Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Akční
  • Krimi
  • Dokumentární

Recenze (727)

plakát

Partička (2009) (pořad) 

Sledoval som len zriedkavo, vonkoncom nie často, avšak keď už, tak som sa zväčša celkom zasmial, jednotlivé hry boli zaujímavé a často do veľkej miery i nápadité. Postrehol som však, že štýly humoru Ďura Kemku a Petry Polnišovej (a celkovo ich vystupovania) mi priveľmi nesedia.

plakát

O päť minút 12 (2006) (pořad) 

Martin Strižinec (mimochodom aktuálny moderátor, nakoľko jeho meno tu chýba, to len tak pomimo) je fajn - dostatočne objektívny, profesionálny, a navyše pôsobiaci vskutku serióznym dojmom. Formátu ako takému by som vytkol snáď len prílišnú korektnosť a málo odvahy zo strany televízie či tvorcov relácie - zvolené osadenstvo do jednotlivých častí je vyberané do značnej miery nezaujímavo, predvídateľne a je tam cítiť prítomnosť akéhosi do očí bijúceho kompromisu a úľavy pre niektorú z pozvaných strán (to myslím teda, aby bolo jasné, na margo vyberania protivníka do diskusie). Nechcem zachádzať priveľmi do podrobností, tak snáď len jeden príklad - za bývalej vlády jednej jedinej strany (mandát v rokoch 2012 až 2016) bola v diskusiách proti vtedajšiemu predsedovi vlády Ficovi rotovaná stále dookola to isté duo vedúcich predstaviteľov niektorých opozičných parlamentných strán (Figeľ, Bugár), čo bolo nielenže nefér voči predstaviteľom ostatných, podotýkam relevantných, opozičných strán, no najmä z diváckeho hľadiska značne nezaujímavým a zlým riešením, nakoľko spomínaní dvaja páni sú veľmi slabými diskutérmi/rečníkmi neschopnými prejsť do akejkoľvek relevantnej argumentačnej konfrontácie, ktorá by stála za zmienku. A tak to zákonite zakaždým vyzeralo, že hoc ich protivník snáď ani nevolil lepšie argumenty či vyslovene zahmlieval a cielene odbočoval od jemu nepohodlných tém, pre nezainteresovaného diváka bez znalosti aspoň akých-takých súvislostí to - vďaka nesporne lepším rečníckym schopnostiam - mohlo vyzerať, akoby dané diskusie na plnej čiare vyhral a svojho súpera vo všetkých smeroch prevalcoval. Inak však žiadne výhrady nemám, pomerne fajn politicko diskusná relácia. Opäť však vynechávam percentuálne i hviezdičkové ohodnotenie, nakoľko mi príde nanajvýš zbytočné.

plakát

Duel (2006) (pořad) 

Síce nesledujem na báze pravidelnej, no väčšinou, pokiaľ mám čas a príde mi to na um, rád si túto vedomostnú reláciu pozriem. Považujem ju totižto za vcelku príjemný, nenútený formát, poskytujúci vcelku príjemný relax a samozrejme rôznorodé informácie z rôzneho súdka. Vyzdvihnúť musím i výber moderátora, pretože Gregor Mareš pôsobí ako sympaťák, k tejto relácii pasuje fajn. Spokojnosť s jednotlivými dielmi sa však u mňa značne odvíja od kvality aktuálnej dvojice hráčov - nuž a v tomto ohľade boli pre mňa potešujúce najmä nie tak dávne diely s rozhľadeným sympaťákom-učiteľom Slávom, tie som sledoval takmer pravidelne. V tomto ohľade mi možno čiastočne prekážajú i pravidlá súťaže, ktoré nepripúšťajú opätovné účinkovanie jednotlivých súťažiacich po ich vypadnutí - určite by bolo divácky zaujímavé, pokiaľ by sa tvorcovia rozhodli pre nejaké "ozvláštnenie" v podobe návratu niektorých spomedzi tých zdatnejších, napríklad formou akéhosi (dajme tomu) mini-turnaja alebo hocičoho iného (no skrátka niečo ako Predvianočný špeciál z decembra uplynulého roku). Percentuálne ani hviezdičkami však tento počin hodnotiť nejdem, nakoľko mi to príde zbytočné a irelevantné.

plakát

Sbohem, baby (2007) 

