JohnFarst

Absolventa považujem rozhodne za jeden z najlepších filmov 60. rokov. Aj keď ich vtedy bolo dobrých až príliš veľa Absolvent, 2001: Vesmírna Oddysea, Raňajky u Tiffanyho, Psycho a Vtáci sú myslím vrcholom tej pomyselnej (dosť vysokej) veže. Čím to ale je, že Nichols dokázal v podstate s troma hercami predviesť prekrásnu drámu s prvkami komédie s takou silou a takým úspechom? V prvom rade preto, lebo tí traja herci boli Hoffman, Ross a Bancroft. Traja ľudia, ktorí patria medzi elitu hereckého sveta, herci ktorých kvality netreba zvlášť predstavovať. A to bol Absolvent prvým veľkým filmom Dustina Hoffmana. To on odštartoval kariéru jedného z najuznávanejších hercov súčastnosti. Všetky emotívne prejavy sú výborne zahrané a všetko je civilné čiže divákovi bližšie. To si na tom cením. Ďalej geniálna hudba Simona a Garfunkela... Nemám slov, sú to legendy a legendy budú ale čo ich hudba spravila pre tento film je neskutočné. Keď počúvame text, krásne nám to do seba zapadá a len sa nechávame unášať filmovou genialitou. Scénar je krásne jednoduchý ale pritom dojemný a romantický, taký aký by mal byť. Ďakujem Nicholsovi za jeho Absolventa, vniesol mi do života niečo nové, nepoznané... Ďakujem. P.S. koniec je perfektný ako scénaristicky tak aj filmovo krásne natočený a zostrihaný.

Ďalší film, ktorým si Scorsese cibril svoj osobitný a nenapodobiteľný štýl. Je to priamočiary príbeh hrdinky, ktorá chce dosiahnuť svoj vytúžený sen za každú cenu. Herecký výkon Ellen Burstyn je naozaj výborný a so svojím filmovým synom akoby k sebe patrili odjakživa čo tiež pridáva na uveriteľnosti a ľudskosti príbehu. Avšak ten malý hajzlík mi tam pri pár scénach pekne liezol na nervy aj keď to bol účel, tie hysterické prejavy boli až príliž prvoplánové. Pekne remeselne zvládnutý film po všetkých stránkach. Malá Jodie Foster tiež poteší svojim živelným výkonom malej mudrlantskej rebelantky.

Stručne by sa žiadalo napísať, že Americký gangster je novodobý Krstný otec. Bez žiadneho prikrášľovania. Ridley Scott konečne nakrútil film odpovedajúci jeho menu, teda film za ktorý môže byť právom vychvalovaný a obdivovaný. Gangster sa vyznačuje hlavne vynikajúcim scénarom a skutočne silnými hereckými výkonmi (naozaj nechápem ako nemohlo Washingtonovo herectvo zapôsobiť na Akadémiu..). Je ale pravdou, že viac priestoru dostáva postava Lucasa čo je možno škoda keď prihliadneme na kvality Crowea a zaujímavosť jeho postavy. Nie náhodou jeho príbeh niekedy silne pripomína zážitky Michaela Corleoneho a čo je lepšie Washington prerod z šoféra na bossa drogového New Yorku zahral neuveriteľne mrazivo. V jednej scéne vrúcne pozíva svoju rodinu na obed ale v zápätí strelí chlapovi na preplnenej ulici do hlavy. A to všetko s dokonalým kľudom v tvári a všetko mu veríme. Po technickej stránke je film dokonalý. Hlavne atmosféra New Yorku 70. rokov je tak výborná, že sa pomaly stáva ďalšou postavou filmu. Kamera a temné strihy spolu s dobovými hitmi len dokresľujú unikátny zážitok pri pozeraní tohto eposu. Čo by som vytkol nie je tak ani stopáž, ktorá je nakoniec pri takomto filme potrebná ale nevyužitie niektorých scén na dokonalé chytenie diváka a dotiahnutie ich do emotívnejšieho konca. Taktiež niektoré postavy vo filme sú len štatisti na ktorých nám Scott ukazuje moc Lucasa a nemajú iné opodstatnenie ( napr Gooding Jr.). Inak ale gangster ovplýva výbornými scénami, najlepším možným herectvom a réžiou a dobovou atmosférou na akú ťažko niekde narazíte. Nemá to ďaleko od úplnej dokonalosti.

Na spletité osudy ľudí, ktorí sa vôbec nepoznajú a ich konečné prepojenie je macher Inarritu. A som rád, že tento neštandardný filmársky postup v poslednej dobe začínajú využívať aj iní režiséri, Esteveza nevynímajúc. Zo začiatku pekne rozostavá figúrky na šachovnici a pomaly nás oboznamuje s prepychovým prostredím Ambassadoru a jeho dočasnými obyvateľmi. Lenže film má 120 minút a až na posledných desať sa tam nič extrémneho nestane. Sú nám len podávané kúskované príbehy jedného dňa mnohých ľudí, ktorí mali "tú česť" byť v tú osudnú noc prítomní. A aj z tých príbehov sú niektoré lepšie, niektoré horšie. Niektoré dojemné a emotívne silné, iné povrchné a nezaujímavé. Tieto kontrasty by sa v takom filme vyskytovať nemali. Všetky príbehy by mali diváka zaujať. Herci sú väčšinou výborní, hlavne tí, ktorý dostali viac priestoru. Mne osobne sa páčil Christian Slater v úlohe rasistického šéfa kuchyne, pri ktorom postava prejde akým takým vývojom. Zaujímavé sú archívne zábery Kennedyho a vôbec to, že tam hraje sám seba 38 rokov po svojej smrti. Čin atentátnika je nejasný ako v realite tak aj vo filme čo podnecuje mnoho otázok "prečo?". Dal by som tri * ale jedna scéna stojí za tou štvrtou a to posledný príhovor Kennedyho k ľuďom podmáznutá neskutočnou skladbou The Sounds of Silence, ktorá je tak silná a ľudská, že dať 3 * by bolo atentátom na tento film.

Babylon A.D. je pre mňa jeden z ďalších filmov, ktoré sú úplne zbytočné. Kassovitz si svoju dobrú reputáciu z Purpurových riek naštrbil už nie celkom vydarenou Ghotikou ale teraz sa môže zahrabať pod režisérsku a scénaristickú zem. Ten film postráda akékoľvek posolstvo a je v podstate len trápnou báchorkou odohrávajúcou sa z väčšej časti v postapokaliptickom Rusku. Vin Diesel na herectvo ani len nepomyslel a jediné čo dokáže spraviť je našpúliť pery, kde tam zahláškovať a odbrebtávať slabučký scénar plný tých najpatetickejších replík. Ďalej tu ´znovu´ máme Michelle Yeoh a musím podotknúť, že tá herečka ma už vôbec nebaví. Stále hraje také isté postavy, s tým istým výrazom. Vôbec mi tam jej postava nesedela. Mladá herečka čo hrala ústrednú postavu okolo ktorej sa všetko točilo (priznám sa, že si nepamätám jej meno) taktiež nemá čo hrať, takže na mňa nenechala vôbec žiadny dojem a pamätám si len jej sladký ksichtík. Jediný kto si vychutnal svoju úlohu bol velikán Depardieu, v malej úlohe mafiánskeho bossa. Babylon nemá čím zaujať ani fanúšikov akčných filmov pretože akčných scén je tu žalostne málo a aj z tých pár scénok čo tu sú si horko ťažko zapametáte aspoň niečo, pretože znova tvorcom akosi chýbala originalita a všetko je odbyté za pár chvíľ. Je to medzi 1 a 2 hviezdičkami ale nakoniec osobne dávm chabú jednu. Škoda času.

Fakt pohodové dielko pri ktorom sa vždy super pobavim. Čierny humor až zahrob... Keaton vo svojej najlepšej podobe a neskutočne trefná Elfmanova hudba. Čo viac si môžme priať? Burton rulez

Na tomto filme je vidieť ako to dopadne keď výnimočnému tvorcovi niekto diktuje ako má točiť. Ťažko uveriť tomu, že to nakrútil ten istý režisér čo o 30 rokov neskôr natočil famózneho Letca. Scorsese sa tu niak moc nevenuje jeho zvyčajným témam ako začlenenie sa do nečistej skupiny a morálny úpadok. No v podstate tomu druhému sa na minútku venoval prostredníctvom kartára ktorý sa musel stať zlodejom ale postava sa tomu nijak zvlášť nebránila a to mi tu nesedí. Proste ten film bol ajýsi čudný, občas pobavil občas nadhodil myšlienku na zamyslenie a taktiež nechýbajú na tú dobu celkom slušné akčné scény. Lenže Scorsese asi nemal 100 %nú chuť natáčať o sedláčke ktorá sa spolčuje s odborárom (mladý David Carradine) a prepadáva bohatých majiteľov železníc, to je naňho prýliš povrchné. Posledná scéna je však výborná, pomsta čierneho brata a "ukrižovanie" Carradina stoja zato vydieť.

