classic

classic

Marek Dian

okres Ružomberok
Guru i mág. Filmový EXPERT, KRITIK a KAT = FEKaK_Film je zároveň aj extrémne návyková záležitosť, a to na veľmi dlhé obdobie, t. j. - do konca života ! Skvelé ! / Ešte pre malú zaujímavosť: Som trenčiansky rodák, kde som strávil 23 (24) rokov života

Twitter: classic
LinkedIn: classic

49 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 18 35 51 68
    • 25.4.2021  11:16

    „Mauritánčan” (Mauritánia je štát v západnej Afrike, pozn. recenzistu), Mohamedou Ould Slahi, bol podozrivým z účasti na sérii koordinovaných "teroristických útokov" z 11.09.2001, kvôli čomu bol dlhé roky zadržiavaný v internačnom tábore v kubánskom zálive Guantánamo, pričom o tom neskoršie napísal prvý a jediný "Denník z Guantánama" , a to i napriek tomu, že proti nemu nevzniesli ani jediné obvinenie ! Ako sa dozvedám, raz údajne tiež prijal hovor zo satelitného telefónu Usámu bin Ládina, vodcu organizácie al-Ká’ida, keď mu mal telefonovať bratanec. Vtedy "Yankeeovia" doslova šaleli, ako zmyslov zbavení, a tak i to mohol byť pre nich ten hlavný dôvod - rozpútať totálnu štvanicu, kedy na potenciálnych útočníkov, používali vskutku naprosto nehumánne metódy brutálne metodických vypočúvaní, čo si v podstate na vlastnej koži vyskúšal i sám Slahi, ktorého skrátka chceli vyšetrovatelia za každú cenu zlomiť, aby sa priznal k niečomu, čo neurobil, a používali na to mimochodom také divoké praktiky, až nad nimi normálne ostáva rozum stáť ! / Režisér "Posledného škótskeho kráľa" , Kevin MacDonald, to samozrejme vo formáte 4:3 i patrične priblížil, a to konkrétne v zaujímavých flashbackoch, aby si jednoducho úplne obyčajný divák dokázal predstaviť, čo ho čaká, akonáhle vstúpi na túto pokrivenú pôdu...?! To sú vôbec tie najviac dynamické sekvencie z celého filmu, ktorý inak nie je ničím, extra interesantným, totižto, väčšinou vychvaľujem, ako býva film kvalitne nakrútený, ale nebyť miestami naozaj strhujúcich "spätných záberov" , tak si myslím, že by percentá išli ešte smerom nadol, že ani obsadenie, na čele s Jodie Foster a Benedictom Cumberbatchom, by tieto rozpačité dojmy určite nezachránili. Niekdajší 'prorok' sa síce v tomto ansámbli príliš nestrácal, ale zase by som nepovedal, že by ma ohúril. Priemerný snímok, ktorý by si v konečnom dôsledku - zaslúžil asi oveľa lepšie spracovanie... ? PS: Nič nové pod slnkom, že v prehnitom americkom justičnom systéme, odsúdia aj takých "delikventov," trebárs Afroameričanov, ktorí tieto skutky nielenže nikdy v živote ani nespáchali, ale 30 rokov strávených vo väzení, im už asi nikto nevráti, však ? Mastné odškodné by mohlo rany na duši celkom dobre zahojiť, ale koľkí sa ho predsa nakoniec dočkajú... ?

    • 22.4.2021  16:36

    „12 nahnevaných mužov” , trčiacich v jednej, poriadne zadymenej miestnosti, a to konkrétne počas vskutku ozaj sparného leta, asi naozaj nie je teda bohviečo, kvôli čomu chcú zrejme mať svoje "odovzdané hlasy" čo najrýchlejšie za sebou, aby si skrátka každý z nich išiel potom svojou cestou kľukatou, napríklad na taký bejzbal, pokým sa aspoň nerozprší, alebo najmä, pokým sa vlastne nenatiahne, už pomaly snáď dopredu rozhodnuté hlasovanie... ? Určite to nie je len tak obyčajné volenie, pričom pre mnohých očividne áno, keďže sa práve teraz bavíme o porotnom súde, to jest o "dvanástich mesiačikoch" , ktorí majú rozhodnúť o vine, či nevine obžalovanej osoby ? Najskôr to vyzerá tak, že to bude veľmi rýchla záležitosť, kedy svojimi hlasmi pošlú 18-ročného chlapca, obvineného z chladnokrvnej vraždy, hneď na elektrické kreslo ? Údajne sa mal dopustiť neuveriteľne ohavného, trestného činu, keď svojmu nepríliš vydarenému otcovi z periférie, len tak z čista jasna zabodol nôž priamo do srdca ? Obžaloba tvrdí, že áno, na čom sa tiež v podstate zhodli aj "ostrieľaní svedkovia" . Chalanov advokát sa asi príliš extra nesnažil, ináč by nemusela prísť rada na porotu, dobre vravím, však. Predseda poroty vyzýva 12. členov, aby sa spustilo hlasovanie na ostro. Väčšina to zo začiatku berie na ľahkú váhu, a tak automaticky hlasujú za "vinný" , kde až na čísle 8 všetci narazia do betónového múra ! To je vôbec prvotný impulz na spustenie vášnivej diskusie, ako v ukrajinskom parlamente, že hádam sa to zaobíde i bez výraznejších šarvátok ? Osmička na základe svojich priamočiarych pochybností, jednak nielenže spochybňuje oficiálne stanovisko súdu (svedkov), ale predovšetkým musí o svojich tvrdeniach presvedčiť aj ostávajúcich členov, čo stopercentne nebude jednoduchá úloha. Ponúka alternatívu "tajného hlasovania" v tom zmysle, že ak v ňom opäť zahlasujú rovnako, stiahne sa do ústrania, a chlapčisko pôjde na popravu ! Je to kruté skonštatovanie, v ktorom ale svitá kúsok malej nádeje, že si to predsa ktosi ("čierna ovca") nateraz ešte rozmyslí, že mu dá nejaký nádejný čas ? / Debutujúcemu režisérovi Lumetovi sa na poli hraného, celovečerného filmu, podaril nevídaný husársky kúsok, pretože za "málo peňazí natočil veľa muziky" . Rozumej, nepotreboval ani opulentnú výpravu, ako z "Gone with the Wind" , či ani nablýskané, vizuálne efekty, ako z legendárneho science-fiction "Metropolis" . Totižto mu úplne stačila jedna, väčšia miestnosť, z ktorej postavy ani na okamih neodišli, ďalej špičková čiernobiela kamera Borisa Kaufmana, ktorú som si mimochodom veľmi obľúbil už "Na nábreží" , odkiaľ v podstate dorazil i porotca č. 3, a to ani nehovoriac o mimoriadnom obsadení absolútnej legendy strieborného plátna, Henryho Fondu, ktorý vytvoril jednu z najlepších úloh svojej kariéry ! Netreba zabúdať ani na českého rodáka Jiřího "Georgea" Voskovca, ktorý sa medzi týmito pánmi rozhodne nestratil. A vymenovať zvyšné technické zložky excelentného filmového diela, je úplne to isté, ako nosiť drevo do hory. Výnimočný snímok z roku 1957, sa v prestížnom rebríčku - amerického filmového inštitútu v sekcii "COURTROOM DRAMA" , umiestnil na druhej priečke hneď za "Ako zabiť vtáčika" , kde by som si zase ja dovolil túto pozíciu spochybniť tak, že by som im skrátka prehodil miesta. Nadčasový klenot.

    • 15.4.2021  17:38
    Let Fénixe (1965)
    ***

    „Let Fénixa” priamo naráža na nikoho iného, než práve na bájneho vtáka gréckej mytológie, ktorý zrejme jedného, krásneho dňa len tak znenazdajky „vstal z popola a vzlietol” , pričom „padáme preto, aby sme sa naučili opäť sa postaviť” , ale najprv musíme vlastne okúsiť, čo to všetko s nami narobí... ? Lietadlo je typom dopravného prostriedku, ktoré je síce mnohými odborníkmi považované za "najbezpečnejšie" , čo sa teda týka osobnej prepravy, no občas sa stáva, že padajú na zem, ako hrušky, čo akurát postihlo i dvojmotorový nákladný avión Fairchild C-82 Packet, ktorý sa vďaka piesočnej búrke zrúti kdesi do líbyjskej púšte v Sahare. Našťastie "voľný pád" prežila väčšia časť cestujúcich, vrátane posádky s pilotom Frankom Townsom a navigátorom Lewom Moranom. Ako kľúčové sa čoskoro ukáže byť najmä to, že medzi preživšími je taktiež i renomovaný "konštruktér lietadiel" Heinrich Dorfmann, ktorý dostáva veľmi ambiciózny nápad, čo zo začiatku nemá väčšinovú podporu. Nakoľko sa ale zásoby vody čoraz viacej míňajú, neostáva im príliš veľa času na premýšľanie, a zároveň aj na celkové vyviaznutie zo vskutku ozaj nepriaznivej situácie, a tak nakoniec všetci prikývnu na to, aby sa z nepoškodených krídiel skonštruovalo menšie "lietadielko" , aké trebárs používali legendárni bratia Wrightovci...? Niekoľko postáv má obzvlášť "temperamentné povahy" , čím chcem tak trochu naznačiť, že absolútne nič nie je dopredu isté, pretože sily pomaly odbúdajú a zbesilé horúčavy zase pribúdajú, kde ich zvráskané tváre hodne napovedajú. / Remake z roku 2004, je nielenže totálnym nepodarkom, ale to je v podstate úplne to isté, akoby som teraz porovnával mravca so slonom. Totižto írskeho rodáka Johna Moorea považujem za jedného z vôbec najhorších súčasných režisérov, ktorý tvorcovi "Tuctu špinavcov," nesiaha ani po členky ! Robert "Bob" Aldrich sa maximálne prehrešil iba tým, že si mal skrátka vziať do ruky strihačské nožničky, a minimálne o dobrých dvadsať minút film skrátiť, čo sa síce nestalo, ale tento "handicap" mi vykompenzoval parádnym hereckým ansámblom, na čele s mrzutým Jimmom Stewartom, alebo Richardom "Dickom" Attenboroughom, ktorým ešte zručne sekundujú samé herecké elity, v zložení z Petra Fincha, Hardyho Krügera a Ernesta Borgnineho. Fanúšikovia hercov, či režiséra, nech si kľudne pridajú ďalších 20 %, len sa následne musíte trochu povzniesť nad "rozťahanosťou" .

