denulik

"Priemernosť. Všade samá priemernosť. Odpúšťam vám." Vizuálne dokonalý, milo excentrický, okúzľujúco originálny pohľad na rozporuplného hudobného génia s nákazlivým smiechom.

Z môjho pohľadu dosť nevyrovnaný film. Na jednej strane výborná vojnová snímka- výlet do Iraku sa vydaril. V momente, keď sa snaží o nejaký emocionálny presah a drámu, prestáva fungovať. Koniec koncov sú to spomienky snipera, od toho sa asi neočakáva filozoficko existenciálna úvaha o ničivosti vojny. Hold, svaly nie sú všetko. Len škoda Eastwoodovho talentu na takú zbytočnosť, pretože starý pán stále vie.

Vizuálne dychberúci spektákel. Nádherne sa pozerá na divadelnú scénu, kostýmy a krajinky ako z impresionistického obrazu. Ale po pár scénach sa divadelné kulisy okúkajú a z inovatívneho poňatia klasiky sa stáva teatrálny manierizmus, ktorý príbeh nikam neposúva, naopak, odvádza pozornosť od toho najpodstatnejšieho- od tragédie ženy, ktorá obetovala všetko láske, ktorá ju zničila. A možno to tak malo byť, lebo čo sa týka emócií, je film prázdny a plochý. Vôbec nevidieť dilemu ženy, ktorá chce milovať a byť milovaná, ale spoločenské konvencie ju dusia a nútia zostať s ctihodným manželom, ktorý je ale chladný ako psí čumák. Zostať, odísť, obetovať syna, žiť, prežívať. Nič. Vzťah Vronský- Karenina postráda akúkoľvek vášeň či osudovosť, a tak ukončenie príbehu pod kolesami vlaku prináša úľavu nielen Anne, ale aj divákovi.

Vynikajúci Al Pacino vo filme, ktorý je na môj vkus až príliš prvoplánový a agitačný. Že spravodlivosť je iba slovo vieme všetci, nemusí nám to ani režisér ani scenárista búchať o hlavu.

Cameron nám vo svojom modrom epose predviedol, čo všetko sa dá v dnešnej filmovej technike dosiahnuť. Nehádam sa, efekty dotiahol do dokonalosti. Ale čo z toho, keď je to len zbierka pekných obrázkov bez príbehu? Na to si môžem skočiť aj do galérie. Cením si aj menej vydarené filmy, pretože sa na nich vždy niekto namakal, ale Avatar je jeden z mála, ktoré som nebola schopná dopozerať do konca. Sorry bratia a sestry, niekde sa asi stala chyba:)

Banda priemerných vypatlancov, ktorí najviac zo všetkého túžia po rešpekte a uznaní. A keďže sú to vypatlanci, jediný spôsob ako sa k uznaniu dopracovať je založiť si skupinku, v ktorej sa budú navzájom klepať po pleciach akí sú super výnimoční. Nevadí, že nemajú ani potuchy, čo je ich cieľom. Hlavneže vedia, že to dosiahnu behaním po lese, nadávaním a hraním sa na Navy Seals (ale Amerika je fujto, na to nezabúdať). Keby to nebolo také tragické, tak je to na smiech. Z čoho mi ale vstávajú vlasy dupkom je fakt, že aj NSDAP bola svojho času na posmech a nikto ju nebral vážne.

Ako (polo)dokumentárny film vynikajúce, ako (napínavý) film nefungujúce. Oaktivitách RAF som vedela už predtým, v Baader Meinhof Komplex som sa dovzdelávala. Ale ako dráma či thriller to bolo príliš rozvláčne a zamerané na príliš veľa vecí. Za tie roky toho totiž tie vymyté mozgy túžiace po radách na mandrínky a toaletný papier (kvôli čomu inémi by asi chceli komunizmus?) urobili až nevhodne veľa a film sa v tých informáciách stráca. Minimálne na emócie u mňa nedošlo. Akurát ma naštvalo, že im toľko trvalo, kým chcípli

Uvrieskané, doslovné, úmorné, ploché. Chcel to byť Liebesbrief pre zlatý vek Hollywoodu, ale v závere je to len nákupný zoznam plný položiek, z ktorých Chazelle nič jedlé neuvaril.

Prvá hodina super, potom sa začali objavovať nelogickosti, ktoré mi osobne trochu vadili. Ak by som vypla mozgové bunky, tak minimálne o hviezdičku viac. Výborné herecké výkony, takže vlastne celkom spokojnosť.

Zaujímavá myšlienka, že osudová láska sa môže vrátiť v nečakanej a hlavne neakceptovanej podobe. A čo potom s tým? Babo raď. O konci ani nebudem hovoriť, už dávno som tak vydarený (a pre mňa nečakaný) záver filmu nevidela.