Showmi

Asi druhý krát sem píšem hodnotenie. Netrúfnem si nazvať to recenziou, keďže moje dojmy sú prisilné a len pred tromi hodinami som vyliezol z kina. Každopádne môžem povedať, že som v ňom strávil 97 minút, ktoré sa ma dotkli na tých najcitlivejších miestach, oslnili ma svojou krásou, vkusom, vyvolali u mňa množstvo otázok a emócií, za ktoré som nesmierne vďačný. Keďže som sa len prednedávnom zúčastnil prednášky o titulkách, venoval som im hneď na začiatku pozornosť - tieto titulky sú zaujímavé, naznačujú, že vo filme nebude nič ponechané na náhodu. Ako prvý si ma podmanil vizuál. Vo filme panuje akási špecifická estetika, ktorú väčšinou vídame skôr v severských filmoch. Vyzeralo to zaujímavo a autenticky, vzťah k hlavným predstaviteľkám som si však budoval len opatrne. Že som sa celkom namotal, som si uvedomil pri prvom výbuchu smiechu, ktoré sú pri takýchto projekciách celkom vzácne, no smialo sa celé kino. Dokonca bolo tých výbuchov niekoľko. Jeden z nich (stará pani, ktorá najprv zničí poistky doma a potom odstaví elektrinu celej obci) si budem pamätať ešte veľmi dlho. A potom prišli tie mrazivé scény. Podlaha, ktorá hrozivo vŕzga pod nohami despotického strýka vkrádajúceho sa do dievčenskej izby. Prvé zimomriavky. Tak jemné, krehké a krásne dievčatá, zároveň v sebe však majú čosi divoké, nespútateľné, veľmi dievčenské a hravé. Práve táto zmes vlastností, ktoré by mali byť na žene najväčšmi oslavované, im neustále vyslúžia trest. A tým mám namysli tú najpriamejšiu formu demokracie - bitku. Bolesť tu však má aj svoj druhý plán - odlúčenie od sestier a zároveň od snov o lepšej budúcnosti. (Veď každá zo sestier je „jedinečná“.) Najgrandióznejším momentom filmu bola scéna pri stole, kde jedna zo sestier rozosmievala zvyšné oplzlými fórikmi, všetko na moment pôsobilo, akoby žiadne problémy neexistovali a zrazu bum. Druhé zimomriavky. Od toho momentu som sa díval s otvorenými ústami. Všetko navôkol prestalo existovať. Neviem, či som niekedy vo filme hrdinom tak fandil - nešlo totiž o konkrétne hrdinky, fandil som skôr ich myšlienke, ich odvahe a túžbe po zmene. Sú to síce klišé, v podstate je ním aj celá téma filmu no... Režisérka, jej tím a protagonistky ich interpretujú istým spôsobom veľmi odľahčene, celá výpoveď pôsobí nesmierne autenticky, úprimne a aktuálne. „Artovosť“ sa tu dosahuje celkom inak. Žiadne naturalisticky dlhé, mĺkve zábery, ajfonová kamera, melanchólia. Tento film je jednoducho južansko-východný, má svoj temperament a svoju naliehavosť. Záverečné scény sú... DOKONALOSŤ. Tu už sa využívajú vyslovene patetické zábery na mesto ako symbol slobody. Patetika je tu však - výnimočne! - na mieste, pretože takéto to mesto je, takáto je sloboda, je snová, krásna, idealizovaná...a sestry v nej si zachovávajú svoju estetiku - estetiku surovej krásy, prirodzenosti, zraniteľnosti. Je to ako päsť na oko. A mojou poslednou myšlienkou v sále je, že snáď je to pre dievčatá päsť skutočne posledná.

V mojich očiach výborný filmový kúsok, ktorý ma ohúril (okrem ostatných zložiek) aj svojím výtvarnom a hudobnou zložkou - to sú aspekty, ktoré si ja spravidla nevšímam, keďže pre ne nemám cit - a samozrejme skvelými hercami, situáciami, napätím, jednoducho každou jednou ingredienciou. Čo mňa osobne trochu zamrzelo, bola "futuristická sci-fi linka", ktorá sa dala buď hlbšie rozpracovať, alebo ešte lepšie - vynechať. Naopak, čo sa ma bytostne dotklo, bol druhý plán celého filmu, okrem toho, čo z neho vyplýva prvoplánovo totižto (pre mňa) vypovedá o akejsi osudovosti, nevyhnutnosti vyriešenia najrôznejších vzťahov, princípe rovnováhy a nepostrádateľnej životnej peripetie a následnej katarzie. No proste fuh, film ako lusk.