    • 14.4.2021  17:58
    Byt (1960)
    ****

    „Byt” na ulici Západnej 60, pol bloka od Central Parku v Novom Yorku, ktorý ináč obýva karieristický, nižší úradník (zamestnanec) Calvin Clifford "Bud" Baxter, má taký jeden menší problém, súčasne tiež i samotná, "kancelárska krysa" , ktorá si svojich, na začiatku štyroch kolegov (Kirkebyho, Vanderhofa, Eichelbergera a Dobischa), jednak nielenže príliš pripustila k srdcu, ale zároveň takmer za každých okolností požičiava svoj kľúč od kvartýru, kde si pravidelne chodievajú títo veľkí sukničkári užívať voľné chvíle, aby nakoniec najväčšiu kritiku zožal zakaždým vždy (ne)prítomný majiteľ bytu C. C. Baxter, na ktorom susedia nenechávajú ani len nitku suchú. Pracuje v jednej z piatich najväčších poisťovní v štáte s názvom „Kľudný život” . Určite by ste ho našli na 19. poschodí, a to konkrétne v oddelení "bežných záležitostí," odbor Prémiových účtov, sekcia W, stôl číslo 861. V podstate sa jedná o veľmi sympatického človeka, ktorý ale je iba obyčajným šplhavcom, pretože na základe svojej nevídanej flexibility, stúpa po kariérnom rebríčku až pomaly na 27. poschodie, kde je výlučne až riaditeľ Jeff D. Sheldrake. Dokonca jestvuje potenciálna možnosť - vystúpať až na totálny vrchol, stačí len požičať (a)typický kľúč. Totižto si plánuje užiť s operátorkou výťahu Fran Kubelikovou, ktorá sa neskoršie nechtiac predávkuje práškami na spanie, aby duchaprítomný Baxter vlastne zistil, ako sa veci majú. Dá sa povedať, že už predtým bol Bud do Fran platonicky zamilovaný, ale až teraz dostáva skutočnú príležitosť naplniť svoje ideály...? Len ako to tak väčšinou býva, situácia sa trošku zdramatizuje. / Už dlhšiu dobu som vehementne premýšľal zrovna nad tým, že si niekedy musím pozrieť "The Apartment" od naprosto renomovaného režiséra, scenáristu a producenta - Billyho Wildera, ktorý z piatich víťazných cien Akadémie, obdržal hneď troch „zlatých plešivcov” ! Samozrejme, že som túto komediálnu drámu z roku 1960 už dávnejšie videl, ale až teraz som následne zistil, že niečo stratila zo svojho niekdajšieho kúzla, pričom stále ide o mimoriadne vydarený, nadpriemerný a legendárny film, kde buď hviezdička nahor, či nadol, absolútne nič neznamená, že pod štyri nikdy nepôjdem ! Nadobudol som dojem, akoby sa snímok spracoval na divadelný, čiernobiely materiál, keďže som sa minimálne z jednej tretiny času zdržiaval s postavami "vo vigvame" , tak som dostal reálny pocit, že trochu prevláda menšia stagnácia. Obsadenie je výborné. Jack Lemmon a Shirley MacClaine, sú priam fantastickí, keď čistý strih Daniela Mandella, toto nespochybniteľné tvrdenie ešte viac podtrhuje. Ani kamera Josepha "Joea" LaShelleho v ničom nezaostáva, skrátka - nemusí sa za nič hanbiť. Podtrhnuté a podčiarknuté na záver:„ Radšej si pustiť túto klasiku spred šesťdesiatich rokov, než pozerať súčasné odpady v televíziách, ktorými navýsosť pohŕdam” !

    • 14.4.2021  12:46

    „Divoká banda” zaručene búra všetky mýty o doterajších zakorenených westernových predstavách, a to konkrétne v takom zmysle, že povedzme trebárs náhodne prechádzajúcim civilistom by sa predsa nemalo nič stať, aby sa dajme tomu smršť smrtonosných guliek od nich priamo odrážali len k zainteresovaným stranám, akurát prebiehajúceho konfliktu, alebo je to skrátka všetko trochu inak ?! V rasistických, propagandistických a klasických westernoch od "americkej legendy" Johna Forda s príliš idealizovaným hrdinom typu Johna Waynea, totižto pôvodných obyvateľov Ameriky zobrazovali, ako zvrhlých vrahov a násilníkov, pritom presným opakom je práve nasledujúci "revizionistický western" , ktorý zvyčajne uprednostňoval antihrdinu, viac násilia a realizmu, (či sympatickejšie zobrazenie amerických Indiánov), čoho sa ináč režisér a scenárista - Sam Peckinpah, väčšinou drží až po uši, i keď postavy okolo lídra gangu Pikea Bishopha, majú najskôr úplne iné starosti, než sa preháňať po prériách s indiánmi ... Už som totiž načrtol, že v tomto ponímaní pôjde o niečo naprosto rozdielne, než na čo sme bývali zvyknutí predtým. Úvodná sekvencia veľa napovie, v ktorej som priamym svedkom toho, ako sa zbesilá prestrelka na železničnom úrade, zmení na krvavo-brutálny masaker, ktorého nie sú ušetrení ani bežní obyvatelia Texasu, a to vrátane mužov, žien a koní... Nastal stret lovcov odmien, na čele s Dekeom Thorntonom, bývalým Pikeovým partnerom, teraz stojacim na opačnej strane barikády a starnúcich psancov, prezlečených za vojakov, akoby tým už nejako naznačovali, kadiaľ sa ich cesty budú uberať ďalej. "Pikeovcom" sa momentálne zmráka na horšie časy. Jednak majú v tesnom závese spomínaných "lovcov odmien," najatých Patom Harriganom, kvôli čomu sa dávajú na ústup až na mexickú pôdu, kde sa čochvíľa stretnú so šialeným a skorumpovaným generálom Mapachem, čím sa (ne)vedomky dostávajú do ďalších problémov, pričom zo začiatku sa dokonca ešte i o lukratívny job uchádzajú... No netrvá dlho, pokým sa situácia extrémne nevyostrí. V podstate "thorntonovci" sú zväčša tichými pozorovateľmi, ktorí z diaľky sledujú dianie v "Agua Verde" , aby mali prehľad o tom, čo sa to tam vlastne deje ? / Otváracia sekvencia snímku mi pripomenula druhú otváraciu sekvenciu vo vojnovom veľkofilme Stevena Spielberga - Zachránte vojaka Ryana, kde vylodenie sa na pláži Omaha vo francúzskej Normandii, nemá svojim surovým zobrazením príliš ďaleko od prezentácie násilia z pohľadu westernu Sama Peckinpaha, však ? Zatiaľ, čo zvyšok 5-oscarového pátosu sa niesol v čisto patriotickom duchu, keď ôsmi vojaci hľadali jedného, "strateného" výsadkára Karola, pardon chcel som vlastne povedať - Jamesa Francisa Ryana, tak "The Wild Bunch" z konca 60. rokov, ide na to presne opačne, pretože ponúka oveľa realistickejší obraz, než by si divák pomyslel, kedy každé zabitia umocňovali "spomalené zábery" , ktoré im pridávali zreteľne lyrický nádych, ale celkovo film jasne ukazuje, že násilie sa nevypláca. Finále už síce nie je tak interesantné, ako spomínaný začiatok, ale stále má vysoko nastavenú úroveň, ktorá zväčša prevládala po celých dvoch a pol hodín trvania filmu. Naprostou doménou celého filmu je okrem kamery, zvuku a obsadenia - montáž, na ktorej sa pracovalo dlhých 6 mesiacov, a je to na tom i patrične vidieť. Výnimočný počin, ktorý asi nie je pre každého.

    • 11.4.2021  12:45

    „Butch Cassidy a Sundance Kid,” vlastnými menami Robert LeRoy Parker a Harry Alonzo Longabaugh, boli frekventovanými železničnými a bankovými lupičmi, ktorí sa možno zhliadli vo svojom veľkom vzore Jesseho Jamesa... ? Medzi nimi síce nepanuje tak extrémne priepastný vekový i časový rozdiel, ale v čisto hypotetickej rovine sa mohli dokonca aj všetci traja stretnúť, však ? Longabaugh bol k tomu ešte i členom gangu "divoká banda" (v snímku uvedená, ako "diera v stene" , pretože pôvodný názov "The Wild Bunch" použil režisér Sam Peckinpah pre svoj najnovší film z roku 1969, čím by došlo k patovej situácii). Ostatných členov "bandy Butcha Cassidyho" sa ani neoplatí zmieňovať, keďže nedisponujú dostatočným hereckým priestorom, lebo po druhej (ne)vydarenej akcii prepadnutia vlaku, dôjde ku rýchlemu zvratu, odkedy budú mať ústrední protagonisti úplne iné starosti, než sa opäť rozprávkovo nabaliť, aspoň nádejný a začínajúci ("oscarový, keď mal Oscar svoju váhu") scenárista, William "Bill" Goldman, to takto nejako sprostredkoval. Ešte som zatiaľ nespomenul, kedy vlastne operovali na území USA, a potom i v juhoamerickej Bolívii ? V podstate na prelome dvoch storočí, to jest devätnásteho a dvadsiateho, keď povedzme - prvý slávny automobil značky Ford - model T, bol uvedený na trh až v roku 1908, a tak vychýreným dopravným prostriedkom po zemi, ba samozrejme okrem vlaku, bol stále kôň, čiže postavy ("zločinci") sa mohli tým pádom do zbláznenia (po)preháňať po rozsiahlych prériách, ako aj v bravúrnej, cca 25 minútovej sekvencii so šesticou vytrvalých prenasledovateľov, medzi ktorými zrejme najviac vyčnieval indiánsky stopár, kvôli čomu sa ich Butch so Sundanceom nemohli hodnú chvíľu absolútne striasť ! A mimochodom nebyť naprosto fenomenálnej kompozície obrazu, a to konkrétne od francúzsko-polynézskeho kameramana Conrada "(L)afcadia" Halla, ktorý mal za manželku herečku Katharinu Rossovú, ktorá ináč stelesnila protagonistku Ettu Placeovú, výsledný film by určite nebol ani zďaleka takým zaujímavým, akým sa následne bezpochyby stal. Vôbec, samotná práca kamery robí hotové zázraky, a preto ju považujem za hlavný zdroj úspechu, ak nepočítam hercov v hlavných úlohách - Paula Newmana s Robertom "Bobom" Redfordom. Totižto práve títo dvaja veľkí sympaťáci nielenže vytvorili jednu z najlepších filmových dvojíc v dejinách kinematografie, ale zároveň boli ešte oveľa sympatickejšími, než ich originály...?! Palino dominoval úplne celým 60. rokom, čo tento kasový triumf takpovediac zaklincoval, aby z Roba urobil superhviezdu tých nasledujúcich dekád. Všimol som si, že snímok obdržal rekordných 9 britských (filmových) cien BAFTA, kedy by som minimálne ubral polovicu z nich, ale to nemení nič na tom, ako som si stihol tento priam legendárny western obľúbiť. Čo dodať na úplný záver ? Že sa takéto filmy už nakrúcať nikdy nebudú, je myslím snáď každému jasné, o to by sme si mali ich neuveriteľnú nadčasovosť ešte viac vychutnávať, než sa normálne patrí. Je to vzácne si (z)opakovať presne také reprízy, ktoré skrátka neomrzia.

