saladín.

saladín.


2 body

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 5
    • 2.2.2015  01:34
    Bůh masakru (2011)
    ***

    Hoci tentoraz vynimocne o niecom co som nevidel uplne cele od zaciatku (usiel mi inkrimovany uder palicou a jeho okolnosti), myslim ze mi neuslo na vydelene dve hodinky od rezisera, s ktorym som sa na zaklade dobrych i lepsich, inspirativnych i vtipnych „wurfov“ z minulosti i tesil, to zasadne. Nemlich: z banalit sa neda vytvorit zmysluplny obsah ak vysledny tvar zaroven absentuje akykolvek vyvoj postav ci epicku linku, akokolvek moze byt v drobnych detailoch chvilami zabavny. Sme svedkami niekolkokrat opakovaneho zacyklenia spor-jeho utichnutie-bliziaci sa koniec situacie-nelogicky a s motivaciami postav nijako nesuvisiaci osli mostik v podobe nahleho impulzu a impulzivneho konania na jeho zaklade atd, az sa to napokon a konecne ukonci asi polhodinu potom co nas tieto cykly prestali bavit a cloveku doslo ze viac v tom nebude (na rozdiel od takeho Alfredovho Provazu, ktoremu sa to chvilami formalne dost podoba). Nedojde k ziadnemu vyvoju postojov ci epickemu gradovaniu, postavy menia len doraznost viac-menej zamenitelnych a obsahom nezasadnych vypovedi a stupen rozvolnenia, v ktorom ich prednasaju. Myslim ze tu slo experimentik jasne inspirovany realnymi situaciami, asi so zamerom zistit „co to da“, no neda ak sa to nezakotvilo bud o nejaku podstatu (ktora by tomu dala vahu), alebo naopak nerozvilo nejakym extravagantne komedialnym smerom. Je to proste cele take nejake polovicate a nanicovate. A myslim ze ten vecierok by som radsej stravil minimalne s Jodie F. a s Waltzom ci pripadne s kymkolvek inym, urcite vsak s tym single maltom a s ovracanym Kokoschkom prave a jedine v reali (s Waltzom by som si rad zakonverzoval v sicilskej italcine, z ktorej tiez ovladam p.r.d., zato tiez s perfektnym akcentom), pripadne este zmysluplnejsie s nejakym prirodopisnym dokumentom o hladujucich kobylkach v Somalsku ci tak podobne. Svetlo sviezim momentikom tak zostava vtipny nazov, ktory podla zaverecnych titulkov vybrali reziserovmu synovi a...tot vse. A to je na 2 hodiny (ktore som na moj sposob nastastie zaroven travil subeznymi volnocasovymi cinnostami) trochu malo (za 3 len pretoze nadrzam, spravne si tam dajte dva a pol a aj z toho ide levi podiel na zbytocne kvalitne vykony a na stopy vtipne gradovanej hysterie).

    • 22.6.2010  02:16

    Z cakaneho vyletu za stratenym umenim franko- a italofonnych politthrillerov sa vyklulo cosi ine: pretoze vsetko sa meni a voda plynie, tak sa plynulo presuvaju i kanony a postupy, to co sa hovori a ako sa to hovori. A tak tu mame jemne kontemplativny, chvilami pregnantne zabavno-ironicky nacrt veci, trochu i naznak studie kontrastu medzi muzskym a zenskym principom. Stava sa zo snahy neopakovat stereotypy stereotyp, alebo ide len o prezleceny klasicky Western, John Wayne v kalhotovom kostyme neohrozene miznuci gen Sonnenschein – „die können mich alle mal“? (videne v nemeckom dabingu). Objektivne dobre, to jest nie vynikajuce, ale da sa to zobrat i z pozitivneho hladiska: radsej desat malych zabavnych veci, ako jedno anticke veľdielo (obvykle).

    • 6.7.2009  23:07

    Videl som to kedysi ako dieta, potom nedavno a na tomto filme docvakne niekolko veci, ktore robia Herzoga dolezitym. On totiz pomenovava to (alebo aspon podmnozinu toho) co Haneke oznacil za "fundamental human condition", tu: hladanie noveho sveta, dosiahnutie raja ktory sme si vytvorili vo vlastnych hlavach a ktory sa zvykne diametralne rozchadzat s racionalne uchopitelnou strankou sveta, no ktory zaroven musi byt pretoze je zakladom pokroku, ktoryzto sa podari tym stastnym v priestore a case. Tym nadhernym omylom v tomto pripade je Eldorado, a oni sa naozaj citili ako objavitelia, ako prvi Ludia a krali sveta ktory bol len nahodou novym kontinentom. A potom je tu praca s prostriedkami: Herzog dosadi namiesto kazdej realnej rekvizity - realnu rekvizitu. Tam kde Murnau slovami vtipu, ktorym je Shadow of the Vampire, "pouzije jako upira co? - no prece echt upira", pouzije Herzog namiesto povodneho domorodca jeho identickeho pravnuka rovnako vystraseneho z bielych mimozemstanov (stab) a ich cudesnych kostymov ako musel byt jeho predok zo spanielov a rovnako nerozumejuceho ani zbla ich jazyku a alienskym ritualom, tam kde sa ma dosiahnut efekt uporneho, coraz fatalnejsieho a preto coraz neveriacky zatatejsieho boja s prostredim ktore nezodpoveda ziadnemu z nasich snov, pouzije skutocny pochod pralesom a hercov necha parit a šťaviť sa dni a tyzdne v hrdzavejucich konzervach, vycerpanie a bluznenie nie su simulovane ale realne. Niekedy nam nad hlavami moze svitorit rajske vtactvo a my sa napriek tomu mozeme rutit do zahuby, pretoze napredujeme prilis daleko a prilis rychlo na zmenu paradigmy, ktora je vsak zaroven nasim hnacim motorom. A suhrou tychto zakladnych nastaveni filmoveho prostredia, ktore urcili len hruby ramec a zvysok sa ponechal na presne rovnake sily ako vtedy, vznikol vzacny maly zazrak: pravda o jednom z grandioznych, pretoze nebojacnych ludskych omylov. You and I Mylady, We shall blow like sands._____________________ Je velkym stastim ze Kinski si aspon nasiel tuto svoju niku ktorou ho Herzog prevlacil do mrte (Fitzcarraldo, Cobra Verde), ale podla mna jeho hypotetickou zivotnou rolou v tomto zanri a v hranom filme ktory nikdy nebol nakruteny by bol Erik the Red (ano, TEN viking).

    • 6.7.2009  22:19

    O objavovani sveta predtym, nez sa mu zacneme uzatvarat a o tom, ze tie najdolezitejsie veci k nam prichadzaju vo sne. A o tom ze majster(ka) (tj. nenutenost dokonaleho remesla) sa pozna podla malych kuskov. Z tohto tu sa roztrasu kolena aj otrlym chlapiskom.

    • 14.9.2008  02:13

    Typicki Coeni so vsim vsudy, akurat v este trochu zarodocnej podobe v ktorej zatim trochu skripe jednotnost a dotiahnutost vyrazu (..a ten koniec?!). Vo vysledku si u mna trochu pohorsili kedze som nadobudol dojem ze pre akukolvek prilezitost vzdy len siahnu do mikulasskeho vreca svojich oblubenych memov (herci, rekvizity slovne i hmatne, scenky) a mierne pozmenia upravu: zarucene 22% noveho obsahu. No fuj.

    • 9.8.2008  19:03
    Transamerika (2005)
    ****

    Nesmierne pohodova a uvolnena zalezitost ktora pritom neznasilnuje divaka ani realitu (poukazovat na prehnane stylizovanu rolu nadherne odpornej matky a jej ulohu v anamneze hlavneho menej-polohrdinu-viac-polohrdinky by tu uz bolo prehnanym detailizmom). Víc a houšť. Felicity Huffman u mna podava najlepsi zensky vykon odkedy som pre seba v The Virgin Queen objavil Cate Blanchett: We all fuck up sometimes. A must-see.

    • 9.8.2008  18:54

    Hoci nad jemnou brit-nostalgiou v kombinacii s poznavacim filmikom zo zivota (?) zombikov, v ktorom je jedinou eviscerovanou obetou Harry Pott. nemozno celkom zlomit palicu/hul, predsa len trochu vadi prudky skok z B-ckoveho ironizovania do full-fledged gore-oidnych momentiek. Odnasam si posolstvo ze trochu zombika (a Jimba Jonese) je v kazdom z nas. Sukromna poznamka: zapamatat si techniku a metodiku triedenia diskoteky: Blue Monday, Purple Rain: in, Phil Collins, Sade: out.

    • 9.8.2008  18:44

    Hrozna Hovadina (TM) alias klasicky pivny B-ckovy flak v netypicky A-ckovom baleni. PS. Pevne verim tomu ze nad nehorazne naklonovanym Sheenom vo vynaracej scene (efektné!) raz bude Coppola rotovat v hrobe. Co nic nemeni na tom ze zombicky zaner trpi inherentnou fyziologickou idiosynkraciou: zit-nezit? dychat-nedychat? fyziologicke procesy A/N? Logicky nevysvetlitelna hruza raci u Lovecrafta.

    • 17.6.2008  22:24

    Este ze FF zachranilo neskore prezretie z tu nazorne predvadzaneho desiveho pseudo-neorealizmu. Siserne. Dobovy gyc ktory nie div az lakmusovo ziskal doboveho Oscara.

    • 12.6.2008  00:40
    Crash (1996)
    **

    Kombinacia tazkotonazne sa tvariacej filozofickej nabubrelosti, nevyrazne sa potacajucich motivacii a snad (!) neumyselnej smiesnosti (v zmysle prepjatej punkovej estetiky protetiky capnutej na inak vskutku nefotogenicke nasledky realnych crashes vo vysokych rychlostiach) to posiela niekam do suterenu. Co jakztakz funguje ako (nastastie) kratka ballardovska provokacia sa na dlhsej ploche javi znacne rédké. Zostava nabuduce dufat v lepsie sklbenie odhadu možností predlohy a filmu.

    • 9.6.2008  14:27

    Godard si s divakom zavtipkoval a predlozil mu avantgardnu skladacku s mottom "vystrihni si dokument o stounoch kterak nahravaji jednu zo svojich zasadnych veci". Problem je v tom ze vystrihnut tu treba tonu uplnych s*aciek (musim si zvyknut na to pre mna neobvykle slovo) ktore podmazavaju a tym znehodnocuju casto i samotne zabery zo studia. Historka o tom ze Godard chcel po uvedeni inzultovat (producenta) Quarriera ktory si dovolil pripojit na zaver konecnej podoby filmu vyslednu verziu skladby a tym dat veci ktora by inak bola cistym pseudoideologickym vyplachom Zmysel doklada ze Godard bol k...t vzdy.__________ Treba uznat ze pouzita pomaly plavajuca kamera bez strihu ktora by bola v pripade standardneho dokumentu vysoko atypicka vytvara zvlastny kontrast so zaujatim hudobnikov i nezaujatostou okolitych cumilov, dotyka sa vecnosti._________ Mimochodom: je to ten isty Ian Quarrier ktory si strihol inak orientovaneho (chrum) upira v Polanskeho Plese upirov.

    • 9.6.2008  13:13

    Ako vzdy u Polanskeho brilantne zrezirovana tentoraz poucena vztahova zalezitost z ktorej plynie niekolko trpkych ponauceni, v najvseobecnejsej rovine ze to nesmie byt postavene len na sexe a prilis nerovne pretoze ak sa pritom jeden nahodou zalaskuje nie je pekne uz nic (z toho co predvadza postava Emmanuelle Seigner by jeden vyliezol z koze). Nezdal sa mi len ten koniec (mienene dvojnasobny uplny koniec, v jednom prepjate a v druhom idylizujuce, dla mojho nazoru by boli idealne nadhladovym zakoncenim ironicke scenky, Coyoteho hlasky a uzasne blby vyraz toho pseudoaristokrata zo Sherwoodu na lodnej New Year Party)._________Nie zle ale do najvyssich piedestalov tomu nieco chyba: snad ta smrtelna vaznost v kombinacii s istou jednostrannostou, nesedel mi casting, trochu papierove i v zmysle vypoziciek millerovskych motivov.

