Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Akční
  • Animovaný
  • Dobrodružný

Recenze (167)

plakát

Temný rytíř (2008) 

Kevin Smith o tomto filme prehlásil že je " Krstným otcom komiksoviek" a ja nemôžem nič iné, ako súhlasiť. Nolan si už svojím prvým Batmanom spravil vynikajúce meno a v ´dvojke´ si ho len vylepšil. Temný rytier je Najlepšia komiksovka tohto leta a nebojím sa povedať, že všeobecne najlepšia. Na Marvelovských komiksovkách typu Hulk, Spider-man alebo Iron man sa dá pobaviť, odreagovať a oddýchnuť ale to pravé inteligentné komiksové sústo dostanete jedine od nolanovského Batmana. Herecký ansámbel je tradične výborný s krásnymi výkonmi ako hlavného Balea tak aj vedľajších postáv Oldmana, Cainea alebo Freemana. Navrch nám Nolan pribalil civilnejšiu a sympatickejšiu Maggie a výborne sadnúceho Eckharta v úlohe najprv sypatického Denta, neskôr (doslova) démonického Two-Facea. Lenže zlatým klincom obsadenia je už dlho médiami premieľaný Heath Ledger. Jeho podanie Jokera je stokrát lepšie ako to Nicholsonovo z ´89. V jeho podaní je Joker nevyspitateľný hazardér, šialenec a vtipkár tak presvedčivý, že začínam veriť, že tá rola ho celkom pohltila. Netreba hovoriť o tom, že onedlho sa ledgerov Joker zaradí medzi najlepších filmových zločincov všetkých čias. Tento Joker premýšľa, je ťažko prehliadnuteľný a to ho aspoň u mňa robí najlepším komiksovým zločincom vôbec. Ak toto mala byť Ledgerova posledná úloha v jeho živote, nemohol dopadnúť lepšie. Zahral tu svoj životný, a povedal by som až nadživotný výkon. Posmrtný Oscar? Keby mu ho dali, vôbec by som sa nečudoval... Zaujímavé, že Nolan sa rozhodol skresať Harveyho príbeh do jedného filmu s Jokerom. Ich prepojenie je síce mimoriadne zaujímavé ale dokázal by som si Denta predstaviť aj v ešte o trošku výraznejšej úlohe. Eckhart je presvedčivý a jeho prerod z dobra na zlo by som prirovnal k prerodu Anakina na Vadera. Nolan tým, že dal do jedného filmu dvoch protivníkov riskoval fiasko akým bol posledný Spider-man. Lenže Nolan sa zdá byť zručnejší režisér ako Raimi, pretože sme sa nestratili v nezrozumiteľnom príbehu tak, že sme nevedeli na čo sa máme skôr sústrediť ale naopak tu sú postavy krásne prepojené a príbeh je do detailu premyslený, takže všetko do seba zapadá a každá scéna či už akčná alebo rozprávacia má svoj význam. Inak je film po technickej stránke ešte o stupeň vyššie ako skvelá ´jednotka´. Akčné scény sú spektakulárne a to myslím každú jednu. Má to, myslím, svojsky krásny, komiksový koniec a som zvedavý čo sa z neho vykľuje. Je to nádherný film o sebeobetovaní a úcte. Nolan Temným rytierom ´zakryl´ nielen Schumachera a jeho neónovú víziu ale aj Burtonovu (stále dobrú, ale už nie najlepšiu) gotickú klasiku. Najlepší film tohto roku. Zatiaľ...

plakát

Okamžik zlomu (2007) 

Fu tak teda Okamžik zlomu je veľkým prekvapením. Od filmu s takým názvom (alebo Fraktúra, to je jedno) by som takýto poctivý krimitriler nečakal. Lenže herci urobili svoje. Hopkins s Goslingom sú geniálni a každý si, tak ako ich postavy, hraje na svojom piesočku a každý do postavy vkladá maximum. Keď k tomu pridáme výbornú zápletku podobnú Spáčom nie je čo dodať. Či už scény na súde, v kanceláriách alebo patranie po zbrani, všetky sú nadmieru zaujímavé a nenudia. Goslingovo stvárnenie ambiciózneho ale pritom nenásytného a samoľúbeho právnička ešte presahuje tajomného Hopkinsa a dokazuje, že je jedným z najnadanejších hercov mladej generácie. Hopkins akoby reprízoval svoju najznámejšiu rolu Lectera ale v tajomnejšom a miernejšom podaní a po sérii malých a nevýrazných rol sa opäť ukázal ako Pán herec. Je tu postupne budovaná atmosféra, ktorá nás pomaly pohlcuje plíživými scénami a mentálnym bojom Beachuma s Crawfordom - dvoch inteligentných ľudí z ktorých každý stojí na inej strane barikády a do konca nevieme, ktorý ju prvý preborí. Zaujímavý príbeh a vynikajúci herci.

