Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Akční
  • Dokumentární
  • Krimi

Oblíbení herci (10)

Jean Gabin

»    M O N S T R E    S A C R É    I.     «

 

 

"Najväčšia hviezda francúzskej kinematografie všetkých čias!"

 

Od už mierne pokročilého „poetického realizmu” , by som snáď mohol ešte najprv preskočiť zrovna k tomu, že už v druhej polovici 30. rokov, min. storočia, sa stal absolútnym hereckým kráľom, na čo mu v podstate stačil iba naprosto kľúčový počin s titulom La Grande Illusion od Jeana Renoira, a až následne hneď na to, predsa konečne dorazilo i toto, nemenej dôležité „hnutie” , s ktorým si potvrdil svoj pevný status vychádzajúcej hviezdy, a to konkrétne s tromi podstatnými, kinematografickými zárezmi v týchto podobách: Le Quai des brumes & La Bête humaine & Le Jour se lève, aby nakoniec odišiel až do Hollywoodu "obšťastňovať" slávnu Marlene...? • S čím paradoxne prišiel i samotný „prepad kariéry” , že našťastie sa konal i veľký "COMEBACK" s príchodom Beckerovej gangsterky Touchez pas au grisbi, ktorou sa vlastne JG znovu vracia na filmové výslnie, z ktorého už nikdy nezlezie! • Nielenže sa v tomto prípade objavil jeho priamy "nasledovník" s tvárou Lina Ventury, vôbec po prvýkrát na striebornom plátne, čiže tým pádom sa zaznamenáva ďalší „debut” , no zároveň od tohto zlomového momentu, nakrútil takmer ďalších 50 filmov, z ktorých väčšina bola komerčne a kriticky veľmi úspešných, vrátane mnohých pre Gafer Films, jeho produkčné partnerstvo s hereckým kolegom Fernandelom. Medzi jeho herecké hviezdy patrili také popredné postavy povojnovej kinematografie ako Brigitte Bardot ( En cas de malheur ), Alain Delon ( Le Clan des Siciliens , Mélodie en sous-sol a Deux hommes dans la ville ), Jean-Paul Belmondo ( Un singe en hiver ) a Louis de Funès ( Le Tatoué ) SKRÁTKA: Po ňom už nikto nebude presne takým, akým býval on sám! Nesmrteľná ikona v dejinách filmu.

Lino Ventura

»    M O N S T R E    S A C R É    II.    «

 

 

Angiolino Giuseppe Pasquale Ventura:

 

• (Už podľa jeho celého mena, je vari nad slnko jasné, že má taliansky pôvod; narodený v Parme, odkiaľ spoločne vo veku ôsmich rokov odišiel s matkou za otcom do Francúzska, čiže tým pádom ide o „polovičného Taliana,” však?)

 

• Zatiaľ, čo hneď nad Linom sa na 1. priečke nachádza nemenej slávny kolega v podobe JEANA GABINA, pričom obidve herecké kapacity, na samý úvod najprv spája rovnaký titul, keďže ale pre každého z nich znamenal niečo úplne iné. Jednak, ako ste si už mohli medzitým isto všimnúť (prečítať si), tak pre doposiaľ zmieňovaného pána sa jednalo len o akýsi „comeback”, ktorým sa ale znovu vrátil na úroveň z predchádzajúceho obdobia, a následne pre Lina Venturu išlo snáď predovšetkým o to, že v prípade Touchez pas au grisbi, sa zaznamenáva naprosto znamenitý hercov DEBUT na „striebornom plátne”.

 

• Lino Ventura počas svojej kariéry; od roku 1954 do roku 1987, nakrútil 75 celovečerných titulov, čo celkovo prinieslo 130, 2 milióna divákov vo Francúzsku, z toho viac ako 89 miliónov za tituly, v ktorých predstavuje hlavnú úlohu.

 

52 zo 75 titulov, na ktorých sa podieľal, malo medzi miliónom a viac ako štyrmi miliónmi vstupov, pričom jeho najlepší výsledok vo francúzskej pokladni dosiahol titul: Un taxi pour Tobrouk (4, 9 milióna!)