    • 9.6.2008  12:37

    Dosti silena zalezitost chvilami chutiaca ako skripanie po skle. Nadherna expozicia - Kafka (ustraseny uradnicek v existencnom strese) meets Psycho (silne nevyrovnane rodinne vztahy) meets Brazil (vizia firemnej kultury) - vskutku zaujme, ale casom to upada do bezfarebnosti a nenapaditosti, akoby mal autor zabrany ist vytycenou ciernohumorne burtonovsko-gilliamovskou cestou all the way (mimochodom toho poodla mali spravne zozrat a divakovi sa mali ukazat vysledne kostricky, a v spravnej rozpravke koncia pakty tohto druhu inak, a duplom ked sa tu ignoruje i elementarna spravodlivost v zmysle "partak je partak i kdyz krysa")._____Z opacnych nenaplnenych moznosti mozno prihodit i tuto variantu: Willard prevezme firmu, ozeni sa s kolegynou ktora mu nadbieha, krysiemu narodu natrvalo prenajme ako vyraz vdaky dom+E and they lived happily everafter (?)

    • 6.6.2008  03:47

    Tak trochu ina nostalgia strati v druhej casti nadhlad v nesikovne zachytenom boji o vlastnu integritu (vo svete ktory je tradicne indiferentny k tomu ci ideme na doraz alebo nerobime vobec nic), ako celok potom prilis ploche and doesnt do justice to the environment. Z bohatierskej prvej polovice (late 60s & Warholova Factory) s kadenciou šílených hlášok prebijajucou i jine skvosty by Chytilova bud chrochtala blahom alebo sa zacala este viac kabonit z toho ze to ide i vtipne. "Polib si prdel" "Jo je to vazne skvelej nazev to teda je...ale ta hra byla hrozne sprosta" -"jo vypadalo to jako provokace" - "a ze jste policajtka" "Jo to sem - mam tu prukaz"---

    • 4.6.2008  19:20

    Po zasahu z kratkych filmov schladenie. Namiesto presnosti silny pocit umelosti a filmarsky vzate zo zleho konca (odpustte cynizmus): no tak trpi no a co, nechat celu nevdacnu pracu na hercovi je reziserske zverstvo, divakovi (mne) by dala nepomerne viac co len jedina vystizna scena medzi nou a nim PREDTYM. Dtto tzv. katarzia, z odvratenych emocii sa casto navonok prefiltruje len banalita. A motiv odpustenia nevery sa odprezentuje len tak per se, ver alebo never, pretoze na to o hlavnej postave vieme prilis malo - napriek jej neustalej pritomnosti na obrazovke. Malo presvedciveho.

    • 2.6.2008  00:27

    Masovka s presahom: jemne zachytena exkurzia do doby vyznacujucej sa rádom, pozvolnostou prajucou rozjimaniu a hudbe, zmyslom pre povinnost v spolocenskom sukoli, vierou v boha a vierou v objavy. Vitajte v Baroku. Paradoxne najmenej zaujimave su povinne bojovky, zato sa popri hudobnych vlozkach jemne intonuje spytovanie zmyslu seba a mojej roly ("nazvi po mne nieco pichlave a zatate") a mne blizke pred-darwinizmy. Galapagy vedia i hrat, a v tom nezne civilnom zaujme sa zrkadli i Weirov dobry vkus. Now, music (let's get acoustic).____________ Tip na spravnu atmosferu: Geminiani - Cello Sonatas.

