie a dáva viac priestoru osobnému odkazu Tarantina, pre ktoré sú filmy celým jeho životom. Brad Pitt a Leonardo DiCaprio sú spolu úžasní. Každý vedel, aké majú títo herci kvality, avšak spolu tvoria ozaj tak skvelé dynamické duo, že je prirovnanie "noví Newman a Redford" ozaj na mieste. A i keď je to len fiktívny príbeh založený na skutočnej udalosti, jeho grády to ozaj nestráca a ten feel éry zažijete na plné gule. Dovolím si tvrdiť, že toto bol Pittov a DiCapriov najlepší herecký výkon, ktorý kedy dokázali podať, takže verím, že ich ešte niekedy uvidíme pokope s takým množstvom priestoru, ako dostali práve v tomto filme. Záverečná polhodinovka je podľa môjho skromného názoru zrejme najlepší ending, aký kedy Tarantino doručil, a to nie len pre dávku humoru, ale aj vďaka veľkému priestoru pre hlavné duo, ktoré si robí, čo sa im zachce. A áno - v detailoch je tento film úžasný. Najtarantinovskejší film, ktorý kedy vznikol a za mňa skvelá rozlúčka s kinematografiou a veľkou životnou érou Tarantina.

 
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace