Filmuschka

Je to akože rozprávka, film pre deti aj starcov, a preto tomu zopár podivností odpustím. Keď ten film ale pozeráte viackrát (ako napríklad ja s deťmi, ktorým musím občas scény aj vysvetľovať), človek nahliadne aj pod to pozlátko, ktoré len tak letmo zhodnotí, a dostane sa aj k vážnym a smutným otázkam: je lepšie malé dieťa vlastnej krvy, alebo adoptované, už väčšie, ktoré vyrástlo ktovie kde (buď až v zahraničí, alebo takpovediac skoro doma, na záhradke? Je rozumné idealizovať si dieťa a predstavovať si, aké má byť, ako sa má správať, nestrápňovať nás na verejnosti, a keď nedaj Bože zdedí nechcené vlastnosti po niekom neprijateľnom z rodiny, potom čo s tým dieťaťom - autoritatívne mu utlčieme dušu do tvaru, aký chceme my, nasilu? Čo keď si nájdu partnera, ktorý sa NÁM k NIM nehodí? A čo s deťmi, ktoré milujeme, ale ťažko a na dlho ochorejú alebo umrú zrazu v sekunde pri úraze - aký odchod by sme si vybrali, a máme na to nárok?

Ja som bola nadšená. Popri iných tituloch inšpirovaných klasickými rozprávkami toto aspoň nejako dokázalo zakorešpondovať s mojimi archetypmi.

Už dávno sa mi nestalo, aby som kvôli seriálu pociťovala čosi ako závislosť a tešila sa na ďalší diel ako na oslavu :-) dúfam, že ešte aspoň jednu sériu zvládnu