    • 1.6.2008  23:37
    Collateral (2004)
    ****

    Stylovy nocny thriller ktory v ramci zanroveho bontonu poslednych rokov priebezne nadhadzuje na efekt a vyplnenie casu vobec nie nezaujimave myslienkove mcguffiny (bozi nadhlad s naslednou vymenou roli, predpeklie velkomesta - ano, potom i fyzicke, na jemne apokalypticke sceny v šere ducduc-klubu by sa nemalo zabudnut), aby to nasledne zahral na bezpecnu istotu mainstreamu. Cruisovi sa to chvilami takmer dalo verit, v kompaktnosti nic nechyba, ale nema ani co nadchnut. Snad len chvilka poezie (ano, dnes je nedela): vlci vo velkomeste, ale tak nejak bez zapojenia. Este kusok a mohlo to byt fakt zaujimave.

    • 1.6.2008  01:47

    K antidokonalosti chybalo uz len aby si Duvall strihol vsetky roly. I tie v sukniach. S fuzikmi. A panove, to by byl teprv thriller. Pardon horor.

    • 24.5.2008  13:37
    Bubba Ho-tep (2002)
    *****

    "Let's Get Decadent!" Lahodna zmeska mystifikacie, vaznych tem a totalne offbeat ujetostí. No ktory mily maly indie filmik o veciach poslednych, zivote, vesmire a vobec obsahuje praveho Elvisa, nepraveho Kennedyho (they dyed me!), zarucene pravu a fashion-friendly mumiu ktora nam zdarma poskytne uvodnu lekciu staroegypštiny, vysavanie dusi originalnym sposobom a telesnym otvorom, miniserial starring dvoch funebrakov (jeden sa mimochodom typove i motorikou neuveritelne podoba na jedneho mojho znameho-vysokoskolskeho pedagoga), sestricku pre vysoko pokrocilych, kopu dalsich popkulturnych zverstiev a k tomu jasne znamky geniality? (cela sekvencia s bozkavanim prstena obratom pristala v mojej absolutnej topke) No ktory?! Vidite, iba jeden. A k tomu jemne kukucie presahy ze totiz "it's not over till' its over" a ze dostojnost nemusi byt nepriamo umerna veku a udelu chovancov nielen odkladista dochodcov. Nadherny smutok pod vtipnou polevou, nadherna perla na dne programovych rozvrhov a prijemny sprievodca emocnym lozenim po stene. A jeden z najkrajsich soundtrackov. Frajersky film.

    • 24.5.2008  01:17

    Oziveny agentsky anachronizmus a Bondovky/Delonovky priblizene dobe v podobe pubertaka ktory utecie s kockou a ma drobne problemy nielen s maternalnymi autoritami. Chvilami som mal dojem ze film sponzorovali vyrobcovia optickych pomocok pretoze iny zmysel polovice zaberov epilepticky roztrasenych (nikdy sa neda predvidat ktory, zrejme vrhy mincou) a frenetickeho strihu znacky "dojet a predjet Tony Scotta" ako nahananie zakaznikov na poruchy zraku mi unikol. Aha: zeby zakryt ze okrem vcelku zaujimaveho invencne-reflexivneho prezivania vcelku o nic nejde? Matty: Bond kedysi davno mal mozog, ale zobral si ho so sebou Moore. Prisiel Dalton a co nevidi: I.O.U. Fakt.

    • 24.5.2008  00:50

    Pozrime sa aka zaujimava variacia na psycho. Tak to holt dopada ked ma niekto drobne sexualne problemy a navyse sa nie a nie zbavit manzelky, z toho by jeden fakt zcvokol. A (zasvatenci pozor) uhladeny frajirek Stephen Forsyth so sekacikom musel byt pre Mary Harron priamou inspiracou na zvizualnenie P. Batemana z ineho psycha - stycnych bodov tu je.

