Santino7

Akýkoľvek ďalší mnou pozretý film podľa predlohy Irvina Welsha - hoci ich dosiaľ nebolo príliš mnoho - sa takmer s určitosťou nezbaví ťažkého údelu prirovnania ku kultovke menom Trainspotting. To je skrátka fakt, s ktorým treba počítať, pokiaľ si vyberiete preniesť na filmové plátno niektoré z diel práve tohto autora. Avšak jediná ďalšia adaptácia Welshových diel, ktorú som dosiaľ mal možnosť vidieť - a to konkrétne Filth - bola od tohto údelu do značnej miery oslobodená, respektíve to mala oproti tejto snímke omnoho ľahšie, a to v tom, že bola adaptáciou o viac než celú dekádu novšou, a teda vizuálne úplne odlišnou, alebo aj v tom, že sa odohrávala v rozdielnejšom prostredí. Acid House sa však rovnako ako Trainspotting zameriava na škótsku spodinu, špinavé prostredie, chudobu, odvrátenú stranu spoločnosti, a teda porovnávanie bolo všadeprítomné. V tomto porovnávaní pochopiteľne snímka obstáť nemohla, ostatne jej tvorcovia nemali k dispozícii určite ani porovnateľný rozpočet ani tak kvalitných hercov, avšak čímsi (najmä teda myšlienkou a svojským prejavom, za čo však vďačí najmä Welshovej matérii) nepochybne zaujala, malo to niečo do seba. Áno, poviedkový formát nie je niečo, čomu by som vyložene holdoval a väčšinou sa tomu naopak práveže vyhýbam, avšak v tomto prípade sa to vcelku dalo. Za nešťastné však hodnotím kvalitatívnu značnú nevyváženosť jednotlivých poviedok a aj ich usporiadanie, nakoľko boli usporiadané zostupne, od najlepšej Masařky (ktorej by som dal samej o sebe určite hviezdičky 4), cez stredného Měkkejša (ten bol taký typický trojkový priemer) až po najslabší Acid House (čo je pritom paradoxné, nakoľko šlo o titulnú poviedku, no a papierovo mala aj najlepšie obsadenie v podobe Ewena Bremnera, no bola až priveľmi experimentálna, neviem, možno sa len priťažko adaptovala do filmovej podoby a v tej knižnej bola omnoho vydarenejšia, ťažko povedať, musím si to v dohľadnej dobe prečítať nech môžem porovnávať), a teda táto zostupnosť vo mne vo výsledku príliš dobrý dojem nezanechala. 60%

Atypická snímka s typicky severským čiernym humorom, s už typicky vynikajúcim Mikkelsenom, typicky seversky (= rozumne) zvolenou stopážou (ktorá neposkytuje žiaden priestor pre hluchšie miesta a tak to má byť), no a rovnako typicky severskou absurdnou témou a celkovo scenárom, ktorý nemá ani len náznak akejkoľvek korektnosti, je bizarná od hlavy až po päty. Keďže sa mi nechce dopodrobna opisovať, aké pocity a dojmy vo mne tento Jensenov kúsok zanechal (a popravde by som to s najväčšou pravdepodobnosťou popísať ani nevedel), pokúsim sa ísť na to tentokrát naozaj len veľmi stručne - a to konkrétne cez chuť - tento film na mňa pôsobil tak nejak sladko-kyslo. Nepýtajte sa prečo, sám totiž neviem, proste to tak bolo a bodka :-)). Viem len to, že to jednoznačne myslím v dobrom slova zmysle a že sa mi film aj všetko okolo neho skutočne páčilo. Od atmosféry, cez herecké obsadenie až po dajme tomu napríklad úžasne vypointované dialógy, všetko fungovalo na perfektnú a po celý čas to vo mne evokovalo veľké množstvo rozličných emócií (o ktorých by som bol presvedčený, že navzájom ich skombinovať možné ani nie je, nebyť tejto snímky), pričom ako celok to pôsobilo až neuveriteľne pozitívne. 5/5