Môj ešte len prvý zhliadnutý film, ktorého režisérsku taktovku si vzal na starosť Ben Affleck, a teda som bol v tomto ohľade i náležite zvedavý, ako sa s tým popasoval. Musím povedať, že som ostal veľmi príjemne prekvapený, a dokonca si dovolím povedať, že sa mi za kamerou pozdával možno i viacej, než sa niekedy javí pred ňou - tým však nechcem naznačiť, že by bol zlým hercom, to vôbec, avšak z mnou dosiaľ videných filmov, kde účinkoval, bolo len pár takých, ktoré by či už jeho výkonom alebo i celkovo stáli za zmienku. Avšak v tej hŕstke rolí, ktoré za zmienku stáli, a ktoré mu aj typologicky sadli, rozhodne herecké kvality potvrdil (viď napríklad Gone Girl). Čoby režisér sa však týmto počinom odprezentoval najmä veľmi šikovným výberom pri výbere matérie (poskytujúcou chytrú zápletku a nenútene podsúvajúcou viaceré otázky voči divákovi, ako by v danej situácii konal on sám), veľmi precíznou filmárčinou, rovnako tak vybudovanou atypicky pôsobiacou atmosférou a celkovým znekľudňujúcim podtónom, v akom sa snímka nesie. Oceňujem taktiež odvahu obsadiť do hlavnej úlohy mladšieho brata Caseyho, ktorý možno nie je príliš známy, avšak rozhodne sa tu nestratil ani pri takých zvučných menách ako Freemana či Harris, pretože to zvládol naozaj dobre (typologicky je takmer úplným protipólom Bena, ktorý si určite uvedomoval, že v tejto úlohe by on sám vyznel rozpačito, nesadla by mu - a navyše zobrať si k prvému režijnému "zárezu" rovno aj stvárnenie hlavnej postavy, to by už asi bolo sústo priveľké). Čo viac dodať? Film mi sadol perfektne, žánrovo i atmosférou, a teda som v podstate plne spokojný (s tým, že po opakovanej projekcii, ktorá zákonite pri tomto počine príde - je to len otázkou času - možno pridám i záverečnú hviezdičku, ktorú si prezatiaľ nechávam v rezerve). 85%

plakát

Smrt ve tmě (2016) 

Hoci pri tejto snímke prevažujú vysoko pozitívne či dokonca nadšené recenzie, paradoxom je, že moju pozornosť príliš upútať nedokázala. Počiatočné načrtnutie motivácie jednotlivých členov vykrádačskej partičky bolo z môjho pohľadu len veľmi chabé, rovnako ako pokus o naznačenie vzťahov medzi nimi. Nefungovalo to. Z tohto dôvodu som bol rád, že tejto nezaujímavej časti bol venovaný iba zanedbateľný úsek, no a potešilo ma, keď sa v zápätí prešlo priamo k akcii. Tá sa niesla v znamení rôznych zvratov, relatívne napínavých úsekov a riešení (avšak zároveň sa vyskytli i viaceré zaužívané klišé), o nelogickom konaní postáv sa radšej baviť nemusíme (ale áno, bolo tu miestami prítomné veľmi zreteľne), nuž a čo viac? Určité formálne kvality snímky je možno uznať, no čo z toho, keď ma to skrátka nedokázalo absolútne vtiahnuť? Neviem, možno je chyba vo mne a mojom nedostatočnom záujme v danom žánri, možno som bol pri pozeraní proste zle naladený voči podobnému typu filmov, no pravda je taká, že ma to do veľkej miery minulo. V mojich očiach teda jasný priemer, ktorý mi z hlavy vyšumel prakticky hneď v deň projekcie. Nuž ale pochvala za záver, ten bol vcelku na úrovni (hoc naznačil eventuálne možné pokračovanie, ktorého projekcii sa však ja s vysokou pravdepodobnosťou vyvarujem). 55%

plakát

The Grand Tour (2016) (pořad) 

Hodnotiť tento projekt nejdem, nakoľko som dosiaľ videl len prvé dva diely (a je dosť možné, že v najbližšom časovom horizonte nijaká ďalšia u mňa nepribudne), no v rámci stručného okomentovania musím skonštatovať, že mi sedí o poznanie menej než ich predošlý projekt Top Gear. Či už za to môže vec zvyku (na onen ustálený formát) alebo iné faktory, skrátka to tak je, k tejto relácii som si zatiaľ cestu veľmi nenašiel. Nie je to vinou ústredného tria Clarkson-Hammond-May, ich humor je rovnako nekorektný a úžasný ako predtým, skôr mi vadila značná obsahová/formálna odlišnosť. Prišlo mi to až príliš veľkolepé, príliš sa snažiace ohúriť, no a žiaľ i primálo britské (čo do veľkej miery stálo za úspechom oného predošlého projektu). Nie som stotožnený ani s väčšou špecifikáciou a zameraním na drahé superšportiaky a pretekárske okruhy, to, v čom pre mňa bol Top Gear najlepší, boli skôr bláznivé reportáže spojené s cestovaním po rôznych krajinách a kontinentoch. Taktiež mi prekážala voľba prechodného štábu putujúceho po svete - to je na jednej strane určite vysoko hodnotné pre skalných fanúšikov programu z daných častí sveta, ktorí eventuálne majú šancu prísť osobne, avšak z mojej strany boli tie ustavičné aplauzy a výbuchy smiechu zo strany publika niečím priam neznesiteľným. To je však čisto osobný názor, rešpektujem, že iným tento formát naopak plne vyhovuje, budiž.

