ekzorcist

Tento film subjektívne hodnotím ako najlepší mysteriózny film, aký som doteraz zhliadol a určite má popredné miesto v mojej top 10. Dobrým hereckým výkonom je možné poľahky uveriť a príbeh prežiť tak, ako ho scenárista a režisér uvarili. Film sa odohráva v mojej obľúbenej lokácii pre daný žáner, t.j. v zabudnutom americkom zapadákove. Tvorcovia využívajú všetky dobré klišé žánru (smrť v rodine, človek na cudzom mieste, jednoduchí domáci so sedliackym rozumom,...) a zároveň sa úspešne vyhýbajú takmer všetkým prekážkam, ktoré by film zaradili k prepadákom. Za najdôležitejšie považujem, že sa vyhli úplnemu zobrazeniu Mothmana (vidno ho len cez skice, nejasné či presvetlené nočné zhliadnutia, vypálené obrysy atď.) a tak je na divákovom podvedomí a výbornom zvuku, aby dokonali zvyšok. Absolútne zimomriavky pri scéne s telefonátom a bibliou a tiež po zistení, že k podobnej udalosti i samotým zhliadnutiam Mothmana naozaj došlo v USA koncom 60tych rokov...

Veľmi silný film. Jeden z mojich najlepších kamarátov prežíval (a ešte stále prežíva) komplikovaný vzťah s rodičmi a keďže sa veľmi ponáša na hlavnú postavu (aj výzorom aj chovaním), získal tak pre mňa tento už aj tak dosť osobný film ešte viac na intimite. Vynikajúca kamera a réžia a špičkový soundtrack s pesničkami Eddieho Veddera. Film, ktorý vie zmeniť pohľad na život a priority. Ja som si na druhý deň po zhliadnutí dal aspoň poriadnu prechádzku so psom...

Pozrel som si Donnieho asi po piatich rokoch, čo bolo dosť času na to, aby som zabudol na mindfuck a rozuzlenie. Film má skvelú atmosféru (nepamätal som si, že bol až tak high-school), kamera robí pekné zábery, Jake Gylenhaal sa vo svojich schizofrenických epizódach tvári príjemne vyšinuto a všetko podčiarkuje soundtrack plný hitoviek z 80-tych rokov. Je to povinný osobnosť formujúci film.

Keď mám v práci najväčšie spleeny, tak tajne dúfam, že mi zavolá nejaký starý mecenáš s podobnou pracovnou ponukou. Tajomná atmosféra starých knižníc je podčiarknutá skvelým Kilarovým soundtrackom, ktorý navodzuje diabolskú atmosféru použitím klasických strunových nástrojov a zvodného ženského vokálu. Zvodná je aj Lena Olin a hoci mi je ľúto otvoreného konca, ktorý mi tak trochu pokazil dobre gradujúci záver, je to jeden z mojich obľúbených únikov z reality.

Tento film som videl v malom post-socialistickom kine Odboj v Starej Dúbravke. Mal som 9-10 rokov a práve som prechádzal z posadnutosti dinosaurami na posadnutosť mimozemšťanmi (Akty X a Krajné Medze v tom zohrali nemalú rolu). Tento film bol pre mňa zážitkom už vtedy a ani ďalšie zhliadnutia mu na zaujímavosti neubrali. Takisto zaujímavé efekty neurazia oko ani v roku 2015. Večný boj skeptikov a tých, čo veria v mimozemský život pekne charakterizuje výrok otca hlavnej postavy: "But I guess I'd say if it is just us... seems like an awful waste of space. " :)

Christopher Lambert má ako vždy len obmedzené možnosti tvárovej mimiky, takmer ako Sisa Sklovská tesne po tridsiatom liftingu. V rámci možností Mikea Myersa však zahral dobre a je mu čo to veriť. Zato Diego Abatantuono hrá rolu uvedomelého hrdinu počítačovej hry neskutočne. Ak by existoval Oscar pre talianske B-čkové cyberpunkové snímky, tak tento človek by ho mal dostať. Opakujúce sa scény z hry, kedy sa snaží dokopať NPC dievčinu k uvedomeniu si širších súvislostí sú zábavné aj nepríjemne frustrujúce. Scéna opravy Joystickovho očného čipu je aj v dnešnej dobe poriadne naturalistická a vierohodná. Opačne sme na tom pri preskúmavaní niektorých miestností na korporátnom počítači, to je miestami také retro á la videoklip Pet Shop Boys - Go West. U mňa však aj toto prispieva k jedinečnej a neopakovateľnej atmosfére tohto talianskeho sci-fi! 36 bodov z 38!

"Co je v tom pytli, Svene?" No je tam čierny humor, fantastické herecké výkony (najmä potiaci sa a koktajúci Mads Mikkelsen) a perfektné dialógy. Severská čierna komédia je síce ohrozený druh, ale pár prežívajúcich exemplárov ako tento film a Boj snežného pluhu s mafiou stoja za to. Určite pozrieť!

"I'm never gonna get out of this town am I, Gordie?" Geniálna sonda do chlapčenských duší, do duše zapadákova, do malomeštiakov, ktorí chcú váš osud napísať podła chýb či úspechov vašich rodičov a blízkych. Od začiatku do konca nenudí a nezkĺza do gýču a trápnosti. Toto je detstvo! Nie Ratatuj a Ako podojiť draka, ale strašidelné príbehy a mŕtvoly, tajomstvá, strach, smútok, šikana a smiech. Je to výborné, lebo je to tak blízke pravde, ako to len dospelák vie spraviť.