    • 20.5.2008  12:54
    Bazén (2003)
    ***

    Cokolvek sa snazi tento film povedat, nehovori to dobre ani zretelne. A to co k nemu ponukol na vysvetlenie sam reziser v nom nie je (ako niekto spravne poznamenal o filmovych a literarnych postavach vieme len tolko, kolko sa nam o nich povie v ramci diela, nie mimo neho), ergo je to zly thriller (ci psychopasca, ako chcete) - alebo skor pohrebisko lajdacky nedotiahnutych reziserskych napadov. Co je skoda pretoze mnohe su zaujimave, napriklad psychoduel v strednej casti ktory zacina dostavat grady presne v okamihu nez sa to zvrhne. Nevsedny pripad vytvoru v nedotiahnutosti a rozhodenosti natolko vagneho, ze provokuje viac nez si zasluzi.

    • 15.5.2008  18:46

    Z toho co malo byt povodne (z)beznym dokumentom sa stal fascinujuci zaznam jedneho pribehu (sami tvorcovia priznavaju ze mali prosto stastie byt v pravy cas na pravom mieste). Odmenou tym ktori maju oci a este nieco citia je zazitok, akych sa v dnesnom umelom svete zufalo nedostava (otupenym kritikom mozno zdoraznit ze to nie je samotny fakt "slzopudne opusteneho mladata", ale to co sa zacne diat potom - kto prehliada fakt ze sme tu svedkami niecoho vynimocneho co zaroven vrha nove svetlo na mnohe vzite axiomy o poznanom svete ma moje uprimne polutovanie). Samozrejme ak nevnimate pust len ako hromadu piesku a tvory, ktore v nej ziju - zamerne nerozlisujem ludi a tie ostatne - len ako pozadie ci pohyblive objekty. Na zamyslenie je i zachytena neznost a harmonia v kontraste s nastupujucou Nemesis v podobe satelitnej anteny. A pobavi zistenie ze tavy sice nemaju hudobny sluch, ale su zato schopne si pobrukovat melodiu.

    • 13.5.2008  12:41
    Dogville (2003)
    ***

    Tak toto je ten spratkov masterpiece? Pri troche snahy sa tu da nejaky message i najst (metafora totality, intelektualske prizdisracstvi, ten najbanalnejsi a zaroven najodpornejsi druh zrady akych sa denne deju stovky), ovsem pretrpiet kvoli tomu dve hodiny pornografie zla a emocneho znasilnenia (pri poslednom sa na jazyk derie i trefnejsia kombinacia vyrazov ktoru vsak jemny eter neznesie) je trochu nerovny obchod. Rozhodnym kladom je chladne efektna forma, vo svojej oprostenosti zvlastne pritazliva. Za vsetkymi tymi obludne, vzdy akoby par presnymi dotykmi umyselne prekrutenymi charaktermi ktorych jedinym zmyslom existencie sa javi robit zlo hlavnej hrdinke navyse citit temne spodne prudy dabelskeho profesorskeho chechotu ktore sa dostanu k povrchu najviac pri a pred zaverecnym cistenim sceny. Trier ako akademik s ukazovatkom zabodnutym do jednoduchosti zla? Ee. Tomuto stylu humoru neholdujem (rad prezivam vlastne emocie, nie tie presne nadavkovane pokusnej mysi), menej je niekedy (skoro vzdy) viac a pouzitu metodu povazujem v jej manipulativnosti za vysoko neferovu (a nemozem si pomoct vidim v tom i nieco z pubertalnych radikalne literarnych vyronov). Ale je fakt ze som uz videl aj horsie zverstva.

    • 12.5.2008  16:17

    Komorny thriller z najlepsej klasickej (némlich Hitchovej) skoly a zaujimave rozjimanie na temy nahody, osudu a nedohliadnutelnosti rozhodnuti v neistom svete, v ktorom sme len putnici. Je pravda ze scenar je trochu neisty a Byrneovo deus ex machina i odstranenie su proste berlicky z ktorych citit jemnu bezradnost, avsak zaverecne stretnutie dvoch dusi patri k jednym z najsilnejsich vobec: jedna na konci, s nevyslovnym smutkom, siahajuca po ASPON JEDNOM spravnom rozhodnuti za svetlom, druha, v ktorej JE svetlo, pred rozletom. Občas sa v hladani seba najdeme, a vonku caka svet.

