Sofia_Straw

Opäť jeden z nadčasových filmov, resp. klasika, ktorá neomrzí. Filmové spracovanie románu Jane Austenovej zaujímavo vystihlo predlohu. Obe hlavné predstaviteľky Emma Thompson (Elinor) a Kate Winslet (Marianne) sa bravúrne zhostili svojich úloh ako dva sesterské protiklady, nehovoriac o výbornom scenári. Okrem zamotaných osudov postáv réžia s ľahkou iróniou, vtipom a nadhľadom vystihla spoločenskú atmosféru doby, kedy manželstvá boli hlavne vecou dohody a prioritou ženy z vyšších vrstiev bolo dobre sa vydať (jedna z hlavných myšlienok Austenovej bola kritika tejto spoločnosti). Výborný výkon nielen Alana Rickmana ale aj Hugha Granta a Hugha Laurieho. Richard Lumsden sa síce vo filme len mihol, ale tá okázalá dobová povrchnosť, ktorú dokázal v pár momentoch stvárniť, je dokonalá.

Pri klasických knižných predlohách mám vždy tendenciu porovnávať. Nevyhla som sa tomu ani pri Jane Eyrovej, i keď ide o veľmi slušné spracovanie. No predsa mi v tomto filme niečo chýba - nechcem tým povedať, že film má byť verným obrazom knihy. To by sme nemali dôvod sledovať oboje. Vnútorný obraz hlavnej hrdinky mi celkom nesedí. Jana je vo filmoch, bez výnimky tohto spracovania, predstavovaná ako výlučne tragická postava. Bola však skutočne taká? Jana Eyrová vo svojom živote nachádzala šťastie a dostalo sa jej aj zadosťučinenie (ktoré mi vo filme chýba), no na jej úplné pochopenie je potrebné vziať do rúk knihu. Po prečítaní románu Charlotte Brontëovej zistíte, že dramaturgia síce perfektne zvládla dejovú líniu literárneho diela i výpravu, no tvorcom opäť trocha unikla atmosféra a podstata hlavnej hrdinky. Odhliadnuc od pôvodnej predlohy je to najlepšie filmové spracovanie, ktoré som doteraz videla.

Základnú dejovú líniu filmu tvorí rodinná dráma spočiatku len na pozadí doplnená športovou tematikou. Snímok prináša divákovi myšlienku trpkej straty a nachádzania odpustenia v živote. V konečnom dôsledku prekvapí svojou hĺbkou vymykajúcou sa obsahu klasických športových filmov... Úvod, menej dynamický, osvetľuje narušené vzťahy medzi dvoma bratmi a otcom – alkoholikom a násilníkom. Dej sa postupne vyvíja do procesu zmierovania a poukazuje na odlišnosť povahových čŕt Tommyho a Brendana i na beznádej otca túžiaceho po rokoch nájsť cestu ku svojim synom. Ani jeden z nich však túto cestu Nickovi Noltovi neuľahčí. Tommy (bývalý mariňák, úspešný juniorský zápasník) – ťažký introvert (navyše arogantný, bezohľadný a odmietavý), poznačený traumou z Iránu, dávnym spoločným útekom s matkou od neznesiteľného otca a nevyrovnaním sa s jej smrťou (ani so zradou brata), je ďalšou z náročných pováh výborne stvárnenou Tomom Hardym. Brendan v podaní Joela Edgertona predstavuje obľúbeného učiteľa fyziky, manžela a otca harmonickej rodiny, bývalého zápasníka zasiahnutého odchodom matky a brata i vzťahmi s otcom. Postavu, akoby mu ušili na mieru. Pri vzájomnom stretnutí Tommyho s Brendanom plnom výčitiek z neprekonaných životných tráum divák nachádza odpovede na viacero otázok, ktoré si položí v prvej tretine filmu. Oboch bratov však nakoniec spojí až záver finále v MMA, do ktorého sa obaja prebojujú poháňaní vidinou finančného zisku. Brendan má problémy so splácaním hypotéky, Tommy chce finančne zabezpečiť vdovu po najlepšom priateľovi z námorníctva. Športové klišé v neprimeranej forme by sme v tomto filme asi márne hľadali, i keď sa jedná o športovú drámu. Film postupne graduje, no hlavne vo vzťahoch (miestami až príliš pateticky), nielen športovými výkonmi. Ovzdušie začína naberať na obrátkach po prvej hodine a až posledných cca 40 minút deja tvorí dynamická akcia a zápasy. Finálne stretnutie je okrem vzostupu atmosféry sprevádzané fantastickým songom About Today pojednávajúcim o životnej strate... Posledné zábery, vykreslené ako vybúrenie sa v ringu, zosobňujú vzájomnú lásku, potrebu i oporu a konečné zmierenie v návale emócií oboch súperov. Pri záverečnej scéne po ukončení zápasu odchádza Brendan s Tommym z ringu, obaja zlomení, fyzicky i duševne, odpustením, Tommy – mladší a nižší z bratov prijíma Brendanovu ochrannú ruku... Scéna vyznievajúca presne tak ako bola myslená. Warrior je film, v ktorom divák nájde viac, než pôvodne očakával. Už samotný jeho názov po zhliadnutí evokuje viaczmyselnosť. Snímok totiž predstavuje okrem skutočného emočného zážitku zo zápasu ústredných postáv s okolím, no hlavne boja so samým sebou, aj primerane dávkovanú športovú atmosféru.