Seriál som síce svojho času s obľubou sledoval, avšak vyslovene za akéhosi nadšenca by som sám seba označiť netrúfol, ani zďaleka nie. O pravidelnom sledovaní v mojom prípade nemôže a ani nikdy nemohla byť reč, vždy som sa k tomu dostal čisto náhodou pri prepínaní televíznych staníc. Čiže asi toľko ku kauze "ja a Akty X". Čo sa týka sprievodných filmov, pred týmto som videl iba jeden, a to konkrétne ten dosiaľ najnovší (I Want to Believe). Ten však svojho času očakávania príliš nenaplnil, a tak som bol zvedavý, či sa to tentokrát podarí, nakoľko ide o snímku čias, kedy bol seriál ešte stále aktuálny (hoci už v tom čase jeho kvalita pomaličky ale isto upadala). No a po tomto zdĺhavom - a pre väčšinu asi aj zbytočnom (ospravedlňujem sa, no nemôžem si pomôcť:) - úvode prejdem k jadru veci, a teda k názoru na danú snímku. Musím povedať, že spočiatku som mal celkom problém sa do toho dostať, prišlo mi to také nijaké, akoby to začalo až moc pozvoľna - nedostala ma ani v komentároch toľko omieľaná úvodná scéna z doby ľadovej, ktorú tu niektorí priam ospevujú. Akonáhle sa to však trošku "rozbehlo" (do úvodzoviek som to dal, pretože ono to v skutočnosti až taký rozbeh ani nebol, skôr sa len Mulder so Scullyovou konečne dostali k vyšetrovaniu a teda to konečne začínalo mať z môjho pohľadu tie správne grády), opäť mi trklo, prečo som si seriálovú podobu tých x rokov dozadu natoľko obľúbil. Všadeprítomná neistota, konšpirácie, tajomná mysteriózna atmosféra - presne to sú tie faktory, ktoré našťastie do veľkej miery fungovali i tentokrát. Ba čo viac, oproti seriálu tomu jednoznačne prospel i zreteľne vyšší rozpočet, s ktorým v tomto prípade tvorcovia mohli pracovať, a tým pádom mohli aj ukázať o niečo viac (čo sa asi najviac prejavilo v závere). A hoci ma to nedostalo až tak, aby som tomu mohol udeliť plný počet, tak či tak to bohate stačilo k tomu, aby som sa o celý ten X Files kult začal zaujímať opäť o čosi viac. Rozhodne mám do budúcna v pláne dobehnúť i ostatné zameškané filmové prevedenia, taktiež by som sa rád pustil aj do časovo relatívne nenáročného spin-off seriálu The Lone Gunmen, no a možno časom, ak budú vhodné podmienky, chuť a najmä dostatok času, tak snáď aj pekne poporiadku do "jadra veci", a teda seriálu samotného (ktorého zvučku priam zbožňujem:)). 4/5

Príšerná hlúposť, ktorú sa ani pri najväčšej snahe nedá brať vážne. Herci hrajúci v oných "paranormálnych" príbehoch sú strašne komickí, pôsobia ako ochotníci... Celé zle. Jeden bod v podstate ani neviem za čo, možno za tých zopár autentických záberov, možno ako útechu, ťažko povedať. Vlastne ani neviem, koho by niečo takéto mohlo zaujať, kto je vlastne onou cieľovou skupinou - najlepšie to vo svojom komentári vystihol asi Korbitch :-)) Každopádne tento dokumentárny seriál sa skutočne nevydaril, lebo hoci ma paranormálne javy ako také a všetci tí konšpirátori okolo toho nikdy nejak nefascinovali, niektoré filmy/seriály s týmto zameraním sú aspoň pozerateľné, majú nejakú tú atmosféru, tajomno atď. Táto vôbec. 1/5