    • 10.4.2021  12:23
    Colectiv (2019)
    *****

    „Colectiv” bol nočným klubom v hlavnom meste Rumunska, čiže v Bukurešti, kde 30. októbra, to jest v piatok, v roku 2015, počas hrania koncertu metalcoreovej skupiny "Goodbye to Gravity" , konkrétne pri príležitosti vydania nového albumu "Mantras of War" , došlo k mimoriadne tragickej udalosti... Pyrotechnika kapely pozostávajúca z prskavých ohňostrojových sviečok zapálila horľavosť klubu. Následný požiar v spojení s otrávením sa toxínmi uvoľňovanými z horiacej peny, dvojako zapríčinilo najmä to, že hneď na mieste tragédie zhorelo zaživa, alebo sa skrátka udusilo 27 mladých ľudí a ďalších 180 bolo zranených, pričom z tohto množstva popálených pacientov, ešte behom štyroch nasledujúcich mesiacov, zomrelo ďalších 37 ľudí v nemocniciach všade po Rumunsku. Spolu to celkovo vychádza až na 64 obetí, čo sa zaraďuje k vôbec najsmrteľnejším požiarom v histórii krajiny. Masové protesty proti korupcii spojenej s požiarom viedli k rezignácii rumunského predsedu vlády, Victora Ponta, a i napriek tomu to šéfredaktorovi športových novín "Gazeta Sporturilor," Catalinovi Tolontanovi, očividne stále nestačilo, a preto sa za asistencie týmu investigatívnych novinárov, začal(i) vŕtať v obzvlášť závažnej kauze, ktorá v podstate rozkrýva naprosto neuveriteľné skutočnosti. Vysvetlím. Totižto sa zistilo, že firma Heri Pharma, ktorá vyrába dezinfenkciu, prehnane, až 10 násobne (z)riedila dezinfenkčné prostriedky, ktoré sa potom distribuovali do cca 350 nemocníc všade po krajine, kde súčasne ležali i postihnutí pacienti z danej udalosti. Tým pádom sa začali po nemocničných oddeleniach roznášať všelijaké bakteriálne infekcie, vďaka čomu začali úplne zbytočne umierať pacienti, a to ešte určite nie je konečný súčet všetkých zlyhaní... ! V druhej polovici sa do diania taktiež zapojil i novopečený minister zdravotníctva, Vlad Voiculescu, ktorý pokým má ešte nejaký čas, sa pokúsi čosi urobiť so vskutku ozaj nezávideniahodnou situáciou... / Rumunsko jednoznačne patrí medzi najviac skorumpované štáty členských krajín EÚ, pričom ani Slovenská republika nie je na tom o moc lepšie. Iba o pár priečok vyššie, čo je takmer to isté ! Ak by sa i u nás našiel niekto rovnako odvážny, ako povedzme, rumunský kameraman - dokumentarista, Alexander Nanau, boli by sme opäť nemilo prekvapení, na čo by sa zase prišlo... ? Nakrútil, t. j. režíroval, produkoval, zostrihal, či si aj napísal vlastný scénar, ale predovšetkým snímal udalosti priamo v "tesnej blízkosti" , kedy som býval pomerne veľmi často znepokojeným divákom, až pomaly rozhorčeným, ako je toto vôbec možné v "modernej Európe" ? Dokument, ktorý vydesí oveľa viacej, než Čeľuste s Votrelcom dohromady, pretože v tomto prípade sa jedná o realistický hororový thriller v priamom prenose !

    • 8.4.2021  17:21

    „Dáma hazarduje” v "meste, ktoré nikdy nespí," vďaka čomu riskuje nielen svoje, už tak naštrbené, duševné zdravie, ale aj kopec iných súvislostí, priamo z toho vyplývajúcich, napríklad vzťah s manželom Davidom, ktorý sa tým pádom bude poriadne otriasať v samých základoch...? A pritom sa všetko začalo tak úplne nevinne, až by som normálne povedal, že celkom obyčajne, a to asi v takom duchu, že atraktívna krásavica Joan Bootheová, totižto prišla do jedného z kasín v Las Vegas, menom Pelikán, urobiť "inkognito" reportáž, aké je to byť vlastne v koži hazardného hráča... ? Potajomky fotografovala dianie na území, kde to nie je vôbec dovolené, čím v podstate (ne)vedomky na seba upútala väčšiu pozornosť v tom zmysle, že si to hneď vzápätí i niekto všimol, konkrétne Horace Corrigan, akýsi tajuplný prevádzkovateľ a šéf v jednom ju pozve na kus reči... I napriek tomu sa spoľahlivo a prehľadne dokázala vysekať z problému až tak, že na oplátku dostala za hrsť žetónov, aby si trebárs neskoršie prišla zahrať ruletu, karty, či kocky, má na výber. Skrátka, už podľa samotného názvu snímku, je snáď nad slnko jasné, že Joan nebude mať svoje hranice, kedy prestať, ba práve naopak - vypestuje si v sebe "patologické hráčstvo" , alias gamblérstvo, ktoré by sa dalo charakterizovať k návykovým a impulzívnym poruchám. Vytvára sa extrémna závislosť, ktorú absolútne nie je možné kontrolovať, až sa človeku z toho zatočí hlava, a tým to ešte vonkoncom nekončí, to je iba začiatok konca. / Režisér, ktorý mi ani nie je dosť známy, nakrútil odstrašujúci príklad toho, ako neskončiť / skončiť v priepasti, do ktorej spadla tiež i postava Joan Bootheovej, a všetkého, čo s tým nejako súvisí, pričom vyštverať sa z nej nahor, je mimoriadne náročnou, zaťažkávajúcou výzvou, ktorú zdolať, bude životnou skúškou odvahy. Síce má k dispozícii i o 8 rokov staršiu sestru, t. j. "starú dievku," Ruth Phillipsovú, ale ona väčšinou narobí viac škody, než úžitku. David pomaly už ani nevládze, ale ešte mu našťastie zostalo niekoľko síl. A doktor Rojac, si o tom myslí svoje. Barbara Stanwyck ma opäť nesklamala, totiž disponuje neuveriteľne širokospektrálnym hereckým repertoárom, aký nemá obdoby, a to ani nehovoriac o tom, že by si za svoj strhujúci výkon zaslúžila aspoň ďalšiu nomináciu na Oscara, keď dráma Michaela Gordona, bohužiaľ neobdržala ani jednu jedinú nomináciu, čo je tak trochu absurdné skonštatovanie danej situácie, pretože minimálne Stanwyck bola vo svojej roli naprosto presvedčivou a úžasnou. Pochválil by som aj kameramana Mettyho so strihačom Carruthom, keď už teda nič iné. Dúfam, že si "The Lady Gambles" z roku 1949, nájde ešte svojich inteligentných divákov, lebo týchto hľadať mi pripadá, ako nájsť kvapku v mori, či ihlu v kope sena !

    • 8.4.2021  12:38

    „Polnočný kovboj” má síce v úvodných titulkoch uvedeného Dustina Hoffmana na prvom mieste, ale v podstate sa to celé väčšinou točí len o nováčikovi Jonovi Voightovi, ako Joeovi Buckovi z Texasu, ktorý skúsil preraziť v Novom Yorku, kedy stretáva pravé opozitum "Benjamina Braddocka" . Totižto, Enrico Salvatore "Ratso" Rizzo, s ním nemá absolútne nič spoločného. Dustin sa presne pred dvomi rokmi zaskvel v debutovom Absolventovi, aby tentokrát stelesnil totálneho stroskotanca, čo len vypovedá o jeho chameleónskom, hereckom talente, akým určite oplýval i kolega so slovenskými koreňmi, pretože Voightov dedko z otcovej strany, sa volal Juraj Vojtka, ktorý sa narodil v Košiciach, pričom aj samotný Hoffman má ukrajinsko-židovských predkov, čiže už podľa toho prechovávam k obidvom hercom veľké sympatie. Dosť bolo všelijakých zaujímavostí, teraz radšej prejdem k oscarovému filmu z roku 1969, ktorý spadá do obdobia „Nového Hollywoodu” . Najlepším snímkom roku bol zvolený ten, ktorý od americkej ratingovej komisie MPAA dostal najtvrdší divácky rating X, čím sa mohol tiež pochváliť i taký Mechanický pomaranč z roku 1971, ktorý je na rozdiel od citovaného filmu - oveľa viacej nevyspytateľnejším a kontroverznejším, než na prvý pohľad vôbec vyzerá. V súčasnosti by sa nejednalo o nič šokujúceho, keďže dnešne publikum je nielen čoraz primitívnejšie, ale najmä si už stihlo poriadne zvyknúť trebárs i na "Johnov Wickov" , kde sa dokonca násilie ešte aj oslavuje, čo je už obzvlášť zvrátená skutočnosť. Metropola New York City v podaní anglického režiséra Johna Schlesingera, má strašne svetelné roky ďaleko od tých uhľadených a učesaných vízií Woodyho Allena (Manhattan), najskôr sa to blíži k depresívnym réžiám Sidneyho Lumeta, napríklad zo Serpica. Bol som taktiež neuveriteľne nadšený zo strihovej montáže Hugha A. Robertsona, ktorý ako tak pozerám, bol naozaj iba príležitostným strihačom, čo považujem za premárnený potenciál z jeho strany. Strih je až chirurgicky presným, predovšetkým vo flashbackoch, má mimoriadne dynamické zovretie. Zvyčajne funguje na výbornú počas celého trvania kinematografického počinu. Ústredná titulná pieseň Everybody's Talkin' od Harryho Nilssona, predstavuje protagonistu plného ideálov a optimizmu, a či mu elán vydrží aj naďalej, visí vo hviezdach ? Na svoju dobu sa jedná o odvážny počin, ktorý ani po 50. rokoch od premiéry, nestratil nič zo scenáristického kúzla Walda Salta.