plakát

Nikdykde (1996) (seriál) 

Čo sa týka spracovania čakal by som viac pompéznosti a lepšej kvality. Na BBC dosť odfláknutý seriál, keď vezmeme v úvahu úspech aký mala knižná predloha v Británii. Gaiman má prudkú fantáziu a v Nikdykde sa ´vyřádil´ docela dosť ale príbeh je zrozumiteľný omnoho viac v knihe ako v seriáli. Tu je to ako s Potterom - síce sa kniha vo väčšine príbehu doslova cituje, detaily, ktoré mimochodom sú na knihe najlepšie, sa vystrihnú a vymažú. Obsadenie je nevýrazné čo sa týka Dvierky, Richarda a Hunter, ktorých som si predstavoval úplne inak ale napríklad Vandemar s Croupom sú tak isto slizkí ako boli v knihe. Rovnakým prekvapením bol markýz de Carabas, ktorého šarm a neodolateľný úsmev väčšinou všetkých prevalcoval. Myslím že by si to zaslúžilo zremakovať do príjemnejšej podoby ako je tento druhotriedny televízny brak. Ale aj tak sa na tom dá dobre pobaviť tak čo.

plakát

Mrtvý muž (1995) 

Na Jarmuscha trochu divný a neprehľadný film. Akoby sa nevedel rozhodnúť či chce presadiť viac prvky westernu alebo nezávislého filmu. Mŕtvy muž je mix oboch žánrov a je v mnohých častiach vyslovene čudný a nezaujímavý. Plusom je jednoznačne Depp, ktorý do role vniesol svoje povestné uletené herectvo a jeho filmový partner Gary Farmer v úlohe uleteného ´Nikoho´. Ich spoločné scény sú rozprávačsky výborné ale postupne sa zdajú byť na jedno kopyto, takže začnú nudiť. Zaujímavé sú ešte miniroly Jarmuschových obľúbencov Thorntona, Molinu a Popa. Čo mňa osobne zaujalo bola začiatočná scéna filmu vo vlaku. Tá bola niečim výnimočná - dlhá, tajomná, proste ma zaujala svojím pojatím. Počas filmu sa dá párkrát dobre zasmiať nad troma kumpánmi čo hľadajú Blaka a sami si vlastne predpovedajú smrť. Záver je očakávateľný už z názvu filmu ale je bez emócií a narýchlo odbytý ešte aj ´znásilnený´ prestrelkou medzi lovcom a indiánom. Nemastný neslaný, tak trochu iný nezávislák.

plakát

Neuvěřitelný Hulk (2008) 

Ja osobne volím Leterrierovu verziu pred tou Leeho. V predošlom Hulkovi bolo pár skvelých scén ale inak na jedného z najneohrabanejších komiksových hrdinov až priveľa drámy a psychológie. Leterrier Hulka skvelo odľahčil a pridal na plyn v akčnosti čo Hulkovi jednoznačne prospelo. V tomto filme je Hulk presne taký akého ho poznáme z komiksu - monštrum, ktoré sa dokáže len biť a rozmláti všetko čo mu dojde do cesty. Naviac mal Leterrier to šťastie, že mal k dispozícii lepších hercov. Norton je ako Banner vcelku prijateľný a je to rozhodne oživenie jeho ´vážnej´ kariéry. Tyler a Hurt hrajú ako tak dobre ale svoju rolu si jednoznačne užíval Tim Roth. Jeho Blonsky je záporák ako víno a konečne poriadny ekvivalentný protivník. Záverečný súboj je vinikajúci a určite premakanejší ako u tohtoročného Iron mana. Monštrá si nič nedarujú a fanúšikom ide puknúť srdce od radosti, lebo konečne je tu Hulk taký, ako má byť. Myslím, že tu máme bezpodmienečne jednu z najsilnejších a najlepších komiksových sezón posledných rokov.. a to som ešte nevidel Temného ritiera. A Hulk sa medzi nimi isto nestratí. Je tu výborná hudba a strih zvuku pýtajúci si nomináciu na Oscara. Inak je to pre komix fanúšika len prvé nabudenie do fenoménu Avengers či už narážkami na Kapitána Ameriku alebo Downeym spomínanú tímovku, na ktorú sa všetci tešíme asi najviac. Po skončení filmu som dlho necítil takú potrebu vidieť viac a viac. Výborné spracovanie porovnateľné s tým Iron manovým ale vo svojom štýle.