    • 9.5.2008  19:50
    Samuraj (1965)
    ***

    Najprv som si pustil po xty krat 7 samuraju, a potom na principe nahodnej volby toto. A ten kontrast bol, jemne povedane, zretelny. Uznavam ze je to nefer ale uznajte aj vy: Prakticky vsetko sa deje a posuva velmi neinvencne cez staticke rozhlasove dialogy a podobu filmu to sprudka nadobudne az pri zaverecnom brutalnom masakri na snehu. Ten sokuje sice najma necakanostou vzhladom na predchadzajuci dej, ale treba uznat i remeselne perfektne podanou upornostou az do poslednej kvapky energie. Zato s polhodinu vopred nie signalizovanym, ale priam do mrte rozoberanym koncom a do neba volajucimi nelogicnostami celku (ak vam to pride zaujimave kvoli tomu ze sa v tych menach a vztahoch nevyznate mala mnemotechnicka pomocka: staci si zapamatat prvu slabiku a pribliznu dlzku mena), zrejme aby scenarista mohol na zaver vitazoslavne zvolati "šeik-spír"!

    • 7.5.2008  15:01

    Ako zvycajne sa vzopriem vseobecnemu kanonu a poviem ze ide po vsetkych strankach o Pakulovsky solidnu thrilleroidnu zalezitost na ktorej mozno vyzdvihnut realizmus, cit pre detail a - svete div sa - v subeznostiach zivy a v drobnostiach prekvapivo mimo klise manevrujuci scenar, co sa vsetko stalo za posledne desatrocie v masovej produkcii uzkoprofilovym tovarom: Diky za kazdy slusny thriller. Akurat Ford mi svojimi sterilnymi rolami skautikov uz silne lezie na nervy. Uskrtte ho niekto uz konecne tou satkou.

    • 3.5.2008  03:25

    Divoke, predivne. V jednom okamihu skraja padaju presne a usecne hlasky ake na francuzskom filme milujeme, v druhom sa rozdava pribliznost a teatralnost galore. A ten tobogan trva viac nez chvilu - tu eraticka akcia, tu partnerska sarada a prezivanie, az sa to napokon ustali na plus minus o udernost sa snaziacej drame. Chyba vacsie zdisciplinovanie, tvrdsia ruka vystavby, vedel by som si predstavit i lepsiu pracu so svetlom, kamerou, vystavbou sceny (pasaz obradu v kostole po tom priam revala...a nedostala). Frenetickost (plati i pre nevidanu frekvenciu penisov a pohlavi) nerovna sa udernost. A netusim preco ale komplet vsetci mi v tomto filme pripadali ako uporne prehravajuci gymnazisti. Popri ostatnom asi tie efektne kostymceky a priame ostre svetlo ako na skolskej besiedke.

    • 1.5.2008  12:11

    Dve prazdnoty: jedna ako katalyzator a lakmusovy papierik druhej. Dva rozne druhy prazdnoty: jedna banalna a sucasna, druha matozne sa pitvoriaca po duchoch minulosti, upiri mladeho mäska, toho Adonisa, z ktoreho sa stal toyboy a tym prostriedok ultimativneho zhnusenia. Prostredie je idealne fotogenickym kontrapunktom, ta stara velkolepost v ktorej hloda sol a cervotoc. Len taktak nie prilis papierove, obcas nebezpecne blizko poze. Zaujimava nedokonalost na vzdy vdacne temy dekadencie ci kriesenia nemrtvych & upadku.

    • 30.4.2008  15:12

    Teror sexu cize v Russellovom podani maniakalna fraska. Zlejte jedneho precomingoutoveho homosexuala, jedneho bisexuala, jednu straight, jednu lesbu, potraste a vlozte na dve hodiny do viktorianskych rekvizit. Serve frenzied, idealne v genialne debilnom duchovnom prostredi neskorych 60tok. Cheers.

<< předchozí 1 2 3 4 5