Už tu sa začínal vo veľkej miere prejavovať a predierať na povrch Lanthimosov veľmi osobitý a špecifický filmársky rukopis, ktorý sa naplno sformoval (a ukotvil) v jeho neskoršej tvorbe. Myšlienky a idey tohto počinu síce majú čo to do seba - pokiaľ samozrejme divák má záujem a chuť čítať medzi riadkami v jednotlivých náznakoch -, rovnako tak budovaná a navodená atmosféra či celková nápaditosť, formálne to však ešte zďaleka nedosahuje takú úroveň, na akú sa to (našťastie) tomuto tvorcovi podarilo posunúť v rámci neskorších snímok. Ťažko stráviteľný film, ktorý má svoje mušky a čoby celok nefunguje úplne dokonale, avšak i tak rozhodne stojí za pozretie a zamyslenie (pokiaľ samozrejme nie sú nezávislé snímky pre vás vecou úplne cudzou - pretože ak áno, asi by to veľmi "neklapalo"). 65%

Matne si pamätám, že keď som Alžbetin dvor ešte ako malý fagan neviem koľko rokov dozadu videl prvýkrát, bol som z toho svojim spôsobom nadšený (páčila sa mi najmä, s ohľadom na vtedajší vek, veľmi pútavá temná symbolika prekliatia celého rodu či s tým spojené tragické zahynutia potomkov atď. - a neviem prečo, no scéna s narazením hlavou o konár stromu počas jazdy na koni mi zostala vrytá v pamäti po celý ten čas), a teda som bol patrične zvedavý, aký dojem to vo mne zanechá teraz, o nejaké tie rôčiky neskôr. Pochopiteľne som to už tentoraz vnímal z trošku iného uhlu pohľadu, nebol som už až natoľko paf z onoho príbehu (hoc je svojim spôsobom nepochybne krásny - ak budem mať niekedy viac času, dozaista si zoženiem i knižnú predlohu od Hany Zelinovej) či zasadenia príbehu do pomerne neokukanej zemanskej doby 19. storočia, no začal som si všímať aj akýsi širší kontext, a teda aj faktory ako sú formálne zvládnutie, réžia, kamera, výprava, herecké výkony a podobne. Na moje prekvapenie ma sága fabiciovského rodu opäť poľahky dokázala do značnej miery zaujať, a tým pádom to u mňa na základe subjektívneho dojmu mierne i zľahčilo (respektíve otupilo) nejaké tie občasné nedokonalosti, ktorým sa tento projekt nevyhol. Treba však uznať, že na (česko)slovenské pomery je to stále chválihodný nadpriemer, remeselne veľmi dobre zvládnutý počin, ktorý - narozdiel od niektorých iných - "nepochoval" ani zub času (ba čo naopak, pridalo mu to na akomsi honosne pôsobiacom statuse). Rovnako honosne sa vynímalo i herecké obsadenie, keďže sa tu vystrieda veľké množstvo z domácich hereckých elít starších i mladších (Brzobohatý, Müller, Vášaryová, Kvietik, Kramár, Kolínska, Dočolomanský, Jamrich a mnoho ďalších), pričom takéto niečo by už v súčasnosti bolo asi prakticky nezrealizovateľné. Čo by som ale vytkol a čo viacmenej ako jediné z negatív stojí za výraznejšiu zmienku, je istý kvalitatívny pokles, ku ktorému došlo v záverečných dvoch častiach, kedy to už akosi začalo pomaličky strácať dych a aj onen ťažko popísateľný šmrnc. No skrátka Alžbetinmu dvoru oveľa viac svedčí zasadenie do 19. storočia, a teda do čias habsburskej stavovskej monarchie, zemanstvo, než skok o niekoľko generácií vpred k udalostiam 20. storočia na pomedzí prvej, respektíve druhej svetovej vojny (i keď chápem, že vzhľadom na vtedajšiu politickú situáciu u nás bolo vhodné sfilmovať i túto kvalitatívne znateľne slabšiu, avšak ideologicky o to "zásadnejšiu" časť Zelinovej ságy o fabiciovskom rode). Pokiaľ by tvorcovia zostali len pri pôvodných štyroch dieloch, nebál by som sa tomu udeliť i plný počet, avšak takto zostávam "iba" na lepších štyroch s vedomím, že si to o nejaké tie rôčky s radosťou celé zopakujem. 85%

