M.a.t.t.

Tudykov zápal pre vec je neustále cítiť a fanúšika Whedonverza poteší aj množstvo známych tvárí. Zápletka a humor však ani zďaleka nedržia konštantnú kvalitu a kým rôzne meta odkazy bavia, nad zvyškom občas nejde nekrútiť hlavou. V konečnom dôsledku ide aj napriek tomu o príjemnú fanúšikovskú záležitosť a druhá séria bude vítaná. O to viac, ak príde s podobne silným obsadením.

Keď zápletka horko ťažko vydáva na celovečerný film a hororových prvkov je primálo na to, aby zabrali na nesviatočných divákov, úmysel sa trochu míňa účinku. Del Toro si skrátka natočil gotickú romancu v štýle starých filmov, ale hoci podobným experimentom väčšinou dávam palec nahor, Purpurový vrch nedisponuje okrem pôsobivého vizuálu ničím zvlášť zaujímavým. Nie z pohľadu súčasného diváka. Kontraproduktívne vnímam aj samotných duchov, ktorí síce vznikali kombináciou praktických a digitálnych efektov, ale v danom prevedení i tak nepôsobia príliš uveriteľne a realisticky. Tak nabudúce, Guillermo.

Vidím v tom hlavne premrhaný potenciál. Nie jednoduché sa vžiť do sveta s tak nejasnými pravidlami a s postavami, ktorých motivácie nie sú zakaždým pochopiteľné. Buď je to zakorené už v samotnej predlohe, alebo sa stala chyba niekde na polceste medzi ňou a adaptaciou. I keď sa dej odohráva v priebehu rokov, po skončení som mal dojem, že sa v ňom až na úvod a záver väčšinu času neudialo vôbec nič zásadné a celá línia s vojnou bola tak trochu naviac. Tretí diel The Education of a Magician odohrávajúci sa z podstatnej sčasti na portugalskom fronte pritom paradoxne považujem za vrchol celej minisérie a jeho kvality nedosiahlo ani finále. Je to škoda, pretože v jednotlivých momentoch ide o dobre zvládnuté dielo, naviac podporené výbornou výpravou a trikmi.

Rozpačitý návrat. Možno sa Tim Kring pokúšal o definitívne uzavretie Hrdinov, možno vopred plánoval zadné vrátka pre ďalšie pokračovanie, ale faktom je že neplánovaný koniec po štvrtej sérii bol dôstojnejšou rozlúčkou. Starých postáv je minimum a nesúrodá a neveľmi originálna zápletka s nimi občas narába až nedôstojne. Ani nové postavy často nevedia zaujať a jedinou istotou je tak nezlyhávajúci Jack Coleman. Zábleskov starých čias je skrátka príliš málo na to, aby som Reborn nepovažoval za sklamanie a celkovo zbytočný projekt.

Škoda zbytočného delenia knižnej Drozdajky na dve časti. Pokiaľ by tvorcovia skoncentrovali to najlepšie z knihy a vynechali slabšie miesta, asi by som nemal žiadne výhrady. Kvalít Skúšky s ohňom sa teda dosiahnuť nepodarilo, ale inak ide o prekvapivo dospelé a pôsobivo natočené uzavretie ságy, ktoré má akurát smolu, že sa trochu vymyká očakávaniam a neponúka všetkým to, čo by chceli. Jej myšlienkové posolstvo a politický odkaz sú pritom nespochybniteľné a do istej miery prekračujú rámec young adult fiction.

Veľa povyku pre nič. Teda nie tak celkom. Jáklovi sa podarilo natočiť obstojný found footage film, ktorý je prakticky zameniteľný so špičkovou americkou produkciou. Je však toto pochvala? Hoci sa môže oprieť o aktraktívny námet, scenáristicky ide o rutinnú záležitosť. A keďže miesto českým hercom zaberá americké obsadenie, pojem zameniteľnosť nadobúda nový význam. Identický výsledok sa podarilo dosiahnuť už pred troma rokmi slovenskému Zlu a ten pritom vsádzal čisto na domáce kulisy.

Veľmi príjemný rekapitulačný špeciál novej a pôvodnej trilógie pred uvedením Force Awakens, obzvláštnený jednoduchou, ale funkčnou zápletkou. Nič viac, nič menej. Našťastie majú Lego Star Wars stále čo ponúknuť.

David Niven rozhodne nie je James Bond. Ale Casino Royale nakoniec nie je žiadna Bondovka, hoci sa v nej premáva viac Bondov, ako by bolo vhodné. Je to striedavo funkčná a nefunkčná satira, ktorá v občasných intervaloch dokáže vyvolávať úsmev na tvári a inokedy zase pôsobí nevtipne a a chaoticky. Premárnený potenciál.

Určite najzaujímavejší Shyamalan za pomerne dlhú dobu, no jeho vrcholná tvorba je stále niekde inde. The Visit je len sympatická žánrová jednohubka a to vo všetkých smeroch. Dokonca i forma dokumentárneho filmu je zvolená vhodne a to isté platí o ústredných predstaviteľoch. Samotná zápletka je však až príliš jednoduchá a často postráda potrebné napätie. Návrat ku koreňom bol každopádne šťastným krokom a úspech Shyamalanovi úprimne prajem. Akurát verím, že má i na viac.

Mám problém uveriť, že ide o originálny scenár, keďže seriálový Chuck sa pripomína každým druhým momentom a dokonca je prítomný aj jeden z jeho hercov. Lenže kým spomínaný seriál šikovne mixoval humor, vzťahy a špionážnu problematiku, American Ultra disponuje akurát dokonale zabudnuteľným príbehom a tuctovým vizuálom. Nima Nourizadeh na režisérskej stoličke taktiež nie je žiadnou výhrou a celý čas sa nevie rozhodnúť, pre koho vlastne točí. Viem len, že pre mňa určite nie, táto rádobydrsná záležitosť plná nefunkčného humoru ma skôr minula.