    • 6.4.2021  16:54
    Minari (2020)
    ***

    „Minari” je asi príliš "ambicióznym" počinom, ktorý ma nechytil za srdce zrovna tak, ako som zo začiatku trochu (naivne) očakával, či chcel ? Čím vyššie hodnotenia na prestížnych databázach, tým prichádzajú čoraz väčšie sklamania ? A ani trebárs nadelených 98 % od kritikov, či povedzme 89 % od divákov, ešte automaticky neznamená, že to budem vidieť navlas rovnako, pretože až s príchodom záverečných tituliek, sa konečne na vlastnej koži presvedčím o tom, kde vlastne trčí pravda ? Snímok nebol ničím extra výnimočným, ak nepočítam časté prelínanie jazykov - angličtiny s kórejčinou, čo je i napriek tomu rušivým elementom. Ak by dajme tomu režíroval renomovaný autor Parazita, to jest scenárista, producent a režisér - Joon Ho Bong, bolo by to zrejme ešte oveľa viacej zaujímavejšie, než sledovať úplne štandardnú réžiu Leeho Isaaca Chunga, za ktorú je dokonca nominovaný na Oscara, a to priamo vypovedá o bezbrannosti súčasných akademikov, ktorí už nedokážu poriadne rozlíšiť priemernosť od nadpriemernosti, alebo tentokrát asi ani nebolo z čoho vyberať, však ? Tým nechcem práve povedať, že by bol nejakým spôsobom nevydareným, to ani zďaleka netvrdím, len skrátka mi chýbalo čosi viac, čím by si ma získal. Je to obzvlášť typická záležitosť na jedno, obyčajné pozretie, a tým to v podstate celé hasne, že už asi nedostanem znovu chuť sa k nemu vracať !? Podľa hodnotenia to najskôr vyzerá tak, že áno.

    • 5.4.2021  11:48
    The Father (2020)
    ***

    „Otec” ma zaujal predovšetkým skrz-naskrz autentickým, hereckým výkonom waleského rodáka Anthonyho "Tonyho" Hopkinsa, ktorého postava sa volala jednak rovnako, ako znie i jeho krstné meno Anthony, alebo v jednej scéne dokonca povedal, že sa narodil 31.12.1937, čo zhodne sedí s údajmi v hercovom životopise... Obdivuhodným spôsobom totižto stvárnil človeka postihnutého alzheimerovou chorobou, ktorý sa postupne prepadáva do čoraz vyšších úrovní demencie, až nedokáže poriadne rozlišovať číru realitu, a všetko, čo s ňou skrátka súvisí, a to isté zároveň prežívame i my diváci, ktorého svet sledujeme práve iba prostredníctvom protagonistovej optiky, ktorá býva často skreslená, a tak sme priamou súčasťou nepriaznivého osudu v mimoriadne depresívnom ponímaní. Spracovanie je prispôsobené pôvodnej divadelnej hre Floriana Zellera, ktorý teraz za asistencie Christophera Hamptona, napísal i filmový scenár, a režíruje na placi rozsiahleho, londýnskeho bytu, a to konkrétne po prvýkrát, čiže tým pádom debutuje na poli hraného, celovečerného filmu. Osobne nijako zvlášť extra nevyhľadávam snímky nakrútené podľa hier, pretože mi pripadajú, ako "statické" , čo je možno aj zrovna tento najnovší prípad... ? Zaznamenal som informáciu, že "Otec" pozbieral kopec všelijakých nominácií na najprestížnejšie, filmové ocenenia za kalendárny "korona rok" 2020, ale z nich by som tak maximálne nominoval len starnúceho herca, ktorý i napriek tomu, že má veľmi pokročilý vek, dokáže ešte stelesniť aj takto komplikovanú postavu, za čo mu patrí veľký obdiv, no tentokrát to na cenu Akadémie určite nie je, a to isté platí napríklad pre výpravu, či strih ! Z môjho uhla pohľadu sa jedná o mierne nadhodnotený film.

    • 2.4.2021  14:52
    Vetřelec (1979)
    *****

    „Votrelec” z roku 1979, to jest - jediný, naozajstný originál, ktorý najviac rešpektujem zo všetkých, keďže ostatné výplachy-sequely, či prequely, sú v podstate už iba veľkou stratou času, a tak im neprikladám absolútne žiadnu váhu, a to obzvlášť nie Votrelcom, od Jamesa Camerona ! Alien je totižto úplne pravým opakom Hviezdnych vojen, veď predsa nemôžem porovnávať detské fantazijné dobrodružstvo s mimoriadne desivým science-fiction hororom, ktorý prezývam „Čeľusťami vo vesmíre” . Čítal som, že podľa štúdie vedcov z Univerzity vo Westministri, dokáže divák počas sledovania filmu spáliť neuveriteľných 152 kalórií, čo by sa dalo trebárs porovnať so cca 40 minútovou chôdzou kdesi na čerstvom vzduchu. Snímok vyvoláva strašné pocity strachu, ktoré aktivujú adrenalín a zrýchľujú metabolizmus, t. j. tlkot srdca, príjem kyslíka a vylučovanie oxidu uhličitého. Režisérovi Scottovi sa podarilo vybudovať "extrémne napätie" , pri ktorom by sa (za)červenal i taký legendárny "Master of Suspense" , Alfred Hitchcock, a ešte k tomu by aj tíško závidel. Väčšinou som silne pociťoval "infarktové stavy" , a to i napriek tomu, že som počin videl niekoľko-krát, a stále má vysokú výpovednú hodnotu, ktorú si budem asi naveky vážiť. Vôbec samotná atmosféra tvorí absolútny základ, prečo je tak neustále stiesnená a klaustrofobická. Ináč Ridley Scott sa pokúsil viac, ako „dva krát vkročiť do tej istej rieky” , no už to určite nebolo to pravé orechové. Dej. Rozpitvávať ho nemá väčší význam, pretože je vo všeobecnosti už veľmi známym, ale ak predsa môžem čosi načrtnúť, tak použijem na to vskutku iba zopár viet: „Vesmírna loď Nostromo so 7-člennou posádkou, (za)reaguje na neznámy signál z havarovanej mimozemskej lode, nachádzajúcej sa na akejsi neidentifikovateľnej planéte. Po bližšom preskúmaní nehostinného prostredia, sa zrovna jednému z členov prisaje na tvár "facehugger" , aby mu potom neskoršie z hrude vyskočil "chestburster, a nakoniec sa vykryštalizuje najmä 3-metrový mimozemšťan Xenomorf, ktorý sa v plnej sile rozhodne zaútočiť na túto skupinku ľudí” . S postavami vás predtým ešte trochu zoznámim: kapitán - Dallas, práporčík - Ripleyová, navigátor - Lambertová, inžiniersky technik - Brett, veliteľ - Kane, vedecký pracovník - Ash, hlavný inžinier - Parker, a na záver i kocúr - Jones. Koľkí z nich prežijú brutálny masaker, to už asi veľmi dobre dávno viete, ale i napriek tomu neprezradím, kto pôjde, ako druhý, či povedzme tretí na paškál, aby som skrátka potenciálnym fanúšikom nepokazil ich filmový zážitok. Nespomenúť hlavných strojcov úspechu, čiže tvorcu monštra Votrelca, švajčiarskeho dizajnéra - Hansa Rudolfa „Ruediho“ Gigera a talianskeho experta na špeciálne efekty - Carla Rambaldiho, by bol zrejme naprosto neodpustiteľným prehreškom, ktorý sa neodpúšťa ! Výborný je taktiež i soundtrack - Jerryho Goldsmitha, bez ktorého by to bolo to isté, ako Čeľuste bez Johna Williamsa. Inak s týmto kasovým trhákom z roku 1975, má Alien zopár kľúčových vlastností. Kamera Dereka Vanlinta a zvuk, sú technické zložky, bez ktorých by sa to nezaobišlo. Obsadenie. S. Weaverová i V. Cartwrightová, sú mimochodom rovnako staré - ročník 49". Nika si zahrala už ako 14-ročná v majstrovskom horore Vtáci, pod taktovkou Hitcha, čiže z celého ansámblu zakúsila, aké je to mať „husiu kožu” , čo začiatočníčka Sigourney ešte nemohla celkom vedieť, pretože sa mihla v Annie Hallovej, a tak skúsenosti skoro žiadne, a nasledujúceho Madmana, som zatiaľ nevidel. Jednoznačne najlepším hercom je Angličan John Hurt, ktorý naozaj okúsil, čo je to bolesť, ale ani kolega zo Spojeného kráľovstva, Ian Holm, sa v žiadnom prípade nenechal nikým zahanbiť. Ostatní, t. j. Tom Skerritt, Harry Dean Stanton a Yaphet Kotto, sú len do počtu. PS: Mal som tiež príležitosť vidieť tento kultový film aj v kine (-r. 2015), či teraz opäť na 4K ULTRA HD, čo je asi ešte lepší pocit, ktorý nenahradí nič iné. Votrelca som si veľmi obľúbil, a preto sa k nemu budem pravidelne vracať.