Jean-Paul Belmondo

»    M O N S T R E    S A C R É    III.    «

 

 

Zástupca zo „starého kontinetu”, keď cieľavedomý Bébel, postupne začal pracovať s tými najlepšími režisérskymi elitami (sp)od Galského kohúta, napríklad: Jean-Luc Godard, kedy práve s jeho vizionárskym debutom Na konci s dychom, viac-menej, na seba upútal mimoriadnu pozornosť, pričom ďalšie významné ponuky od režisérskych kapacít, v podstate nenechali na seba extra dlho čakať, že následne pokračuje v spoluprácach s týmito → Jean-Pierre Melville, Philippe de Broca, ale najmä u Henryho Verneuila, sa jedná o niekoľko, vskutku naprosto zásadných, kinematografických zárezov, predovšetkým z toho vzišli Opice v zime, ktoré sú jednoznačne tým príspevkom, ďalej nadvädzuje s Jeanom Beckerom, aby sa tiež prehupol i k legendárnemu Francoisovi Truffautovi a Georgesovi Lautnerovi, a to konkrétne už v druhej polovici jeho rozmanitej kariéry, kedy sa už môže snáď konečne otočiť, pozrieť sa do minulosti a pomaly začať bilancovať... A vôbec ničoho neľutovať.

Marcello Mastroianni

                                                 » MA[E]STROIANNI «

 

» Myslím si, že talianska kinematografia minulého storočia, nemá k dispozícii až toľko kvalitných hercov, koľko napríklad má tá; francúzska (Gabin, Ventura, Delon, Belmondo, Depardieu, Trintignant, Noiret, Marais, de Funès atď), i keď fanúšikovia okolo : Alberta Sordiho, Paoloa Villaggia, Buda Spencera, Terencea Hilla, či povedzme aj Vittoria De Sicu, áno, posledne menovaný, sa venoval nielen režírovaniu, ale aj hraniu, aj vo svojich vlastných filmoch, a podobne, by so mnou nemuseli súhlasiť, keďže podľa nich to môže byť práve jeden z nich, ktorého považujú za svojho najväčšieho obľúbenca...« Skôr to myslím tak, že MARCELLO MASTROIANNI je jediným Hercom s veľkým H, ktorý má zo všetkých svojich kolegov - bezpochyby - najväčšie renomé, kredit, meno, odozvu, potenciál, a cetera, skrátka; jedná sa o najlepšieho talianskeho herca v dejinách, ktorému nasledujúce generácie nesiahajú ani po päty!

 

• Dokonca si ani nijako zvlášť extra nemyslím, že sa z jeho strany, jednalo o akési ALTER-EGO Federica Felliniho, aj keď mu mnohí životopisci takúto nálepku s veľkou radosťou pripisujú...

- a síce vonkoncom nepopieram ba ani to, že sa práve vďaka „Fefemu, extrémne zviditeľnil v celosvetovom merítku, počnúc uvedením mimoriadneho titulu: LA DOLCE VITA, a v samotnej nadväznosti na rovnako nadštandardný titul: , ale hovoriť v tejto súvislosti o akomsi „druhom ja”, je už podľa mňa hodne nadnesenou veličinou, ktorej nepripisujem príliš veľkú váhu, nakoľko by medzi režisérom a hercom, musela prevládať dlhoročnejšia, predovšetkým oveľa častejšia spolupráca; podobne ako medzi Bergmanom a von Sydowom.

- vezmite si, že ich treťou spoluprácou boli až rozpačito prijaté La Citta delle donne z roku 1980, čo predstavuje až 17-ročnú prestávku! A čo medzitým robil? Samozrejme, že účinkoval vo filmoch naprieč celou Zemeguľou, kedy možno Fellini predsa trochu žiarlil, čo poviete?

 

• Výborne si zrejme rozumel i so svojou talianskou kolegyňou: Sophiou Lorenovou, s ktorou vytvoril naprosto ikonickú, filmovú dvojicu, začínajúc titulom Cuori sul mare z roku 1950, pričom ešte asi nemali až toľko spoločných scén, ako v zlomovej, v poradí už tretej spolupráci: Peccato che sia una canaglia z roku 1954, čo v podstate priamo odštartovalo hviezdne duo Lorenová-Mastroianni; trvajúc naprieč takmer 50-ročnou, časovou fázou, končiac pri "altmanovke"  Prêt-à-porter. Malo by to pozostávať z celkovo 14. TITULOV.

Vittorio Gassman

Tento taliansky kolega hneď pod Marcellom: by mohol kľudne byť zrovna tým 2. najlepším, talianskym hercom všetkých čias?