plakát

Pokání (2007) 

Po dlhom čase film, ktorý ma nadchol. Pokánie je umenie samo a zaisťuje Wrightovi sľubnú budúcnosť, pretože réžia je bezchybná. Dokonalé vedenie hercov je výsledkom ich nadvýkonov, ktoré tu predvádzajú. Samozrejme najlepší sú Knightley, McAvoy a diabolská Ronanová, ktorej part je zahraný tak úžasne, že som jej postavu z duše nenávidel. Obsadenie je výborné, akosi civilné a ľahko sa dá uveriť, že niekto taký naozal žil. K soundtracku by boli samé superlatívy ale treba vyzdvihnúť nápad so zakomponovaním písacieho stroja do hudby - perfektné. Vždy keď zaznela hudba prebehli mi po chrbte až zimomriavky ako je úprimná a jednoducho jedinečná. Kamera je úchvatná a niektoré zábery doslova vyrážajú dych t.j. napríklad scéna príchodu na pláž, ktorá je dlhá niekoľko minút bez strihu a od čias Potomkov ľudí tu podobne dychvyrážajúca scéna nebola. Tento film je vynikajúci hlavne svojimi detailami. Všelijaké krátke zábery, hudobné hrátky s obrazom a vypilovaná výprava spolu s kostýmami robia z Pokánia niečo ako filmové divadlo. Detail je všetko.. len si ho treba všimnúť. Záver už len potvrdzuje unikátnosť tohto diela a dotvára celkový dojem s niečoho krásne trpkého. V strede film na pár minút stratí zaujímavosť a tempo ale to sa hneď napraví takže summa summárum dávam 90%.

plakát

Guru lásky (2008) 

Mike Myers si Austinom Powersom nastavil až príliš vysokú latku. Dokonca tak vysokú, že ju horko ťažko prekoná on sám. Austin bol plný perfektných, premyslených vtípkov, z ktorých sa väčšina stala kultovou už len kvôli tomu, že boli originálne a neopozerané. Mal svoj svet dokonale premyslený, všetko so sebou súviselo. Lenže to už bolo pekných pár rôčkov dozadu. Teraz sa chce Myers vrátiť na výslnie pomocou ďalšej postavy zo svojej originálnej fantázie - stal sa Guru Pitkom. Lenže kam sa podela originálnosť a zábavnosť Austinovských filmov? Guru je plný lacných a stokrát videných záberov a gagov. Nehovorím, že celý film je taký ale valná väčšina určite. Stačila by mi jedna ruka aby som na prstoch napočítal koľkokrát som sa úprimne zasmial. Určite má na tom podiel aj fakt, že Guru je debutom Schnabela ale nechápem ako mohol Myers niečo takéto nedotiahnuté nechať pustiť do kín. Scénar je akoby spichnutý za jeden víkend plný banalít a prvoplánových scénaristických ťahov. Nič originálne. Predsa len Jay Roach je už skúsený veterán a má s komédiami väčšie skúsenosti. Casting je dosť hrozný čo sa týka Alby a Timberlaka, ktorí sa v tom filme úplne stratili svojími chabými výkonmi. Nezachraňuje to ani starý známy Verne Troyer, ktorý dostal asi najnevďačnejšiu rolu vo filme. Stále len šteká nadávky, kope a kričí a nakoniec sa všetko napraví a on je zrazu svätý kouč - ako originálne. Mike sa snaží, to mu treba nechať, ale nezvláda utiahnuť celý film sám. Sú tam záblesky jeho starej dobrej formy kedy každé jeho slovo bola perla ale tých vtipných scén je tam až primálo. Taký Ben Kingsley by sa teraz mal po tejto roli staréhu Guru zahrabať pod čiernu zem. Ach kde sú časy Ghandího? Na to čo som čakal je to veľmi slabý film, ktorý by si zaslúžil aj menšie hodnotenie ale asi mám Myersa natoľko rád, že prižmúrim všetky svoje ´tri´ oči a dám megalsabé 3*. Len mu prajem nech mu plánované pokračovanie Powersa vyjde čo najlepšie a nech sa od Schnabela drží na sto honov ďaleko. Amen

plakát

Komando (1985) 