    • 1.4.2021  15:06

    „Spievanie v daždi” , bude vskutku v poradí až druhým, zrejme ešte oveľa úspešnejším zvukovým snímkom od etablovaného štúdia Monumental Pictures, pričom pôvodne sa automaticky zameriavali na výrobu „tichých filmov” , ako na bežiacom páse, tak ako i z úvodnej (ďalšej) premiéry v čínskom divadle v Hollywoode, kde sa práve uvádzala premiéra filmu „Kráľovský darebák” z roku 1927, keď sa už pomaličky schyľuje k (ne)obávanému príchodu „Džezového speváka” z toho istého roku, ktorý potom narobil mnohým štúdiám mastný škrt cez rozpočet, a tak sa ostatní, či chceli, alebo nechceli, museli skrátka prispôsobiť - novému a revolučnému ZVUKU, čo mnohým hviezdam zničil kariéry. Ak by dajme tomu disponovali zároveň aj mimoriadne piskľavým hlasom, ako zrovna populárna herečka Lina Lamont (má šťastie, že ju "zatiaľ" nie je počuť), tak to už začína byť veľkým problémom nielen pre zúrivého režiséra Roscoea Dextera, či povedzme pre (ne)šikovných zvukárov, ktorí potrebujú nahrať cez ukryté mikrofóny dialógy postáv, kedy šéf štúdia R. F. Simpson je akurát nespokojným/spokojným človekom, pretože sa domnieva, že niekdajší, vychýrený kaskadér, teraz filmový partner Liny Lamontovej, Don Lockwood, dostal priam ideálny nápad, ako zo súčasného, dobrodružného fiaska „Súbojový kavalír” , keďže počas skúšobnej projekcie filmu, sa v podstate ešte včas zistilo, že kopec vecí nefunguje, ako je synchronizácia zvuku s hercom, a to ani nehovoriac o príšernom hlasovom prejave Liny Lamontovej. S tým sa musí niečo rýchlo urobiť. Do úvahy jedine spadá - pretočiť ho, aby dostal úplne novú fazónu s názvom „Tancujúci kavalír” , ktorý nebude vlastne nič iné, než len dynamický muzikál s perfektnými číslami, tancami, spevmi, kulisami, a samozrejme choreografiami... Najväčšia výzva napokon najviac spočíva jednoznačne v tom, že namiesto Liny bude spievať nádejná Kathy Seldenová, ktorú ináč momentálne skoro nikto nepozná... ? Najlepší kamarát Dona Lockwooda, Cosmo Brown, by vám o tom vedel povedať viacej... / Nič nové pod slnkom, že i v takých kinematografických klenotoch, to jest v 8-oscarovom „My Fair Lady” z roku 1964 s Audrey Hepburn, ďalej v 5-oscarovom „The King and I” z roku 1956 s Deborah Kerr, a napokon aj v 10-oscarovom „West Side Story” z roku 1961 s Natalie Wood, tak čuduj sa svete, že za všetky tieto spomínané herečky (pre)spievala ich čísla „najznámejšia speváčka amerického kina,” Margaret Nixon McEathronová (22. februára 1930 - 24. júla 2016), známa pod umeleckým menom - Marni Nixonová, ktorá bohužiaľ nikdy nezúžitkovala svoj "dar od nebies" preraziť i na striebornom plátne, rovnocenne ako napríklad Julie Andrewsová vo filmových trhákoch, muzikáloch - Mary Poppins z roku 1964, či The Sound of Music z roku 1965. Tým pádom chcem naznačiť, že sa tak trochu ponúka pararela s fiktívnym prostredím vo význame Kathy Seldenovej, ktorá je na tom tak trošku podobne, a či má talent nielen na "dabovanie" , ale aj seriózne hranie, sa ukáže až neskoršie, no potenciál by tam zrejme nejaký bol... ? Jednoducho sa prelína fiktívny svet Kathy Seldenovej s reálnym svetom Marni Nixonovej, z čoho prúdi neuveriteľná nadčasovosť. Zopár viet nielen ku réžii. V titulkoch sú uvedení dvaja, t. j. Stanley Donen & Gene Kelly, no povedal by som, že perfekcionista Kelly mal väčšie slovo, než Donen, ktorý bol len asistentom režiséra ? To je len môj názor, ktorý nemení nič na tom, že dominuje najmä aj na druhej strane kamery, a to spolu s Donaldom O' Connorom a Debbie Reynoldsovou, budúcej matky Carrie Fisherovej, alias princezny Leiy Organovej. Vo vedľajších úlohách sa blysli - Cyd Charisseová a Rita Morenová, ktoré asi netreba bližšie predstavovať, všakže ? Kameramanom filmu bol Harold Rosson, ktorý nasnímal i legendárneho Čarodejníka z krajiny Oz, ktorého mám umiestneného v rebríčku TOP 10, pričom Singin' in the Rain, bude hneď v tej nasledujúcej desiatke. PS: Absencia oscarov je síce naprosto neodpustiteľným faktom, až tomu akosi ani úplne nerozumiem, ale i napriek tomu sa jedná o vôbec jeden z najlepšie zrežírovaných filmov v dejinách kinematografie, ktorý považujem za druhý najlepší filmový muzikál, aký sa nakrútil !

    • 31.3.2021  11:14
    Absolvent (1967)
    ****

    „Absolvent” vysokej školy (s Bc. titulom) na východnom pobreží, takmer 21-ročný Benjamin "Ben" Braddock sa vracia domov do kalifornskej Pasadeny, kde ho jednak privítajú nielen natešení rodičia, ale aj samí hostia, medzi ktorými asi úplne najviac vyčnieva práve „zrelá” pani Robinson, ktorá už má s budúcim "zajačikom" svoje smelé plány... Najprv ho osloví s prosbou, či by bol ochotný ju zaviesť na miesto jej trvalého bydliska, kedy sa pred ním potom ukáže iba čisto v „Evinom rúchu” , čo je ináč hlavnou vstupenkou pre inkognito pomer, ktorý si navzájom vychutnávajú po nociach v hoteli Taft, kde sa registruje pod pseudonymom "Mr. Gladstone" . Dokedy môže fungovať takáto cynická známosť... ? Hneď na otázku i odpoviem: „Skrátka dovtedy, pokým sa zrejme do rodného hniezda nevráti Elaine, dcéra pani Robinson, s ktorou Benjamin riskuje otvorený vzťah” . Na určitý nátlak ju predsa napokon pozve na rande, vďaka čomu preskočí medzi nimi vzplanutie, čo sa asi jednej blízkej osobe nebude extra páčiť, a dá im to aj patrične pocítiť. Samozrejme, že táto aférka čoskoro vypláva i na povrch, čím si de-facto od seba poriadne odoženie ženu, ktorú v skutočnosti najviac miluje, a bude musieť vynaložiť mimoriadne veľké úsilie, aby o ňu ešte zabojoval, lebo sa schyľuje k veselici, kde sa v podstate o všetkom dôležitom rozhodne. / 2/2 recenzie nezačnem režisérom, ba ani hercom v hlavnej úlohe, ale fenomenálnym soundtrackom Simona & Garfunkela, na ktorom sa nachádzajú i také skvosty, akými bezpochyby „Mrs. Robinson a The Sound of Silence” , sú, keď táto ľubozvučná skladba zaznie vo filme niekoľkokrát. Dustin Hoffman zaznamenal snáď ešte výraznejší filmový debut, než Mike Nichols rok predtým, a to konkrétne s 5 oscarovou Virginiou Woolf ? Síce už 30-ročný herec zrovna nevyzerá na dvadsať-jeden ročného študenta, ale i napriek tomu sa pokúsil čo najvhodnejšie prevteliť do kože takéhoto jedinca s nejednou životnou výzvou. Špičkový castingový režisér Lynn Stalmaster ho obsadil, filmár Nichols opätovne pritvrdil, a kameraman Ben-Hura, Bob Surtees, opäť používal zaujímavé uhly kamery, keď po spojení si všetkých článkov dohromady, vzniká filmový kult, ktorý ani po viac, ako 50. rokov od premiéry - nestratil nič zo svojho nesmrteľného kúzla. V roku 1967 sa nakrútilo kopec kvalitných snímkov, medzi ktorými sa jednoznačne vyhrieva najmä "THE GRADUATE" , ktorý to najďalej dotiahol ? PS: Vekový rozdiel medzi filmovou matkou Anne Bancroft a filmovou dcérou Katharine Ross, je iba 9 rokov, kvôli čomu musím ubrať jednu hviezdičku. Typické klišé nielen hollywoodských filmov.

    • 30.3.2021  12:31

    „Kto sa bojí Virginie Woolfovej?” , je naprosto brilantnou štúdiou pošramotených medziľudských vzťahov, a to konkrétne počas jednej, vskutku naozaj (veľmi) dlhej noci, kedy je zároveň k tomu i mimoriadne vysoká spotreba alkoholických nápojov, vďaka čomu sa našim štyrom ústredným postavám priam ideálne rozviažu jazýčky, predovšetkým hostiteľom Marthe a Georgeovi, ktorí privítajú svojich dvoch hostí, t. j. manželský pár. I napriek tomu, že je už dávno pokročilá doba, večierok sa práve rozbieha do ešte snáď absurdnejších, psychologických hier, než by človeka na prvý pohľad vôbec napadlo, pričom sa do nich automaticky zapájajú i Nick s Honey, až to začína byť nad ránom už poriadne vyčerpávajúce. Našťastie, nikto neodišiel skôr, a tak sa na konci "žúrky" vlastne dozviem najmä to, že obidve dvojice majú medzi sebou niečo spoločné, čo každého svojim spôsobom zásadne poznačilo... „Pozorný divák na to musí prísť úplne sám, pretože každou uplynutou scénou sa mu, ako na podnos ponúkajú samé indície a odhalenia, a to v takom zmysle, že mu to trochu pripomína „skladanie puzzle” , keď jednotlivé (filmové) dieliky skladal na to správne miesto, až ho to začalo (ne)normálne fascinovať” . / Zakaždým, akonáhle si spomeniem na túto čiernobielu klasiku z roku 1966, vždy ma spontánne napadne: „Unikátny, režisérsky DEBUT - Michaela Igora Peschkowskyho, alias Mikea Nicholsa,” ďalej by som pridal aj - surovú kompozíciu obrazu Haskella Wexlera, a napokon - strhujúci a geniálny, ženský herecký výkon v hlavnej úlohe v podaní Elizabeth Taylor, jeden z najlepších, aké som v histórii kinematografie zhliadol, teda, čo sa týka tých oscarových, ktorý by som bez mihnutia oka zaradil do TOP 5, a to už používam extrémne silnú argumentáciu, keďže rovnako i protagonistka predviedla svoj "performance" , čo zachádzal až do neuveriteľného extrému. Pochválil by som aj jej konkurentku Sandy Dennis, ktorá taktiež vybičovala svoj herecký výkon až do úmoru, čo je dvojnásobná extravagancia. Richard Burton a George Segal im zručne sekundujú, keď celé herecké kvarteto predvádza čosi neskutočné, až z toho behá mráz po chrbte. Všimol som si, že film obsahuje dlhé zábery v tom význame, že som mal miestami dojem, akoby som ho sledoval v jednom celku, t. j. takmer v reálnom čase, čo je nadčasová vlastnosť. PS: Zabudnite na topornú Cleopatru (-r. 1963), lebo o polovicu kratšia "Virginia Woolf" vám totižto doslova vyrazí dych, až tak sa budete na konci cítiť strašne zvláštne ! Skrátka, akoby z vás niekto vysal celú energiu.