Hneď v úvode musím napísať, že mi nahota ani sex vo filme (alebo kdekoľvek inde) nepripadá ako niečo kontroverzné či výnimočné, takže sa ani vo svojom hodnotení nebudem zaoberať týmto aspektom filmu. Musím však nesúhlasiť hneď s jeho kratučkým popisom. Keby sa z vety ,,Otvorená štúdia ženskej sexuality podľa kontroverzného dánskeho režiséra LvT" vynechalo slovo "štúdia", celkom by to sedelo. Áno, tento film bol otvorená ženská sexualita. Toľko asi znamenal pre mňa. Koncepčne a režijne čistý film o ženskej sexualite, kvôli / vďaka spoločenským konvenciám dostatočne originálna téma, prerozprávaná prostredníctvom presvedčivých hercov, ktorí spolu dokonca "ladia", čo sa často nestáva. Takisto oceňujem občasné "študentské" animované popisky (3+5), ktoré mi pripadali ako príjemné odľahčenie a hlavne kvitujem fakt, že film nemá (čoho som sa po celom PR dosť bál) nutkanie vás niečim ohromiť, aspoň nie príliš prvoplánovo. Potešila ma aj linka s rybami. Práve tá mohla film výrazne obohatiť, no nedostala na to potrebný priestor. Nedostatok tohto filmu totižto v mojich očiach spočíva v jeho ťažkopádnosti. Mám pocit, že sa celý čas niesol v jednej atmosfére a napriek tomu, že som registroval pár vtipných situácií / dialógov, nesmial som sa na nich. Vo filme mi chýba aspoň krátke, ale absolútne presvetlenie, nadsádzka, čistý humor. Bez toho horkého podtextu. Takisto som značne rozpačitý z hlavnej postavy, o ktorej celý čas nedostanem jedinú objektívnu informáciu, a teda neviem, či je psychicky v pohode, či jej mám veriť, vlastne neviem nič. Len to, čo mi povie. Iste, môže to byť (a zrejme aj je) zámer, no na mňa má trochu degradujúci účinok - v istých okamihoch pripadá jej rozprávanie ako detská rozprávka (trochu úchylnejšia), ktorej hodnovernosť je značne pofidérna. A keď takýchto príbehov už počujem 5 či 6, vlastne ma prestáva jej osud zaujímať a stáva sa len akousi nereálne vzdialenou, nepodstatnou fabulou. Čo mi vo filme chýba, je tiež akákoľvek metafora (nie, tá s rybárčením mi nestačila). Chápem režisérovu ambíciu vytvoriť realistický obraz bez filmových príkras, no na mňa pôsobí až naturalisticky, stáva sa trochu "primitívnym" a neponúka akúkoľvek pridanú hodnotu z estetického zážitku. Pozitívne hodnotím spád a nadväznosť, ktoré sú v podobných typoch rozprávania skôr výnimkou. Všetko vo filme je logické a vždy na niečo nadväzuje. Takisto druhá časť (pre mňa trochu nesúrodejšia) napriek istým zmenám prostriedkov príbehovo pekne rozvíja príbeh. Končí sa však predvídateľne. Verte alebo nie, vedel som to. Každopádne sa film oplatí vidieť, je jeden z tých, na ktoré si názor musíte utvoriť sami.

Opäť iná a opäť veľmi vydarená verzia svetoznámeho románu, ktorý je však už zrejme známejší ako muzikál, než ako kniha. Tento krát stojí na vysokej prepracovanosti hudobno-technickej stránky: fantastické spevácke výkony, geniálny orchester a zbor, veľkolepá scéna, kostýmy, svetlá,... Čoho je tu pomenej, sú herecké výkony, resp. príležitosť ich podať, k čomu sa však autori sami priznávajú už len tým, že ide o KONCERT. Napriek tomu sa na elitu britského muzikálu díva veľmi príjemne-nechcem zbytočne menovať, ale nedá mi nespomenúť Samanthu Barks, ktorá je (ale to viete) vo svojej postave famózna, Matta Lucasa a Jenny Galloway, ktorí sa podobne ako Sacha Baron Cohen a Helena Bonham Carter zhostili postáv manželov Thénardierovcov veľmi (dô)vtipne a dvoch pre mňa doteraz neznámych hercov/spevákov: Ramin Karimloo, ktorý hrá Mariusovho priateľa Enjolrasa, čo je postava, ktorej som vo filmových spracovaniach nikdy nevenoval zvýšenú pozornosť; tu bol pre mňa snáď najvýraznejší a veru som si ho aj subscribol na youtube a Alfieho Boe, ktorý mi bol ako Jean Valjean oveľa, oveľa viac sympatický ako Hugh Jackman, navyše aj lepšie spieva. Cez čo (resp. koho) som sa po celý čas nevedel dostať, bol Nick Jonas v postave Mariusa. Jeho pop-rockový hudobný a patetický herecký prejav ma výrazne rušili. Už keď spomínam negatívum, pridám ešte, že niektoré situácie (smrť Eponine, odchody-neodchody zo scény) sa dali režijno-technicky vyriešiť určite estetickejšie. Celkovo si myslím, že sa na tomto tvare režisér nejako nenadrel, čo na druhej strane nebolo ani potrebné… Zhrniem to asi tak, že táto verzia fenoménu Les Misérables je skôr pre diváka, ktorý príbeh už pozná, videl jeho divadelné/filmové spracovanie a teraz si vychutná fantastických hrajúcich spevákov, ako prechádzajú piesňami spojenými do už snáď kultového príbehu :) 4 a pol *

VÝBORNÝ film. Mohol by som hovoriť o rôznych jeho aspektoch, ale spomeniem len ten (pre mňa) najvýznamnejší. Pri tomto filme som zažil čosi, čo mi doposiaľ navodili filmy spočítateľné na jednej ruke, a síce že som si v jednom jeho momente povedal: „Tak toto je život." Veľmi skutočný a úprimný.

Obľúbený <3

Tak, ako to dokáže len ona... 20 hviezdičiek z 10

Výnimočný dokument mapujúci výnimočnú ženu. Zameriava sa skôr na jej vnútro, na jej ľudskú stránku, na Beyoncé v teplákoch a vo vrkoči, ktorá sa v noci mení na Sashu Fierce-najúžasnejšiu popovú umelkyňu našej doby.

Talent storočia. Hlas, ktorý pohne ľuďmi (ale kľudne aj budovami), neuveriteľné tanečné kreácie, srdce, rozum, perfekcionizmus... to všetko sú ingrediencie k dokonalej šou. A QueenB ich má (minimálne) všetky. Zaslúžene označovaná za najtvrdšie pracujúcu ženu svetového showbiznisu.

Stotožňujem sa s komentárom, ktorý pridal Snorlax. Tento film má správnu dávku všetkých ingrediecií, ktoré vyvolávajú zimomriavky.