Komando je pre mňa jeden z najklasickejších akčných filmov a rozhodne patrí medzi Arnieho TOP 5. Vďaka bohu, že ho tam obsadili. Čím by bol ten film bez Schwarzennegera? Jedným z najsmiešnejšch akčných filmov. Arnie mal v sebe niečo čo žiadny Stallone ani Van Damme nemali. Bola to akási nepopísateľná aura akčného boha, tvrdého bijca, ktorého nikto nepremôže. V Komande to všetko využíva na plné gule. Akčné scény sa predbiehajú v tom, ktorá je lepšia a samozrejme už kultová záverečná oslobodzovacia nemá obdobu. Myslím, že tá scéna definovala akčný film 80 tych rokov. Arnie akoby nesmrteľný strieľa na všetky strany, rozdáva údery, píli ruky a nohy a jemu akoby sa každá guľga snažila radšej vyhnúť. Veď kto by si začínal s nasratým Matrixom? Je tu kvalitný a značne slizký záporák, tradičný pomocnk hlavného hrdinu v podaní letušky, je tu všetko čo dobrý akčňák má mať. A čo viac, scénaristi dopriali Arniemu toľko kultových hlášok a scén, že ich je na jeden film až veľa. Matrix chrlí jednu perlu za druhou a tvári sa pri tom smrteľne vážne. Aj to je jeden z dôvodov, prečo je Komando jedným z najklasickejších akčných filmov vôbec. Nebyť tak prostoduchého a priblblého scénara dal by som s čistým svedomým 5 hviezdičiek.

plakát

Mé druhé já (2007) 

Ako tak čítam ostatné hodnotenia vidím, že sa budem vo veľkej miere opakovať ale väčšina ľudí tu má pravdu. Niet návratu akoby zámerne využíva neutíchajúcu úctu k Taxikárovi a v 75 percentách sa na film odvoláva alebo sa ho snaží modernejšie pripomenúť resp. zopakovať. Neil Jordan neprichádza s ničím novým, čo by mohlo diváka zaujať, len rutinne vedie kvalitných hercov podľa starých pravidiel. Príbeh by to bol zaujímavý, keby nebol tak predvídateľný. Dokonca aj ten koniec, ktorý je tak pritiahnutý za vlasy, až to bolí, nás nijako neprinúti zamyslieť sa. Jodie Foster hrá trocha stoicky, nie zanietene ako sme zvyknutí z Mlčania jahniat. Skôr to pripomína jej nedávny film Tajomný let, v ktorom tiež nepredvádza ktovieaké herecké umenie. Tu si v skratke zahrala postavu De Nira z Taxikára, lenže ju trochu odflákla. Terrence Howard je síce ako dobrácky policajt fajn obsadený, lenže nemá priestor svoju postavu nejako vyvíjať. Prisahám Bohu, že ten chlap polovicu filmu sedí v aute a so zadumaným pohľadom počúva Ericine rádio. Ako takto môže ukázať svoj potenciál? ... teším sa na War Machina. Ostatné prvky filmu sú dobré, kamera nám krásne ukazuje časti New Yorku, ktoré by sme isto nechceli navštíviť a hudba je nezáživná ale sediaca. Súdiac podľa mien režiséra a hercov to malo na viac.

plakát

Absolvent (1967) 

Absolventa považujem rozhodne za jeden z najlepších filmov 60. rokov. Aj keď ich vtedy bolo dobrých až príliš veľa Absolvent, 2001: Vesmírna Oddysea, Raňajky u Tiffanyho, Psycho a Vtáci sú myslím vrcholom tej pomyselnej (dosť vysokej) veže. Čím to ale je, že Nichols dokázal v podstate s troma hercami predviesť prekrásnu drámu s prvkami komédie s takou silou a takým úspechom? V prvom rade preto, lebo tí traja herci boli Hoffman, Ross a Bancroft. Traja ľudia, ktorí patria medzi elitu hereckého sveta, herci ktorých kvality netreba zvlášť predstavovať. A to bol Absolvent prvým veľkým filmom Dustina Hoffmana. To on odštartoval kariéru jedného z najuznávanejších hercov súčastnosti. Všetky emotívne prejavy sú výborne zahrané a všetko je civilné čiže divákovi bližšie. To si na tom cením. Ďalej geniálna hudba Simona a Garfunkela... Nemám slov, sú to legendy a legendy budú ale čo ich hudba spravila pre tento film je neskutočné. Keď počúvame text, krásne nám to do seba zapadá a len sa nechávame unášať filmovou genialitou. Scénar je krásne jednoduchý ale pritom dojemný a romantický, taký aký by mal byť. Ďakujem Nicholsovi za jeho Absolventa, vniesol mi do života niečo nové, nepoznané... Ďakujem. P.S. koniec je perfektný ako scénaristicky tak aj filmovo krásne natočený a zostrihaný.