    • 28.3.2021  17:41

    „Dvojité odškodnenie” v prípade úrazového poistenia, spadá do úvahy najskôr iba vtedy, ak k tomu súčasne dôjde i ku nejakej tragickej, obzvlášť závažnej udalosti (nehode), trebárs - (ne)šťastného pádu z vlaku...?! Poisťovací agent - Walter Neff, by vám vskutku o tom vedel povedať asi oveľa viac, než práve ja laik, keďže pracuje vo vychýrenej poisťovni Pacific All-Risk, a je expertom nielen na uzatváranie „všetkých životných rizík” , ale kľudne vám tiež predĺži i poistku na váš automobil, ktorá ináč už medzičasom stratila platnosť, a tak priamo kvôli tomu prichádza na bulvár Los Feliz, kde si mimochodom v prepychovom luxuse nažíva nielen pán Dietrichson, ale najmä jeho v poradí druhá pani manželka Phyllis Dietrichson, ktorá je akurát doma, keď Neff zazvoní na zvonček, kedy dvere otvorí akási neznáma slúžka. To je vôbec prvý impulz ich vzájomnej náklonnosti v tom zmysle, že pôvodne sem dorazil len preto, aby sa opýtal, či je pán Dietrichson zrovna duchom prítomný, ale namiesto toho začnú títo dvaja kuť zlomyselné plány, čo by sa dalo pripísať aj tomu, že sa Walter Neff až po uši zamiloval do Phyllis, kvôli ktorej si zrejme zničí celú reputáciu, o čom ma informuje hneď na začiatku, keď začne v Los Angeles, vo večerných hodinách, dňa 16. júna 1938, dopodrobna rozprávať, čo sa mu to vlastne prihodilo, čo automaticky dokladá i náležitá retrospektíva, pomocou ktorej sa dostávam do obrazu... Do úst si neustále berie Bartona Keyesa, kolegu a likvidátora škôd, pre ktorého nahráva vlastné priznanie... Kľúčovú rolu zohrala - najprv mimoriadne zaslepená láska a potom aj rozprávkové zbohatnutie, ktoré sa z počiatočných 50 000 vyšvihlo až na astronomických 100 000 dolárov, kvôli čomu prikývol na zvrátený nápad Phyllis Dietrichsonovej, spočívajúci v tom, že naaranžujú smrť pána Dietrichsona tak, aby to vyzeralo na „dokonalú nehodu” ? Čo by sa mohlo teraz pokaziť... ? Možno Dietrichsonova dcéra Lola, zohrá ešte dôležitú úlohu ? / Rakúsko-Uhorský emigrant Billy Wilder nakoniec zakotvil v klasickom Hollywoode, aby nakrúcal legendárne diela americkej kinematografie, kde by som určite započítal i strhujúci film noir s originálnym titulom "Double Indemnity" z roku 1944, ktorý vznikol ešte pred Strateným víkendom, Sunset Boulevardom, či Bytom, pretože sa blysol na začiatku režisérskej kariéry, tým pádom si vytvoril svoj nezameniteľný rukopis, ktorý si vybrúsi(l) do maximálnej dokonalosti, a to o rovných šesť rokov neskôr v mojom najobľúbenejšom ("najlepšom") filme. U Barbary Stanwyck nie som zvyknutý na stelesňovanie zákerných postáv, ale i napriek tomu jej Phyllis Dietrichson náramne dobre pasovala, ako uliata. Fred MacMurray je výborný po celý čas, ale až všetky scény s "Emanuelom Goldenbergom" , alias Edwardom G. Robinsonom, sú presne tie, ktoré som si najviac vychutnával. „Malý vzrastom, veľký herectvom,” podobne ako Humphrey Bogart, s ktorým si taktiež spoločne zahral, napríklad v Kid Galahad z roku 1937. PS: Vyčerpal som úplne všetky možnosti, ktoré som chcel napísať a popísať, a už ma teda nič iné nenapadá okrem toho, než aby som snímok následne odporučil aj ďalším divákom, a to buď konkrétne čisto len tým, ktorí ho zatiaľ ani nevideli, alebo druhým, ktorí ho už síce videli, ale znovu si osviežiť príjemné spomienky, by nebolo celkom od veci... ?

    • 27.3.2021  13:09

    „Sieť” je presne tým druhom filmu z televízneho prostredia, konkrétne zo zákulisia večerných správ, ktorý sa pravdepodobne asi neodváži uviesť žiadna zo slovenských, či aj iných, svetových, (ne)komerčných televízii, pretože skrátka rozkrýva naprosto chúlostivú problematiku, ktorá asi nie je mnohým po srsti...? Howard Beal bol voľakedy populárnym moderátorom s 28 % sledovanosťou, ale kvôli rôznym okolnostiam a potom nízkej sledovanosti, to začalo ísť s ním postupne z kopca, a to dokonca až v takom rozsahu, že 22. septembra 1975 dostáva výpoveď, ktorú mu prišiel oznámiť Max Schumacher - prezident spravodajstva na stanici UBS. Počas nasledujúceho dňa sa všetci ksichtia tak, akoby sa vôbec ani nechumelilo, a možno aj práve preto ani poriadne nepočúvali, čo to vlastne ten Beal (vy)hlásil priamo do éteru... ? Niečo v tom zmysle, že do týždňa chce spáchať samovraždu, kedy si jednoducho povedané „vystrelí mozog z hlavy” ! Vskutku, naozaj dosť šialené prehlásenie, ale už je neskoro plakať nad rozliatým mliekom, keďže sa to celé dostalo rýchlo napovrch, tým pádom to automaticky zdieľajú i ostatné, sesterské televízie, čím sa vytvára nielen mediálny kolotoč, ale zároveň i sledovanosť raketovo vystrelila nahor, to jest už podľa toho si ozaj nie je ťažké domyslieť, že Beal ostáva sedieť na svojej pozícii i naďalej, no súčasne s tým rozdielom, že dostáva svojú vlastnú "šou Howarda Beala" , v ktorej bude "budúci prorok" disponovať improvizovanou slovnou zásobou i gestikuláciou, a k tomu si nebude klásť servítky pred ústa, kde si to zatiaľ ešte ani neuvedomuje, ako si pod sebou píli konár... Jestvuje potenciálna možnosť, že sa mu predsa jeho želanie aj splní ? / Progresívny režisér Sidney Lumet svojim spracovaním zašiel až do neuveriteľného extrému, čo mu na režisérsky podnos vlastne ponúkol najmä mimoriadne úprimný scenár Paddyho Chayefskyho, ktorý doslova „zaťal do živého” , a pritom nemá ďaleko od reality, trebárs skúste sa trochu zamyslieť nad súčasnou „covid propagandou” , kam už medzitým zašla, a to ani nehovoriac o masívnom očkovaní sa ? A toto účelové „vymývanie mozgov” sa deje na každodennej báze v priamom prenose ! Protagonistu stelesnil predčasne zosnulý, majstrovský Peter Finch, ktorý bol priam strhujúcim hercom v hlavnej úlohe, rovnako ako i Faye Dunaway, ktorej postava (ne)obyčajnej karieristky Diany Christensen, čo ide aj cez mŕtvoly, čiže je bez chrbtovej kosti, pričom obidvaja predvádzajú herecký koncert, na aký sa prídem vždy rád pozrieť. Snímok získal celkovo štyroch Oscarov, pričom 3 z nich obdržali herci, keď ku spomínaným dvom, sa ešte pridáva i filmová manželka Williama "Billa" Holdena, Beatrice "Louise Schumacher" Straight, ktorej na to stačilo len niekoľko málo minút na plátne. Obsadenie je jednoznačne zásadné pre ďalší vývoj. A Robert "Bob" Duvall je toho i názorným príkladom. Taký nepríjemný film, ktorý sa divákom, teda mne určite, zaderie hlboko pod kožu ! PS: Namiesto športového Rockyho mal skôr vyhrať satirický Network ?!

    • 25.3.2021  17:37

    „Bonnie (Parkerová) a Clyde (Barrow)” , keď ona sa narodila 1. októbra 1910, a on sa narodil 24. marca 1909, pričom „dovtedy sa hľadali, až sa konečne našli” , t. j. na začiatku 30. rokov dvadsiateho storočia, sa jednalo o mimoriadne frekventovaných amerických zločincov, so zameraním sa na lúpežné prepadnutia bánk, obchodov a čerpacích staníc, až si za to neskoršie vyslúžili nálepku „verejných nepriateľov Ameriky č. 1” , alebo ich pôsobenie bolo označované za „éru verejného nepriateľstva” (public enemy era), ktorá prebiehala medzi rokmi 1931 a 1934. Pôvodný tandem sa ešte "rozrástol" i o trojicu komplicov, to jest o automechanika C. W. Mossa (v skutočnosti išlo o W. D. Jonesa), ďalej o Clydeovho brata - Bucka Barrowa, a nakoniec o Buckovu ženu - Blanche, a tak sa táto pätorka začala nazývať, ako „Barrow(ov) gang” . Operovali v centrálnej časti Spojených štátov amerických. A jeden z „mužov zákona” , ktorý sa im onedlho zavesil na krk(y), bol i4 texaský strážnik - Frank Hamer... / Toto všetko sú základné informácie, ktoré sa trochu rozchádzajú so skutočnými reáliami, ale i napriek tomu som s Pennovym filmom z roku 1967, nadštandardne-nadšený, ktorý našťastie absolútne nič nestratil zo svojej atraktivity, skôr práve naopak, je ešte oveľa nadčasovejším, než som si doteraz vôbec myslel. Z hereckého hľadiska sa jedná o akési "afektované" herectvo, a to konkrétne mám na mysli predovšetkým Faye Dunaway, ktorá je neuveriteľne sexy, že jej predobraz taký určite nie je, až mi to na ňu akosi príliš nepasovalo, ale budiž, nech je teda tak, ako to má byť, aspoň som mal neustále čo obdivovať. Vo vedľajšej úlohe jej pre zmenu zručne sekundovala i Estelle Parsons, a to v (a)typickom, hysterickom, hereckom výkone, za ktorý si zaslúžene odniesla cenu Akadémie. Warren Beatty súčasne film i produkoval, v ktorom si automaticky zahral hlavnú rolu, kedy sa ani taký "Clyde Barrow" nenechal v žiadnom prípade nikým zahanbiť, pretože mu skrátka na góly prihrávali aj Gene Hackman s Michaelom J. Pollardom, a pritom všetci piati získali nominácie na Oscara, a tak po hereckej stránke im nemám čo vytknúť, i keď ani oni nie sú toho výnimkou. Geniálna kompozícia obrazu Burnetta Guffeyho, sa už dávno stala legendárnou, a to ani nehovoriac o unikátnej práci strihu - strihačky Dede Allen. Záverečná scéna slávnej konfrontácie, je asi jednou z najprecíznejších, aké môže kinematografia ponúknuť. Nielenže zbožňujem klasický, ale i "Nový" Hollywood. Ak sa vám neprotiví (filmové) násilie, nech sa páči, ste vítaní. PS: 'Gene Wilder sa ukázal v tom najlepšom svetle' .

    • 23.3.2021  16:43
    Moře lásky (1989)
    **

    „More lásky” má síce výstižné názvisko, ako hrom, i rovnakú ústrednú pieseň (na začiatku naspievanú Philom Phillipsom a na konci prespievanú Tomom Waitsom), a na prvý pohľad hodiacu sa do romantického žánru, ale namiesto toho som skôr vnímal „more absurdnosti” , čoho je Priceov scenár vlastne schopný, že zároveň k tomu tiež pridávam, ako si tentokrát Al Pacino nedobre vybral !? Nie totižto každý film, v ktorom sa vynikajúci herec automaticky objavil, stál za pozornosť, a práve komentovaný, je ďalším príkladom toho, že skrátka (po)mýliť sa, je naprosto ľudskou vlastnosťou, aké sa bežne stávajú, aj mne samotnému, kedy som sa opäť trochu sekol... Možno za to v podstate ani nemohol, zrejme sa miestami sám čudoval, aké otrasné dialógy predvádzal, a tak väčšinou radšej býval tesne „pod parou” , aby sa nad nimi celkovo povzniesol ? Béčkový režisér Harold Becker nakrútil filmový brak, ktorý by som si znovu pozrel jedine v tom prípade, ak by sa vystrihli všetky scény s "Frankom Kellerom" , ostala by len "Helen Cruger" , ako sa trebárs skvostne prechádzala po Manhattane... Áno, kvôli Ellen Barkin sa tento nepodarok vidieť celkom oplatí.