plakát

Top Gear (1978) (pořad) 

Moja asi najobľúbenejšia zahraničná relácia, ktorú pozerám síce veľmi nepravidelne, no zato zakaždým s o to väčšou chuťou (až na pravidelnú prostrednú sekciu "celebrita v aute za rozumnú cenu", ktorej moc neholdujem, príde mi vcelku nezaujímavá - ale chápem, že pre Britov, ktorým sú dané osobnosti dobre známe, to môže byť o poznanie zaujímavejšie, teda aspoň možno). Musím však priznať, že osobne mi vyhovujú skôr neskoršie série (pozor, nemám tým na mysli tie úplne najnovšie s obmeneným osadenstvom!), nakoľko obsahujú omnoho viac putovania po rôznych končinách sveta (prostredníctvom rôznych zaujímavých a uletených reportáží) a bizarných momentov/nápadov než série začiatočné, ktoré sú na opačnej strane zamerané viac na motorizmus ako taký so všetkým čo k tomu patrí (a to pretekárske okruhy, superšportiaky, o čosi viac vecných údajov atď. - to je teda aspoň môj osobný pohľad). Nuž a mne, ako človeku nie až tak zbláznenému do auto-moto sekcie, preto pochopiteľne vyhovujú viac tamtie spomínané brázdenia rôznych krajín, humor, bláznivé nápady. V tom je trio Clarkson, May, Hammond skvelé, či skôr bezkonkurenčné (dokonalo fungujúca chémia). Epizódy s obmeneným osadenstvom nekomentujem, nakoľko som zatiaľ nemal možnosť vidieť (v budúcnosti si však nejaký ten diel-dva zo zvedavosti určite pozriem). 90%

plakát

Případ SK1 (2014) 

Veľmi poctivá, zbytočne "pre efekt" neprikrášlená francúzska krimi, ktorá sa vyznačuje až prekvapivou precíznosťou a formálnou presnosťou (v tomto ohľade sa mi do značnej miery podobala na Fincherovho úžasného Zodiaca, čo sa dá považovať jednoznačne za kompliment). A vzhľadom na to, že obsahovo je to taktiež nadpriemerne zaujímavé a poľahky to diváka vtiahne do deja, snímku som si plnými dúškami užil. V pozitívnom zmysle slova prekvapil i Raphaël Personnaz, ktorý, spoločne s ostatnými spomenutými faktormi, výraznou mierou napomohol prostredníctvom tohto kúsku dôstojne pripomenúť zlatú éru francúzskych kriminálnych záležitostí rokov sedemdesiatych. Možno jediné, čo by sa v mojich očiach dalo trošku vytknúť, je prílišná neosobnosť, ale na druhej strane dokážem pochopiť, že pre takýto štýl sa tvorcovia skrátka rozhodli, a basta. Snímka si rozhodne zaslúži viac pozornosti, než akej sa jej zatiaľ dostalo. 85%

plakát

Hříšné noci (1997) 