Typický akčný biják z osemdesiatych rokov. Výpovedná hodnota nulová, dej plytký, herci hrozní. Ale v tej dobe to naozaj malo štýl, bolo to proste in. Také filmy vtedy bežali, na týchto súbojoch vyrástla celá jedna generácia. Namakanému Dudikoffovi s jeho parťákom černochom ste v súbojoch s nindžami proste fandili - napriek tomu že tí nindžovia pôsobili viac ako paródia než na zastrašenie :-) Akokoľvek mi to dnes príde lacné a trápne, musím tomu dať aspoň aké také hodnotenie. Z nostalgie. Mimochodom Michael Dudikoff je neuveriteľný tragéd, čo sa týka herectva. Ale takí sú tu všetci, to je poznávacou značkou pre tieto lacné béčkové akčné hovadiny. 1/5

Vystriedať slabého Dudikoffa za ešte slabšieho Bradleyho, tomu hovorím majstrovský ťah. Ak sa vám predchádzajúci film zdal primitívny, v tomto pravdepodobne, podobne ako ja, objavíte nový level primitívnosti. Jediné, čo ma ako tak utešuje je fakt, že tvorcovia si boli vedomí toho, že príbeh filmu je maximálny brak - celé sa to však sústredilo na drsnú pózu a všadeprítomné súboje, tak typické pre toto obdobie lacných béčkových filmov. Jeden z prípadov, pri ktorých mozog naozaj netreba ani trochu, ten si pri tomto filme dopraje pauzu. 1/5

Po boxérskej Million Dollar Baby, bravúrnom pomstiteľskom Gran Torine a mandelovskej dráme Invictus moja dovedna ešte len štvrtá zhliadnutá "eastwoodovka" (čoby režiséra). A hoci tamtá spomínaná predošlá trojica ma, dá sa povedať, nadchla, tentokrát to bol zážitok o poznanie vlažnejší. Áno, film sám o sebe má nesporné kvality, to poprieť nemožno, lenže oproti množstvu iných vojnových, ktorým sa podarilo dostať ma do kolien a sledoval som ich - obrazne povedané - so zatajeným dychom, akoby priamy a hlboko zainteresovaný účastník, tentoraz tomu tak nebolo. Chris Kyle je profesionál, v niekoľkých momentoch si sympatie diváka získa, no drvivú väčšinu času som bol v pozícii čisto iba nestranného pozorovateľa. Za odmenu mi bola naservírovaná filmárska precíznosť, aká sa na režiséra takéhoto mena patrí, kvalitný výkon Bradleyho Coopera (a samozrejme aj iných), zopár emočných "lahôdok" (ak zverstvá vojny takto necitlivo vôbec možno nazvať), a vo zvyšku taký lepší priemer. Silno som váhal medzi troma až štyrmi hviezdičkami, je to tak na hrane, avšak aby som si nechal určitú rezervu do budúcna - pre prípadnú opakovanú projekciu - zostanem tentokrát na trojke. Tak či onak, kvalitný, poctivo spracovaný vojnový film - bezo sporu jeden z tých lepších. Samozrejme, v prípade že by som bol hrdý americký patriot, znamenala by pre mňa táto životopisná snímka o legendárnom sniperovi s rekordným "skóre" ešte o poznanie viac. 70%

Pozrieť si v nepeknom počasí 70 minút trvajúcu doku-snímku z dielne HBO o trampingu sa spočiatku javilo ako vcelku dobrý nápad, lenže koniec koncov tomu tak nebolo - vyššie uvedená stopáž mi subjektívne pripadala byť nekonečnou a mal som chuť vytrhať si vlasy či aspoň obúchať hlavu o stenu. Toto fakt nevyšlo. Veľmi, skutočne veľmi nepekne prvoplánová a strojená záležitosť. 15%