    • 23.3.2021  11:17

    „Čínska štvrť” leží v centre Los Angeles v Kalifornii, pričom už podľa samotného pomenovania filmu, by sa navonok mohlo zdať, že bude zohrávať väčšiu, ak nie dokonca tú „hlavnú úlohu” , ale skôr však opak je pravdou, a i napriek tomu, že sa v nej jednak odohrá i strhujúce finále, alebo postava súkromného detektíva J. J. "Jakea" Gittesa, tu voľakedy tiež pôsobila, ako policajt, zväčša hrá iba „druhé husle” , pretože aby som sa na toto miesto mohol prísť vôbec pozrieť, musel by som skrátka najprv absolvovať spanilú jazdu s protagonistom, ktorý mával i náplasť na nose, kedy navštevoval všelijaké lokácie, a to konkrétne v úplne iných častiach mesta, že až neskoršie mu hneď všetko pekne docvaklo, a pritom bol väčšinu času poriadne vodený za nos, a tak čuduj sa svete, sa predsa nejako dopracoval presne tam, kam potreboval, ale či už bol s konečným výsledkom aj definitívne spokojný, to si teraz netrúfam povedať ? Visí nad ním jeden veľký otáznik. / Pôvodný scenár Roberta Townea čerpá inšpiráciu zo skutočných udalostí na začiatku 20. storočia, keď „rôzni magnáti manipulovali so zdrojmi vody, aby sa dostali k pozemkom, na ktorých chceli stavať” . A potom za asistencie francúzskeho režiséra Romana Polanskiho, ale najmä za hereckej účasti bravúrneho Jacka Nicholsona, ktorému zručne sekundovala pôvabná Faye Dunaway, či z démonického antagonistu, išla priam strašná hrôza, sa nakrúca legendárne kinematografické dielo s neuveriteľnou atmosférou ! Nebyť v poradí druhého Krstného otca, tak tých nominácii, by tvorcovia premenili asi oveľa viacej, než len klasickú „cenu útechy” ?

    • 22.3.2021  13:19

    Názov filmu pochádza z detskej riekanky, ktorá končí slovami: „One flew east, one flew west, one flew over the cuckoo's nest” (Jeden letel na východ, druhý na západ, tretí preletel kukučie hniezdo). Anglické slovo kukučka tu odkazuje k šialenstvu a „prelet nad kukučím hniezdom” potom k procesu „zbláznenia sa” . V podstate by sa to dalo zhrnúť aj jednou vetou: „Duševne, psychicky ochorieť kľudne môže i naprosto zdravý človek, ktorý iba predstiera(l) nepríčetnosť” . Narážam na zrovna 38-ročného, problémového - Randlea Patricka McMurphyho, ktorý sa radšej nechal zavrieť do oregonskej štátnej, mentálnej nemocnice v Saleme, konkrétne na oddelenie s duševnými poruchami, než by povedzme otročil v ťažkej práci, a to je vôbec len jeden z dôvodov, prečo si ho vlastne (ne)chce nechať Dr. John Spivey na pozorovaní, pokým sa teda nerozhodne, čo s ním ďalej... ? Predtým, ako natrafí na mimoriadne-nemilosrdnú, vrchnú sestru (Mildred) Ratchedovú, spoznáva najprv niekoľkých pacientov, medzi ktorými by som spozoroval aj „hluchonemého” Náčelníka Bromdena, či koktajúceho mladíka Billyho Bibbita, ktorých ešte dopĺňajú aj títo, trebárs Martini a Bancini, skrátka všetci trpia nejakou tou diagnózou, a dokonca niektorí sem prišli dobrovoľne, bez nátlaku, (do)liečiť sa, o čom sa taktiež neskôr presvedčí i sám "Mc" . Je jasné, ako facka, že Randle zapadne do kolektívu, postupne si získava ich sympatie, ale tým sa zároveň vytvára i hlboká priepasť medzi ním a Ratchedovou, čím vzniká obojstranné pohŕdanie a nenávisť, vo všeobecnosti v ústave prevláda zvláštna odmeranosť zo strany personálu, pričom práve Ratchedová má do príchodu McMurphyho nad pacientmi absolútnu kontrolu, má ich obmotaných okolo prsta, používa presne také metódy, ktoré už hraničia s krutým ponižovaním. Zasadla si najmä na Bibbitovi, ktorého si Randle zase obľúbil, a tým sa presúvam do zlomovej časti, kedy doslova „vybuchla sopka Popocatépetl” , čo je už malé finále. To záverečné ešte len príde, s určitou satisfakciou pre zúčastneného diváka, ktorý bol počas projekcie, ako v nemom úžase. / Na to, že sa počas nakrúcania na filme vystriedali až traja, špičkoví kameramani, t. j. Haskell Wexler, Bill Butler a William A. Fraker, nie je to na ňom poznať, a k tomu film strihali dvaja hlavní a piati vedľajší strihači, a i napriek tomu všetko do seba zapadá, ako ozubené koliesko do hodín, a to ani nehovoriac o hereckom ansámbli, ktorý je priam fenomenálny ! Nielen majstrovskí (oscaroví) Jack Nicholson s Louise Fletcher, ale aj „vedľajšie postavy” Brad Dourif, Will Sampson, či Scatman Crothers, s ktorým si protagonista mimochodom zahral i v legendárnom - Osvietení. Summa Summarum: Rodák z Čáslavi - Miloš Forman, v 48. ročníku udeľovania cien Akadémie zo dňa 29. marca 1976, vypálil rybník slavným kolegom Stanleymu Kubrickovi, Federicovi Fellinimu, Sidneymu Lumetovi a Robertovi Altmanovi, a podarilo sa mu to, čo sa dovtedy podarilo iba Frankovi Caprovi, a potom Jonathanovi Demmemu. Kto ich niekedy prekoná ?

    • 20.3.2021  12:17

    „Psí deň popoludní,” jednak vyšiel na 22. august 1972 (v utorok), ale natiahol sa až do neskorého večera, či skorej noci, kedy sa v podstate o všetkom dôležitom rozhodlo. A celé dianie predtým dokumentuje i veľmi zaujímavá príhoda z „Prvej brooklynskej sporiteľne” , kam vtrhli najprv traja, potom už len dvaja „po zuby” ozbrojení, bankoví lupiči, konkrétne - John Stanley Joseph Wojtowicz, alias "Sonny Wortzik" a Salvatore "Sal" Naturile. A mimochodom, Stevie vzal nohy na plecia, pokým teda ešte mohol. V priestoroch peňažného ústavu sa zrovna nachádzalo iba deväť ľudí, medzi ktorými by som súčasne našiel aj riaditeľa Mulvaneyho, ďalej strážnika Howarda, a (z)ostatok tvorilo čisto ženské zoskupenie - Sylvia, Margaret, Jenny, Deborah, Miriam, Maria a Edna, z ktorých sa automaticky vykľuli rukojemníci, čo sa počas tohoto obdobia (niekoľkých hodín) asi nemali až tak strašne zle, že by sa skrátka zvíjali od bolesti, skôr naopak, asi mali celkové šťastie, že vôbec natrafili na takýchto dobrákov od kosti... ? Nakoľko sa ale lúpež nevyvíjala podľa snáď tých úplne najideálnejších predstáv, príchod polície a F.B.I. , už na seba nenechali dlho čakať, a do toho sa tiež pridávajú i náhodní okoloidúci občania, čo budú na plné hlasivky povzbudzovať, a to až presne dovtedy, pokým sa nedozvedia jednu, naprosto zásadnú informáciu, po ktorej ich asi kompletne prešla chuť v tom i naďalej pokračovať...? A na záver sa samozrejme pripájajú aj dychtiví novinári a po senzáciách bažiace, spravodajské televízie, a tak kolotoč mediálneho cirkusu sa môže poriadne roztočiť, až sa všetkým extrémne zatočia hlavy... Jestvujú len dve možnosti: „Buď zrealizujú svoje nápady až do úspešného konca, alebo už boli dopredu odsúdení na zánik” ? / Brilantný film, ktorý je dokonca ešte i o čosi brilantnejším, než štvorhviezdičkové Serpico, opäť nakrútený podľa skutočných udalostí, a to v krátkom časovom horizonte troch rokov od vypuknutej situácie. Fenomenálny Al Pacino, tentokrát vystriedal prvotriedneho kriminalistu za amatérskeho kriminálnika, a znovu zvláda svoju filmovú úlohu na plných 100 percent. Strihová montáž funguje priam vynikajúco, prakticky Dede Allen ani nemám čo vytknúť. PS: Protagonista predviedol úžasný a fascinujúci, herecký koncert !

    • 19.3.2021  12:53
    Země nikoho (TV seriál) (2020)
    ****

    „Krajina nikoho” by mohla zaujať najmä tých divákov, ktorým sa súčasne pozdával i seriál Kalifat, ale namiesto švédskych lokácií, som tentokrát priamym účastníkom sýrskych nepokojov v priamom prenose, čiže problematika okolo ISIS ostáva znovu zachovaná, len sa samozrejme menia postavy a prostredie. Vo väčšine z celkovo ôsmich epizód, teda okrem jednej, kde sa vôbec nevyskytla, sledujem jednu z hlavných postáv, Francúza Antoina, mimoriadne výčitkami sužovaného jedinca, pretože si skrátka myslí, je o tom strašne presvedčený, že má na svedomí svoju sestru Annu, ktorá potom údajne zahynula počas teroristického útoku v egyptskej Káhire. Predtým sa odohrala istá, kľúčová udalosť, ktorá následne rozvášnila vzťahy v rodine, vrátane ich úzkostlivých rodičov. Jedného dňa si ale uvedomí, a to na základe videného videa, že by nemusela byť tak celkom mŕtva, ako sa na prvý pohľad môže zdať, a tak opúšťa svoju súčasnú priateľku Lorraine, kedy sa vydáva po nejakých stopách do Sýrie, kde čochvíľa natrafí i na kurdských bojovníkov, medzi ktorými sa nachádza i sympatická Sarja. To je jedna stránka mince. Na tej druhej, totižto naprosto exkluzívnym spôsobom nakuknem do zákulisia samých džihádistov, kde by som našiel aj trojicu kamarátov z Anglicka - Paula, Ijáda, a Nássera, pričom jeden z nich zároveň skrýva i veľké tajomstvo, ktoré sa mu neskoršie asi vymkne z rúk...? Zo začiatku sa ponúkajú aj (do)vysvetľujúce "flashbacky" , aby sme sa o trochu bližšie zoznámili s jednotlivými protagonistami a antagonistami. V podstate sú popretkávané so súčasnou prítomnosťou, kde medzi nimi neustále skáčeme v čase, sem a tam, no našťastie to nemá príliš rušivý charakter, dá sa na to zvyknúť. Zatiaľ, čo už spomínaný Kalifat riešil hrozbu potenciálnych teroristických útokov vo Švédsku, No Man's Land je toho pravým opakom. Zväčša sa rovnako zaoberá medziľudskými vzťahmi, ale i extra k tomu naviac dáva pocítiť na vlastnej koži, aké je to byť vlastne v bode epicentra ? Niektoré scény ma normálne vyviedli z rovnováhy, tak boli realisticky nakrútené, až sa mi pri nich zvieral celý žalúdok ! Nadštandardná úroveň, ktorú si udržal po celý čas, asi aj možno kvôli tomu, že za režisérskym kormidlom stál (sedel) Oded Ruskin, ktorý kráľoval úplne všetkým epizódam. Teším sa na pokračovanie.