Krásna ukážka toho, že talent je v mnohých prípadoch len pridanou hodnotou. Nielen balet, ale každá fyzická aktivita myslená vážne a profesionálne je o drine, pote, odriekaní a tvrdej disciplíne, niekedy na úkor zdravia..., no v tom lepšom prípade môže oddretá technika zvíťaziť nad prirodzeným talentom. Otázne je, kam až je človek schopný zájsť pod tlakom okolia a vlastnej ctižiadosti a či všetko, čomu sa podriaďuje má v jeho živote zmysel. Z hľadiska tanečných výkonov dosiahol film vynikajúcu úroveň (Zoe Saldana je perfektná). Ďalším plus je verejné poukázanie na duševné poruchy svojej doby striehnuce na mládež nielen v športovom prostredí, ale aj na rozdielnosť pováh, uvedomenia si dôležitosti vlastného rozhodnutia a nachádzania seba samého. Príbeh, kde sú v popredí charaktery postáv, s príjemným dejom a výchovným zmyslom je jeden z mála, ktoré odporúčam všetkým mladým dievčatám.

Búrlivé výšiny sú dnes považované za viktoriánsku klasiku. ..a právom. Spracovanie z roku 2009 je síce najpodrobnejšou adaptáciou, ale tiež má svojich pár chybičiek krásy. Kto čítal knihu, vie o čom hovorím. Kto nemal to šťastie a kniha sa mu zatiaľ nedostala do rúk, tomu ju vrelo odporúčam. Koncom 18. storočia sa začínalo v Anglicku rozvíjať ženské hnutie a toto dielo poukazuje aj na postavenie žien vo vtedajšej spoločnosti i keď skôr tragicky, než komicky či kriticky. Verzia je zrejme dosť zostrihaná, pretože niektoré situácie postrádajú logiku. Sú to ale detaily, ktoré si nemusíte všimnúť...napr. osudy Lintona. Atmosféra viktoriánskeho Anglicka, v ktorom boli jeho obyvatelia skúpi na city je vystihnutá primerane. Podobne tiež vzbura Cathy proti týmto nepísaným pravidlám doby. Kniha je postavená na charakteroch postáv, tie sú v popredí pred dejom a tohto sa snažil držať aj film. Len Heatcliffovo šialenstvo na mňa pôsobilo trocha nasilu. Nepochybujem o veľkej snahe Toma Hardyho vcítiť sa do svojej úlohy, ale najmä povaha zaostalého grobiana a šialenca bola pre mňa v jeho podaní ťažko uveriteľná... Postava vyznievala veľmi zložito na stvárnenie, plná rozporov v podobe lásky až za hrob, šialenstva, závislosti, nehy a zároveň stupňujúcej sa nenávisti a v konečnom dôsledku vlastne tragického konca. Ale nebola to len postava Heatcliffa, rovnako Edgar Linton nebol veľmi uveriteľný a to hlavne v čase keď zomieral. Iné to bolo u Cathy, tá bola naopak stvárnená fantasticky. Charlotte Riley som uverila každý pohyb, každé slovo, každý prejav šialenstva. Románová Cathy bola predsa len trochu iná, no to, čo mala Charlotte Riley stvárniť na obrazovkách, sa jej mimoriadne vydarilo. Po druhom zhliadnutí pridávam piatu hviezdičku a opravujem svoj názor na Hardyho a Lincolnove výkony, ktoré boli tak bezchybné ako len v nevydarených a hrozných maskách mohli byť ... Obsahová stránka filmu je prispôsobená dnešným predstavám diváka, v knižnej predlohe klasická romantika skôr chýba... Román je tiež písaný veľmi podrobne a vo filmovom spracovaní nebol priestor pre zachytenie verného obsahu. Avšak spracovanie z roku 2009 je jednou z adaptácií, ktoré sa oplatí vidieť viackrát, v mojom prípade to bolo nutné pre zžitie sa s hranými postavami.

