M.a.t.t.

Rozhodne originálny koncept, no sledovať trsy trávy vie byť strašidelné iba do určite miery a filmové spracovanie In the Tall Grass ju veľmi netrafilo. No to je tak, keď sa adaptuje mimoriadne krátka záležitosť a natiahne na celovečernú minutáž, ktorá sa začne veľmi rýchlo opakovať a tým pádom i strácať divácky záujem. Určite jedna zo slabších filmových Kingoviek (aj keď v tomto prípade ide o kolaboráciu s jeho synom Joeom Hillom) a až na pár vizuálne zaujímavých momentov vlastne nedokáže ponúknuť nič ďalšie, čo by ju odlišovalo od iných zameniteľných žánroviek.

Ťažký priemer, ktorý si veľmi rýchlo vystrieľa všetky potenciálne tromfy a nevýrazný scenár plný nekonzistentných zmien nálad zachraňuje iba slušná buddy chémia Mackieho a Grilla. No je to málo a nebyť krátkej minutáže, vďaka ktorej má film aspoň chvíľami aké-také tempo, išlo by o ešte úmornejší zážitok.

Unikátna multižánrová záležitosť a emocionálna horská jazda plná pútavo prekreslených charakterov, ktorá je ďaleko viac ako len nadšenou poctou osemdesiatym rokom. i napriek citeľnej inšpirácii brakovými horormi a dobovými sci-fi totiž nepostráda to hlavné - vlastnú tvár a zmysluplný vývoj. Aj keby už bratia Dufferovci nikdy nič nevytvorili, som si istý, že vďaka Stranger Things sa na nich nezabudne a ostanú navždy zapísaní v pamäti divákov.

Základ by tu bol a presne toto je cesta, akou môže slovenská kinematografia sláviť úspech. No pokiaľ si Jozef Karika skutočne myslí, že ide o dokonalú adaptáciu jeho knihy, potom je chyba buď v jeho predlohe, alebo má veľmi slabú fantáziu a zrejme nevidel mnoho kvalitných žánrových snímok. Práca so zvukom, či hudba sú pritom na úrovni a na niektorých miestach vedia patrične znepokojiť, no filmová verzia nie je ideálne zostrihaná, expozícia až príliš zdĺhavá, herecké výkony poväčšine neznesú najprísnejšie kritériá a hapruje to po aj po stránke dialógov. V závere, keď sa scenár trochu viac odtrhne z reťaze, síce Trhline nechýba istá pôsobivosť, no predošlé Bebjakovo Zlo bolo predsa len funkčnejšie ako celok. Komerčný úspech sa tvorcom nedá nepriať, už len za tú snahu pokúsiť sa o niečo iné, no výsledok ostal tentoraz na polceste. 50%

Amandla Stenberg je sympatická, premisa je dostatočne nosná a samotný príbeh obsahuje i niekoľko zaujímavejších miest, kde si divák povie, že za istých okolností by to všetko mohlo veľmi dobre fungovať. V súčasnom podaní je to však len chudobne pôsobiaca parafráza na X-Menov s nepríliš logicky vystavanou mytológiou a ktorú zachraňujú výhradne čiastkové svetlejšie momenty. 50%

Alien: Isolation vhodný skôr pre tých, čo nehrali hru. Z pohľadu toho zvyšku to postráda akúkoľvek pridanú hodnotu a to aj napriek šikovnému rámcovaniu príbehu a novo zakomponovaným scénam, ktoré však trpia či už slabšou animáciou postáv, alebo mimoriadne nevydarenou synchronizáciou pier.

Serenity je unikátny film, no určite nie v dobrom slova zmysle. Steven Knight zrejme úprimne veril svojmu námetu a som si takmer istý, že ho ho previedol na plátno presne tak, ako ho chcel previesť. Toľko diskutovaný príbehový zvrat, ktorý prichádza v približne po hodine diania, však robí filmu skôr medvediu službu. Na jednej strane ním síce dokáže zodpovedať viaceré nezrovnalosti, vďaka nepríliš šťastnému uchopeniu sa však vytrácajú i tie posledné zvyšky atmosféry a záverečná tretina pôsobí ako zdĺhavá dohra, o ktorú sa vlastne nikto neprosil. Podobná látka by pritom pokojne mohla fungovať - hoci i v podobe kratšej epizódy Black Mirror. Knightovi sa to však, bohužiaľ, rozsypalo pod rukami a nakoniec možno oceniť iba určitú originalitu. No je to málo.

Sympatický, no po všetkých stránkach nedotiahnutý pokus o ďalšieho ritchieovského Kráľa Artuša - a to pritom ani spomínaný film nepovažujem za žiadne veľdielo. Herecky je to, až na nie veľmi dobre obsadenú Marian, v poriadku a moderná štylizácia pôsobí patrične osviežujúco, no nenápaditá réžia a chvíľami až bizarný scenár, v ktorom veľmi nefunguje ani romantická línia, tiahnu výsledok zbytočne nadol. O vyloženú prehru každopádne nejde, no niečo mi hovorí, že v konečnom dôsledku nebude na nového Robina Hooda pozitívne spomínať väčšina jeho aktérov.

Hrdý brak, ktorý vyzerá ako mix Rýchlo a zbesilo a nového Mad Maxa a zjavne sa vôbec nehanbí za to, čím je. Čo je svojim spôsobom chvályhodné, lenže čo z toho, keď je to v prvom rade mizerne nakrútený video brak a kde toho, až na pár svetlejších chvíľok, až tak veľa nefunguje. 30%

Britský seriálový hit roka, ktorý si diváka dokonale omotá okolo prsta extrémne napínavou úvodnou sekvenciou a niečo podobné predvedie v rámci úplného finále aj na podstatne väčšej ploche. Už to by samo o sebe asi niektorým stačilo, no tempo epizód výrazne nepoľavuje ani medzitým a zápletka rozohráva komplikovanú hru, kde často nie je je jasné, kto kope za akú stranu. Moja najväčšia výhrada však smeruje paradoxne práve ku samotnému scénáru. Obrovské množstvo, chvíľami až béčkovo ladených, zvratov, ktoré navyše nie sú zakaždým uspokojivo vysvetlené, je tu predsa len v o niečo väčšom kontraste so zjavnou snahou o realizmus a pohrávaním sa s aktuálnymi témami, ako napríklad v podstatne akčnejšej 24. Inak však v postate nemám čo vytknúť, nakoľko Bodyguard je po všetkých stránkach výborná záležitosť, podporená mimoriadne presnými hereckými výkonmi. 90%