Dokonalý manifest lásky k filmu zo strany P. T. Andersona! Réžia, atmosféra, vizuálna stránka, rozmanitá farebnosť, priam hmatateľný nádych zobrazovanej doby a svojskej skupiny ľudí, neopísateľné dialógy (najmä ten prvý spoločný dvojice Wahlberg+Reilly pri miešaní margarity, tam som padal do kolien),, humor, božský ironický podtón, dokonalý casting, a mnoho ďalších faktorov, to všetko funguje fakticky na výbornú. Prvá polovica ma nadchla dokonca až natoľko, že som bol už zhruba po hodinke stopáže takmer plne presvedčený o zaradení snímky do sekcie najobľúenejších. Malinký zvrat ale nastal v druhej cca polovici (a to zhruba od momentu symbolického prehupnutia do sladkých rokov osemdesiatych), ktorá sa niesla v diametrálne odlišnom, vážnejšom duchu, a hoc bola taktiež na veľmi vysokej úrovni, chýbal mi tam ten brilantný humor či vtip, ktorého by som si skrátka prial oveľa oveľa viac. Na druhej strane však nutno podotknúť, že ono vzhľadom na filmom zobrazovanú tématiku k niečomu podobnému vlastne zákonite dôjsť muselo, čiže len ťažko možno v tomto ohľade niečo vyčítať. Snáď trošku len to, že v istých pasážach úpadku a klesania na pomyselné dno mi to prišlo až moc zdĺhavé, čiastočne umelo natiahnuté, a teda to eventuálne nezafungovalo úplne na sto percent. Každopádne film tak či onak skvelý, v nasledujúcich dňoch ešte určite silno zvážim jeho zaradenie medzi spomínanú topku, prípadne si doprajem aj opakovanú projekciu (čo je už samo o sebe znamením veľmi pozitívnym, že krátko po dopozeraní už mám chuť strihnúť si rovno aj repete). Nuž a čo záverom dodať? Snáď len pár faktických poznámok, resp. konštatovaní - ako som spomenul už v úvode, casting bol priam dokonalý (a dovolím si tvrdiť, že porovnateľne vydarený som nevidel už sakramentsky dlhú dobu). Nejde len o obsadenie postáv hlavných, ono i všetky vedľajšie boli obsadené vyložene perfektne. Wahlberg v jednej zo životných rolí (presne podobný typ pomalších, jednoduchších postáv, ktoré nemožno brať úplne seriózne, mi k nemu sedí úplne najviac), vynikajúce výkony aj zo strany Reynoldsa, Seymour Hoffmana, Reillyho, Moore, Guzmána, Grahamovej, Macyho a spol. Nuž a leví podiel na ich vynikajúcich stvárneniach ma dozaista i spôsob, ako úžasne komplexne boli dané postavy napísané (totižto vedľajšie neboli len do počtu, ako sme tomu vo filmoch často svedkami, tu mala každá jedna z relevantných postáv svoj vlastný priestor, ktoré i znamenite využili). Nuž a fakt, že ide v rámci tvorby PTA ešte len o druhý celovečerný projekt je niečo, čo mi doslova berie dych, paráda (budem si na jeho tvorbu musieť viac posvietiť, nakoľko obidva jeho filmy, ktoré som dosiaľ videl, a teda toto + Inherent Vice ma svojou jedinečnosťou a osobitým rukopisom nadchli). Ako tak píšem, uvedomujem si, že vlastne nemám ani moc nad čím uvažovať, a zaradenie medzi najobľúbenejšie bude - minimálne nateraz - samozrejmosťou. We're about to make film history, right here... on videotape. 100%

plakát

Westworld (2016) (seriál) 

Drvivou väčšinou z môjho pohľadu relevantných recenzentov a vlastne celkovo väčšinou ľudí hodnotené ako veľký seriálový hit, najzásadnejší seriál od vzniku GoT a podobne, no za mňa osobne môžem s čistým svedomím prehlásiť, že moje dojmy z prvej série sú značne rozpačité. Možno to bude aj tým, že obecne príliš neholdujem žánru sci-fi a rozpozeral som to najmä kvôli westernovej stránke, ktorá však bola prezatiaľ skôr v úzadí a nič nenasvedčuje tomu, že sa to v ďalšom vývoji nejakým spôsobom zmení, možno že je to súhra viacerých faktorov, no fakt je ten, že zatiaľ, po pozretí kompletnej prvej série, ma to až tak nenadchlo. Nechápte ma zle, samozrejme dokážem oceniť precízne odvedené filmárske remeslo, ktoré tu cítiť veľmi zreteľne, taktiež viacvrstevnosť deja a tak ďalej, len osobne mi prekážalo až prílišné filozofovanie postáv (i keď jasné, zámer bol ísť čo možno najviac do hĺbky, lenže z môjho pohľadu to úsilie niekedy bolo až prehnané, a teda priam kontraproduktívne), len pomerne málo zvratov či prekvapivých momentov, príliš šablónovité vykreslenie postáv (neviem či som to správne pomenoval), ktoré mi už časom začínalo liezť na nervy. Neviem, ako vravím, moje dojmy sú zatiaľ značne rozpačité. Šancu však rozhodne dám i sérii druhej. No a len tak mimochodom, Anthony Hopkins je tu brilantný, o tom sa snáď ani nemusíme baviť, jeho stvárnenie a celkovo postava, ktorú hrá, je spomedzi všetkých zďaleko najkomplexnejšia a najlepšia. 65%