Nádherný snímok ponúkajúci pohľad na postavenie žien západného sveta v 50. rokoch 20. stor. Ženy v USA si veľmi ťažko vydobíjali svoju nezávislosť a mnohé z nich aj v súčasnosti prirodzene uprednostňujú úspešné manželstvo pred kariérou (iná rodinná tradícia, hodnoty nenarušené socialistickou degradáciou ženy). Nakoľko bola vtedajšia konzervatívna spoločnosť schopná prijímať liberálne názory? A bola túžba po nezávislosti až taká liberalistická? Áno, na západe, áno. V socialistických krajinách, bez výnimky vtedajšieho Československa, bola žena stelesnením ženy budovateľky, uvedomelej občianky, ženy-matky hľadiacej optimisticky do budúcnosti. Žena zobrazovaná ako traktoristka, kombajnistka, žeriavnička, baníčka, letkyňa, ale aj ako lekárka, vedkyňa a funkcionárka, vytvárala režimom podfarbený univerzálny obraz ženy tak, ako ju na svoju podobu modelovala spoločenská požiadavka pod vplyvom komunistickej ideológie. Nasadenie žien do verejných i politických štruktúr, pokus o ich zrovnoprávnenie a pracovné zaangažovanie mimo privátnej sféry je v konečnom dôsledku výsledkom komunistického scenára pod supervíziou Sovietskeho zväzu (na rekonštrukciu vojnou zdecimovaného hospodárstva bola potrebná každá ruka). A teraz si vyberte.... Nad touto otázkou sa dá slušne polemizovať. Veď žena je od prírody hlavne matkou, spoločensky manželkou, vytvára zázemie a teplo domova. Záleží len na pohľade.. a ten sa môže v okamihu zmeniť... stačí jedno veľké sklamanie. Inakosť sa nikdy nenosila...bez výnimky západného či východného sveta (i keď v každom systéme sa prejavovala inak). Každá politická ideológia si vytvárala (a vždy podľa potreby bude) a propagovala vlastný ideál ženy, vlastný obraz zapadajúci do politicko-spoločenských štruktúr. Úsmev Mony Lízy nám predstavuje tú západnú ideológiu v atraktívnom univerzitnom prostredí, s výborným obsadením a scenárom... Príbeh o liberálnej vysokoškolskej učiteľke a jej študentkách vykreslením vzťahov vôbec nie je povrchný, vo veľkej miere však zostal u publika nepochopený vzhľadom na odlišné historické vnímanie ideálov. Svoju úlohu v snímku hrá hlavne vzbura proti tradičným konvenčným pózam podriaďovania sa, prehliadania a mlčania či strojeného Úsmevu Mony Lízy práve vtedy, keď sa chce plakať...

Po smrti Márie nastupuje Alžbeta I. na anglický trón. V úlohe brilantne stvárnenej Alžbety sa predstavila britská herečka Anne-Marie Duff. No nebola to len reprezentatívna pozícia hlavy monarchie, ale najmä osobnosť ženy so všetkými jej túžbami, slabosťami i nedostatkami, ktoré herečka dokázala prejaviť. Po nástupe na anglický trón bola Alžbeta nútená obklopiť sa dôveryhodnými a vernými ľuďmi. Politická situácia, v ktorej prevzala krajinu vyžadovala rozhodného a silného vládcu. Parlament ju niekoľkokrát nútil vydať sa, čomu sa dokázala vzoprieť odvolávajúc sa na manželstvo s Anglickom. Postavila sa proti rekatolizačným snahám a zavŕšila oddelenie anglikánskej cirkvi od Ríma. Do polovice druhej časti minisérie sa stretávame s priateľom a spoločníkom Alžbety, Robertom Dudleym, reálne sa pohybujúcom v jej blízkosti od raného detstva. Vzťah medzi nimi bol po nástupe Alžbety na anglický trón intímny po duševnej i fyzickej stránke, no vášeň medzi nimi nebola stvárnená nijako vulgárne, bola dávkovaná v tej správnej miere. Tvorcovia sa rozhodli vsunúť do filmu aj viacero pasáží, na ktoré by sme márne hľadali odpoveď. Nedokončenými scénami vytvorili priestor pre polemiku o skutočnom vzťahu medzi Alžbetou a Robertom. Boli alebo neboli milenci? Autori snímku prihliadli na najnovšie historické výskumy hovoriace, že Robert Dudley skutočne Alžbetu miloval..., a preto zostali niektoré myšlienky o jeho vypočítavosti iba naznačené v pozadí, resp. nevypovedané. Stráviť čas dlhý 30 rokov v intímnom jednostrannom vzťahu bez lásky k žene by zrejme nebolo možné a už vôbec z vypočítavosti. Aj keď, určitou jej dávkou mohol gróf z Leicestru disponovať. Scény, otvorene sa prikláňajúce k tejto alternatíve však nakoniec neboli do filmu zaradené. Réžia sa aj v tomto prípade držala skôr zlatej strednej cesty a vytvorila tak priestor pre vlastný názor. Robert Dudley po smrti svojej prvej manželky niekoľkokrát požiadal Alžbetu o ruku, vždy ho však odmietla...a milenecký pomer nikdy verejne nepriznala i keď bol očividný. Ako blízky priateľ kráľovnej mal Robert Dudley veľmi ťažké postavenie v spoločnosti. V oboch častiach diela je veľmi dobre zachytená jeho neobľúbenosť na panovníckom dvore. Dvojdielna miniséria zo života kráľovnej Alžbety I. predstavuje dobovú autenticitu anglickej krajiny, prepracovanosť renesančnej módy, účesov, profesionalitu maskérov ale najmä šťastnú ruku tvorcov vo výbere hercov. V druhej časti nebolo najmenších pochybností o starnutí predstaviteľov. Filmové dielo zachytilo hlavné udalosti života kráľovnej Alžbety I. tak, že divák pri pozornom sledovaní získa základný prehľad nielen o jej panovníckych povinnostiach a schopnostiach, ale aj niektoré informácie zo súkromného života. Vynikajúca hudba vystihujúca situácie a nálady.. Pekný vstup do histórie alžbetínskeho Anglicka.