Klasika road movie žánru. Easy Rider je v podstate oslavou volného života, drog, krásnej prírody a Ameriky. Je vidieť, že herci pri niektorých scénach neboli stopercentne triezvi a hulili nielen pred kamerou. To dodáva filmu dávku autentičnosti a uvoľnenosti. Fonda a Hopper sú prijateľní ale najviac ma nadchol Nicholson. Jeho UFO scéna plus LSD psychedelický trip na konci sú najlepšie vo filme. Nicholson je pán herec a v Easy Riderovi svoju kariéru perfektným spôsobom nakopol. Má to neskutočne pohodovú atmosféru až sa pri nej trasiem po podobnom výlete po Amerike. Tú potom dopíňa príjemný soundtrack a pekné kamerové pohľady na prírodu. Niektoré scény sú však bezpredmetné alebo príliš dlhé a film pri nich trochu nudí. Záver je veľmi prekvapivý a prežíval som pri ňom také nepríjemné prebudenie z letargie. Navodzuje otázku či je hriechom byť niekým iným ako ostatní. Alebo niečím odlišný? Je podobne ladený ako záver Bonnie a Clyde a rozhodne nepatrí ku koncom, ktoré si pri takýchto filmoch predstavujeme. Jízda to nakoniec nebola bezstarostná. Škoda.

Ako ich verného fanúšika mi mohlo zážitok zo znovuzrodenia legendy pokaziť len málo čo.. Lenže práve to málo sa stalo a nebudem sa k tomu viac vyjadrovať, pretože všetko podstatné už napísal havLord a totálne s ním súhlasím. Čo by sa stalo keby tie rozhovory dali do bonusov?! Takto dorasovať inak úžasný koncert si zaslúži potlesk. Zo Sweet Leafu nezostal ani ´ohorok´ a akonáhle sa Iommi chystá vypáliť jedno zo svojich úžasných sól, seknú ho na neho sediaceho a rozprávajúceho niečo z histórie čo už som dávno vedel. A tí čo to nevedeli sú určite tak isto nasraní ako ja pretože prišli o vynikajúci koniec pesničky (počul som Reunion CDčko takže aspoň čiastočná kompenzácia). Alebo čo ten nosný riff k Into the Void?!?! Inak je ale radosť pozerať, že chlapcom to ide docela jak za mlada a Ozzy ešte vytiahne výšky ako sa patrí. Jednotlivé rozhovory sú samy o sebe zaujímavé ale nešťastne zaradené priamo do filmu. Človek sa dozvie aj pár pekne zábavných momentov z ich huličských časov (viď podpálená Wardova brada) alebo ako Iommi prišiel o končeky prstov. Ak chcete mať poriadny zážitok z tohto koncertu, pustite si radšej CD kde nájdete všetky songy, ktoré vtedy odzneli a nie len slabý výcuc ako na DVD.

Hňeď na úvod treba povedať, že nie je zatiaľ na svete lepší film o UFO a mimozemšťanoch ako sú Blízke stretnutia. "Ranný" Spielberg do filmu vložil všetku svoju bohatú fantáziu a aj na vtedajšie obmedzené možnosti natočil úchvatné sci-fi divadlo, ktorému ešte aj teraz po tridsiatich rokoch môžu závidieť všetky podobné projekty. Nie je to zarážajúce, že film sa zaraďuje medzi naj vo svojom žánri aj po tak dlhej dobe, v ktorej bolo už natočených nespočetne veľa iných, technickejšie vyspelejších filmov? Nie, pretože tento film natočil jeden z najvizionárskejších režisérov modernej doby, u ktorého je už v podstate pravidlom, že nenatočí vyložene zlý film. Lenže vtedy sa toto ešte nevedelo a Steven už mal po Čeľustiach voľnejšie ruky a vďaka Bohu, že mu dovolili natočiť tento silno osobný príbeh. Pri pozeraní Stretnutí akoby ma niečo osvietilo, neviem si to vysvetliť ale pôsobivosť scén je na svojom maxime. Pri tej, v ktorej chlapec vidí nečo na dvore som mal neopísaťeľný pocit z neznáma aký som ešte nezažil. No a finálna scéna komunikácie s UFOm a prepustenia ľudí je len akousi čerešničkou na torte. Oči sa nedali odtrhnúť ani o sekundu filmu a to už mali za sebou dve hodiny nepretržitého sledovania. Neskutočné. Proste Spielberg tým, že natáča filmy aké by sám chcel vidieť spravil revolúciu v kinematografii. Každá scéna je obohatená o niečo viac, pri každej nás príjemne zamrazí a o to mu hlavne ide. A keď si dokáže krásne zrežírovať hercov ako v tomto prípade máme na svete veľdielo o mimozemskej civilizácii. Dreyfuss svojím herectvom dodáva filmu dávku tajomnosti a záhady a Truffaut si vystačí srandovným prízvukom a neodolateľným úsmevom. Williams je kapitola sama o sebe. U tohto týpka sa ani nedá určiť, ktorý sondtrack je jeho najlepší, pretože každá jeho spolupráca so Spielbergom prináša nové a nové nezabudnuteľné motívy a dychberúcu hudbu. Stretnutia nie sú vínimkou, hudba spolu so slávnym päť-tónovým motívom uzatvára kruh dokonalosti. Lepšiu poctu fenoménu ´UFO a mimozemšťania´ si neviem predstaviť.