doMchek

Bezkonkurenčný námet, ktorý by si zaslúžil kvalitné spracovanie.

Skorumpovaná a parazitujúca na vlastných ľuďoch nepálska vláda (ako u je i u nás a vôbec akoby navodzovaným štandardom) berie ťažké milióny ak nie miliardy za to, že "it´s there" a ľudia, ktorí sú v tých horách doma, žijú tam, a ktorí prakticky celý ten climingový cirkus držia nad vodou z toho dostanú smeť, či už samotní šerpovia, lebo ich komunity. Uzurpátor číslo jedna. Potom tam vyplakáva nejaký komerčný turistický sprievodca, ktorí si z everestu robí osobný biznis, že šerpovia strácajú imidž poslušných usmievavých debilkov a vyhráža sa im, že pomrú od hladu, ak nebudú chcieť nosiť bágle zaprdených zbohatlíkov. Uzurpátor číslo dva. A napokon nejaký ten komentár amerického vyfučanca a lúzera, čo sa rozhorčuje, že mu šerpovia, ktorých podľa neho niekto vlastní a ktorí sú okrem iného aj teroristi, prekazili tú imiďžovku byť na vrchole pupku sveta, lebo samozrejme sám s batohom a vlastnou silou a zámerom (ako trebárs mesner) by tam nevyliezol. Uzurpátor číslo tri. A šerpovia buď pokojne vravia, ako to je, alebo (väčšina) taktne mlčí. Je to celkom dobrá kovbojka "útek z káthmandú", obnažovanie charakterov, chladnokrvnosť na spúšti. Tú majú mŕtvy, úradujú, pod krídlami majestátneho ducha hory, najmä za a v prospech tej smútiacej ženy a dieťaťa, ktorým sa títo banditi a úbohé ľudské trosky vo svojej tuposti, spupnosti, nenažranosti a praobyčajnom ne seba vedomý smejú do ksichtu. Už sa dosmiali.

Človek je viac než súhrn jeho častí - a to robot (ai) nikdy nespracuje do pochopenia. Film je vo svojom smiechu cez slzy svieži, odvážny a hlboký v odkaze.

Skvelý výber hlavných postáv, geniálna hudba, a celkovo súčasný šat Sherlockovi svedčí, o viac menej už post-súčasný trend prvku viacúrovnosti (výrazným pionierom bol zrejme kultový seriál LOST) a dajakých mystických či vzťahových intro a inter-spektívnych intermezí a kvázi šokujúcich zvratov...konkrétne tu s nimi sa to podľa mojej mienky trochu prepísklo (alebo úpískalo zlým smerom) a detektív a jeho súaktéri tým strácajú na charizme a seriál na údernosti a zaujímavosti, až som mal chuť posledné série nepozerať.

Veľmi trefné, civilné, umeniu verné, čeCHOVsky smiešno-tragické... A dobre si pripomenúť, že skutočnosť je vždy LEN interpretácia...len tej sme tu vyznávačmi a obeťami.

Možno by stálo zato zaviesť do učebných osnov na základnej škole predmet na spôsob taoizmu o rovnováhe protikladov, aby sa toľkí akože dospelí ľudia, nemuseli o pol ôsmej večer zdraviť dobré ráno.

Teoretická fyzika a jej experimentálne hračky ako cern sú okrem klaunovania a zjavných divadelných juxtapozícií niektorých jej aktérov vymakané mentálne zábavky, a možno aj cesta k efektným technológiám, ale mám pocit, že v samotnej paradigme seba samej môže nejakú podstatu pochopiť asi tak ako ten, čo sa snaží splodiť dieťa s ftákom v ruke nad obrázkom ženy.

Film o sile svedomia a viere v starý zákon, s tými očami a zubmi, ktoré spoločne pod taktovkou vierozvestca majstra voodoo dokážu z nebezúhonnosti v realite vygenerovať aj takúto formu očistca. Akoby naprogramovaná robotickosť a odťažitosť postáv, absencia výraznejšej interakcie kulisy sveta, absurdná neodolateľnosť, morbídnosť, predurčenosť a íri tónina sú trefné nástroje navodenia atmosféry purgatoria, ale to skutočné je ešte nekonečne údernejšie.

Veľmi zaujímavá sonda do života hajzlov, ktorí zneužívajú a ničia život všetkým svojím alibistickým mamonom, aj zúfalcov, naivcov a bojovníkov, ktorí sa v tomto kvasnom sude stavu možno zbytočne snažia byť pánom seba samého, alebo nevidia iné východisko, než pridať sa ku gangu zabijákov. Prekvapila ma ľudská črta mafiánskych seniorov k nespratným juniorom (spojlerové): početné upozornenia a šance na nápravu a napokon terminácia v štýle: Musíme ich zabiť, ale najskôr by sme to mali oznámiť ich rodinám.

Pekný, svojský, výrazový film aj o tom, aké puto má matka k svojmu dieťaťu s peknou pointou: aby sme mohli normálne žiť (tancovať), potrebujeme zabudnúť. Ale hrozne ma to nebavilo pozerať.