Poslední recenze (130)

Dost (2002)
Jak hlúpa žena asi musí byť, aby odišla od muža - násilníka uprostred noci, s malým deckom a pobalenou minitaškou, keď ten dotyčný spí v posteli, z ktorej ona nepozorovane vykĺzla a myslí si že jej to snáď prejde? Impulzívny nepremyslený odchod, bez zabezpečenia si akých-takých prostriedkov... No, povedzme že chytrosti veľa nepobrala a v druhej polovici deja to kompenzuje obrovskou snahou a vytrvalejšími tréningami, nevynímajúc lepšie plánovanie nadchádzajúceho stretu s násilníkom. Obrovské režisérske nedostatky vnímam z nepravdepodobných scén za absencie empatie, keď muž na zemi mláti a kope matku svojho dieťaťa a to dieťa pri tom ani nemukne, ale naopak, nerušene spí na pohovke. Ďalej v takých detailoch, ako že sa v určitých scénach, idúc v otvorenom kabriolete žiadnemu z účastníkov nehýbu vlasy. Kde sme sa zabudli, v päťdesiatych rokoch? Všimne si to akýkoľvek amatér. Scény boli veľmi priehľadné. Napríklad na začiatku bolo hneď jasné, že Mitch a chlapík s ružou boli dohodnutí, kdežto tvorcovia filmu si mysleli, že s touto informáciou prišli v závere vo vyvrcholení deja. Nuž ale, aby to nebolo len o kritike, film je pozerateľný, primerane dobrodružný, s dávkou akcie, ktorá udrží diváka v príjemnom napätí.
Niekto ako ja (1988) (TV film)
Veľmi slaboduchý film, niekde stratil pointu, ani nehovoriac o chabom výkone pseudohercov, ktorí text čítajú ako žiaci na prvom stupni základnej školy. Bohužiaľ sa v slovenskej kinematofgrafii od ´88 nič nezmenilo a dodnes slovenská mládež, ani 40-roční herci nevedia hrať, len nezáživne odrecitujú text ako básničku. VŠMU vypľúva jeden "talent" za druhým, ale kam sa podeli talenty typu Emília Vášariová, Štefan Kvietik a im podobní?

Giada at Home (2008) (pořad)
Nie som si istá, či mám dôveru v kulinárske schopnosti vychrtliny, ktorej mrňavé vychudnuté telo je v nepomere veľkej hlavy. Ani obrovské umelé zuby neprispievajú k mojím sympatiám voči tejto anorektickej šéfkuchárky, nech už sa ich akokoľvek pri úsmeve snaží ceriť. Nuž, asi ma len rozmaznal profesionálny Jamie Oliver svojou rýchlosťou, profesionalitou a kuchárskymi schopnosťami (a ani k tomu nepotrebuje umelé zuby). V Giadinej pseudokuchyni mi naopak všetko pripadá také strohé a neosobné. Kulinárske relácie majú v človeku vyvolať chuť okamžite vstať, ísť do kuchyne a niečo dobré tam uvariť alebo upiecť. Giadina kulinárska šou na mňa však tento efekt nemá.