Filmová adaptácia vychádza z memoárov členov rodiny Bondurantovcov a archívneho výskumu vnuka najmladšieho z bratov, Matta (kniha). Oceňujem každý pokus o filmové stvárnenie skutočných udalostí, hlavne ak sa primárne dotýkajú života bežných ľudí. Tento nám približuje život počas americkej prohibície a prináša akési nahliadnutie do dejín každodennosti na vidieku. Poukazuje na rodinný podnik bratov Bondurantovcov žijúcich vo Franklin County, ktorí okrem prevádzkovania baru a malej benzínovej stanice načierno pália a predávajú alkohol. Biznis funguje výborne dovtedy, než zasiahne skorumpovaná ruka zákona a začne komplikovať život celému mestu. Osudy hlavných postáv lietajúcich medzi skutočnosťou a fantáziou patria nielen ku knihám, ale aj k dobrému filmu. Legendy o predkoch sú závideniahodnou súčasťou dejín niektorých rodov a výnimočne sa tradujú aj stovky rokov. Lawless nám síce prináša pohľad na postavy moderné, no predsa opradené mýtmi. A práve tým je myšlienka filmu zaujímavá. Vznikol tu priestor pre skutočné neskutočné (alebo naopak?)... a bolo v rukách tvorcov ako dokázali s darom legendy pracovať, resp. sa s ním vysporiadať. Na môj vkus odhalili viac, než bolo nutné....ponúkli divákovi alternatívy, ktoré mohli zostať aspoň čiastočne nevypovedané (napr. záchrana Forresta s podrezaným hrdlom či „ružový darček" pre Charlieho Rakesa). Nuž...dramaturgia uprednostnila značne naturálne scény pred poskytnutím priestoru na premýšľanie. Koniec filmu je však do detailov prepracovaný a pod vplyvom tragickej udalosti poukazuje na vnútornú zmenu a odhodlanie najmladšieho z bratov pomstiť násilnú smrť najlepšieho priateľa. Z citlivého chlapca sa stáva muž svojej doby.... Jednoducho jeden za všetkých a...

Každý film o vojne, hoci je vojna len kulisou na pozadí vzťahu dvoch mladých ľudí, mi pripomína súčasnú situáciu okolo nás... Príjemná oddychovka, ozvláštnená svetom autizmu, rakoviny, súcitu, obetavosti a nutnosti hlavnej hrdinky vybrať si z dvoch rovnako komplikovaných ciest tú správnu... Blížilo sa desiate výročie 11. septembra,...tak samozrejme zmienke sa nevyhol ani tento film - ako dôvod na predlženie pobytu u vojska...

Doposiaľ neprekonaný film o lámaní tradičných konvencií plný emócií, strachu z hľadania vlastného ja a v konečnom dôsledku o prekonaní bariér. Príbeh sa odohráva v zložitom sociálnom prostredí Veľkej Británie 80. rokov zohrávajúcom najdôležitejšiu úlohu v zmene rozmýšľania rodiny Billyho. Poukazuje hlavne na dôležitosť pochopenia a podpory tých najbližších, pretože talent bez nich nestačí... tobôž u tých menej konvenčných záujmov,... Pekným príkladom netypického a spočiatku neprijateľného záujmu v ženskom prostredí je film Blafuj ako Beckham, ktorý vznikol pár rokov po Billym Elliotovi.