 

...Keď už je teda reč o Marcellovi, tak by snáď patrilo spomenúť zrovna i to, že si tiež spoločne zahral s „predstavovaným”, a to konkrétne pod režisérskou taktovkou M. Monicelliho v komediálno-kriminálnom titule:  I soliti ignoti, čo je pozoruhodnou zvláštnosťou (u)vidieť v spoločnom filme: dve talianske, herecké kapacity; takpovediac na začiatkoch ich mimoriadne plodných kariér...

Max von Sydow

"NAJVÄČŠIA FILMOVÁ HVIEZDA ŠKANDINÁVSKEJ KINEMATOGRAFIE VŠETKÝCH ČIAS!"

 

...ktorú mám azda vo svojej pamäti navždy zafixovanú, ako zrovna tú, ktorá veľmi často spolupracovala so svojim krajanom Ingmarom Bergmanom, ale zase nie až toľko, ako povedzme japonský, stopercentne najspoľahlivejší tandem v celej histórii filmu, a to konkrétne v podobe Akiru Kurosawu / Toširóa Mifuneho (neuveriteľných 16 krát!), ale i napriek tomu si tiež rovnako myslím aj to, že títo dvaja „švédski borci”, sa absolútne nemusia za nič hanbiť, keďže i rovných » JEDENÁSŤ « spoluprác medzi hercom s veľkým "H" a s podobne nadčasovým režisérom s veľkým "R", stojí za pozornosť, pričom asi úplne najviac si vážim hneď tú úvodnú súčinnosť, à la legendárny protagonista - rytier Antonius Block zo vskutku naprosto strhujúceho titulu Det sjunde inseglet, tým sa de-facto začalo mimoriadne plodné, tvorivé obdobie, trvajúc od r. 1957, a končiac v r. 1971, počas čoho v podstate dali vzniknúť a vyniknúť unikátnym, filmovým dielam.

 

• Objavoval sa nielen vo švédskych, či v iných európskych produkciách, ale zároveň debutoval i na poli amerického filmu v podobe JEŽIŠA KRISTA v biblickom titulnom epose The Greatest Story Ever Told, čím sa mu otvorili dvere aj do Hollywoodu... Napríklad: Vyháňač diabla, Tri dni Kondora a mnohé ďalšie. Skrátka, pendloval medzi Spojenými štátmi a Európou, kedy skrz 70-ročnú, to jest, inými slovami povedané, dlhotrvajúcu kariéru, vytvoril postavy vo viac ako 150 tituloch a niekoľkých televíznych seriáloch vo viacerých jazykoch, čo je napokon obdivuhodné konštatovanie danej situácie, však?

Toširó Mifune

Jednoznačne najvšestrannejší japonský i celosvetový herec celej filmovej histórie, ktorý sa narodil najmä preto, aby si mohol následne zahrať až v šestnástich kinematografických zarezoch, a to konkrétne pod režisérskou taktovkou renomovaného odborníka Akiru Kurosawu, kedy by jeden nič neznamenal bez toho druhého ! 

Humphrey Bogart
Marlon Brando

Na Marlona napíšem len: Maximálne sa stotožnenie s postavou, ktorú hrá, čo sa dá nazvať Stanislavskeho metóda.

 

brandovky:  A Streetcar Named Desire, Viva Zapata!, On the Waterfront, Sayonara,  The Young Lions, Zostup Orfeov, Štvanica, Krstný otec, Superman, Apocalypse Now,  The Wild OnePosledné tango v Paríži, Julius Caesar, Mutiny on the Bounty, Morituri, Grófka z Hongkongu

 

Neviem, či má niekto také dynamické 50. roky ako on, potom stagnuje, aby prišiel comeback... Najväčší úspech u: Elia Kazana  

Buster Keaton

Jeden z jeho počinov, som si následne zaradil i do svojej prestížnej topky, ktorý je zrovna považovaný za jeho úplne najdokonalejší, že sa súčasne umiestnil aj v rebríčku »najlepších filmov« podľa amerického filmového inštitútu, kde figuruje na slušnom osemnástom mieste, ale nebyť množstva krátkometrážnych snímkov, vďaka ktorým sa mohla "kamenná tvár" , alias FRIGO, poriadne vyhecovať, tak by asi sotva nakrútila takúto, priam strhujúcu grotesku, ktorá sa právom zaraďuje do zlatého fondu kinematografie !