    • 19.3.2021  10:48

    „Krajina nikoho” (ôsma epizóda), predstavila dve znepriatelené postavy, t. j. Annu a Nássera (ešte sa medzi sebou zatiaľ vôbec nepoznajú), ktorí pociťujú istú zodpovednosť za udalosti, ktoré sa už medzitým stali, ktorým buď nechceli, alebo už skrátka nedokázali zabrániť, a tým pádom to budú chcieť následne i nejakým, podľa nich, rozumným spôsobom i odčiniť, a ešte sa rysuje potenciálna možnosť, že sa títo dvaja dokonca aj stretnú, a to za mimoriadne vybičovanej situácie, ktorá má otvorený koniec, to jest, malo by sa opäť pokračovať v riešení delikátnych záležitostí, že si túto príležitosť určite nenechám ujsť...

    • 18.3.2021  12:45
    Serpico (1973)
    ****

    „Serpico” je priezviskom reálne jestvujúcej postavy, skutočného príbehu o newyorskom, civilnom policajtovi, ktorý odhalil rozsiahlu policajnú ("úžernícku") korupciu, ako vôbec jeden z mála, lebo v podstate by si nikto iný na takýto odvážny skutok asi v žiadnom prípade nikdy netrúfol... ? Povedzme, že skôr nie, než áno, pretože mi to následne pripomína, ako „hľadať ihlu v kope sena” , čo sa nakoniec nejakým, naprosto zázračným spôsobom aj podarilo, alebo je za tým skrátka úplne niečo iné, čo sa dá najskôr asi pripísať len samotnému čestnému jednaniu Serpica, kedy väčšinou išiel doslova „hlavou proti múru” , a i napriek tomu ho dokázal preraziť, a to považujem za mimoriadne pozoruhodný jav, aký nemá obdoby. Samozrejme, že si to neskôr vypýtalo aj svoju vysokú daň, ale s tým musel jednoducho počítať, že táto bublina automaticky praskne, a tak musel súčasne čeliť i nenávistným pohľadom svojich skorumpovaných kolegov, ktorí by sa mu za to najradšej s veľkou chuťou vypomstili. / Filmové spracovanie pod režisérskou taktovkou Sidneyho Lumeta, je stále veľmi čerstvé, keďže ku chýrnym udalostiam došlo iba nedávno, a to konkrétne v roku 1971, keď "Paco" vypovedal pred Knappovou komisiou, pričom snímok je situovaný už na rok 1973, z čoho priam srší i neuveriteľný realizmus ! Ďalej. Montáž filmovej strihačky - Dede Allen, na mňa zo začiatku pôsobila trochu chaotickým charakterom, čo by sa dalo možno odôvodniť opačným štýlom nakrúcania v tom zmysle, že Alovi Pacinovi postupne rastú fúzy, potom brada, až ju mal zarastenú ostrým strniskom, čím sa zároveň stáva starším, starne, skrátka vtedy potrebovali zachytiť časové obdobie, zložené z(o) zhruba dvanástich liet, a pritom v skutočnosti, teda počas výroby filmu, nastal presne opačný cyklus. Režisér spolu s hercom nastavili latku naozaj hodne vysoko, čo prekonať nie je možné ?

    • 17.3.2021  10:56
    Konkurenti (1992)
    ***

    „Glengarry Glen Ross” ma na začiatku oslovil najmä pestrým, hereckým obsadením, na čele s Jackom Lemmonom a Alom Pacinom, ktorým zručne sekundoval i zvyšný ansámbel, v zložení Eda Harrisa, Alana Arkina, ďalej Kevina Spaceyho, a za nimi hneď nasledujú Jonathan Pryce s Alecom Baldwinom. 7 hereckých osobností, to bolo pre mňa najhlavnejším lákadlom, prečo dať filmu vôbec šancu, alebo všetci predviedli jeden herecký koncert, ktorý sa každý deň určite nevidí. Z celkovo „siedmich statočných” , nakoniec vyberám ústredné kvarteto realitných agentov, okolo ktorých sa to v podstate celé točí...Treba tiež podotknúť, že sa pôvodne jednalo o hru D. Mameta, a tak ani výsledný film nie je od tohto faktu príliš vzdialený, pretože skrátka väčšinu času, ak nie stále, pôsobí javiskovým dojmom, čo má svoje klady i zápory. Medzi pozitíva by som zaradil vskutku štipľavé dialógy postáv, a zase negatíva sa týkajú nezaujímavej réžie Jima Foleyho. Vidieť sa to síce oplatí, no na potenciálnych "svätuškárov" môže spadnúť lavína samých vulgarizmov, a tak si to radšej dopredu rozmyslite, než by ste mali byť potom strašne pohoršení.

    • 16.3.2021  16:45

    „Pýcha Yankeeov” , bohužiaľ nie je príliš hodnotným, športovým a životopisným filmom, a to konkrétne o legendárnom a fenomenálnom - americkom profesionálnom bejzbalistovi - Louisovi Gehrigovi, ktorý by si možno zaslúžil oveľa zaujímavejšie spracovanie...? Na mňa osobne totižto snímok pôsobil ťažkopádnym a zdĺhavým dojmom, ktoré dokonca nevylepšili ani posledné minúty, kde sa dosť pridávalo na emóciách, ale ani tie ma nedokázali nijako obmäkčiť. Človek by si pred projekciou normálne (po)myslel, že popri tých všetkých jedenástich nomináciach na Oscara, si kvalitu nakoniec nájde, ale v podstate opak je pravdou, i keď tá nekvalita sa dá pripísať najmä celkovému prístupu režiséra Sama Wooda, než ostatným, technickým zložkám filmu. Herci sú väčšinou nastavení na rovnaký level, kedy Cooper ani bohvieako nestarne, aj keď by zrejme mal, a zase Wright, sa zväčša správa, ako nejaká 15-ročná pubertiačka. Podľa mňa sa jednoznačne a vhodnejšie hodila skôr do Wylerovej klasiky - Mrs. Miniver, tiež z roku 1942, za čo si následne odniesla i cenu Akadémie pre najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe. Všímam si, že niektoré klasické ("hollywoodske") filmy sú trošku naivné, čo je aj zrovna tento prípad, a patriotizmus, i určitý druh propagandizmu, z neho srší v celej svojej kráse. Dlhú dobu som sa tešil na to, kedy si konečne pozriem "The Pride of the Yankees" , ale namiesto samých ovácií, som sa nakoniec dočkal mierneho rozčarovania i sklamania.

    • 15.3.2021  10:16

    „Krajina nikoho” (siedma epizóda), konečne rozpolila orech na dve polovice, to jest priniesla dlho očakávanú konfrontáciu súrodencov, pričom Antoine, a ani Anna, už dávno nie sú tými, ktorými bývali predtým. A dôjde aj na ďalšiu tragickú udalosť, počas ktorej jednak zahynie i jedna z kľúčových postáv, ktorá si v podstate o to už nejaký čas dlhšie koledovala...?

    • 15.3.2021  10:01

    „Krajina nikoho” (šiesta epizóda), sa väčšinou niesla v takom atmosferickom a retrospektívnom duchu, totižto je celá sprostredkovaná výhradne skrz optiku „záhadnej” Anny, ktorá jednak absolvovala "(ne)povinnú" misiu v Iráne, ďalej i návštevu v Anglicku, či sa zároveň zhostila aj čohosi strašne odvážneho, a tak sa dá navrch dodať aj to, že bola doslova na roztrhanie. PS: Asi som práve teraz dostal nenormálnu chuť na Babu Ghanoush...?

    • 14.3.2021  18:03

    „Frankie a Johnny” spoločne pracujú v štýlovej gréckej reštike Apollo, nachádzajúcej sa na 23. ulici a Deviatej v Novom Yorku. Ona je pekná, povedzme trochu, že i úzkoprsá servírka, a inak má na to i svoje dôvody, prečo sa tak povrchne správa. On disponuje dostatočnou slovnou zásobou, k tomu si predtým odsedel 18 mesiacov za podvod, a teraz sa sem iba prišiel opýtať na JOB, kedy ho šéf Nick „so všetkou vervou vzal” , aby sa opäť mohol stať kuchárom, ktorým bol aj vo väzení. Nie je si vôbec už ťažké domyslieť, že sa takmer vzápätí Johnny do Frankie po plné uši zamiluje, pričom o vzájomnej náklonnosti medzi nimi dvomi, by sa dalo zatiaľ pomlčať, pretože jeho city sú z jej strany akosi neopetované. Možno príliš tlačí na pílu, kvôli čomu na celej čiare stroskotáva, a síce sa to po čase o čosi zlepší, ale stále to nie je isté, ako sa to vlastne celé skončí, alebo predsa áno... ? Neustále sa do nej dobíja, ako do parížskej pevnosti Bastila, a či bude nakoniec dobytie Bastily aj úspešné, to nechám na samotných divákov, aby sa totižto o tom sami presvedčili. / Legendárnu hollywoodsku romantickú komédiu, pomaly a isto, čaká už 30. výročie od premiéry, na ktorej sa našťastie nepodpísal žiadny zub času, práve naopak, považujem ju za klasiku svojho žánru ! Pamätáte si ešte na toto centrálne duo z drsnej gangsterky Zjazvená tvár, kde sa ich vzťah podobal tomu, ako snáď z tej najdivokejšej mexickej telenovely, typu "Keď budeš moja" ? Tentokrát Diego, a ani Paloma znovu nedorazia, našťastie, ale zase sa nedá celkom povedať, že by sa ich emócie neotriasali v samých základoch, len to už nie je také, ako v prvej spolupráci pod režisérskou taktovkou Briana De Palmu. A ústredná melódia filmu: „Clair de Lune” od francúzskeho hudobného skladateľa Claudea Debbusyho, sa dá počúvať vari donekonečna a ešte ďalej. PS: Nebyť tej roztržitejšej réžie Garryho Marshalla, hodnotenie by bolo maximálne.

<< předchozí 1 2 3 4 18 35 51 68