Santino7

Keď sa ma niekto opýta, aký film mám najviac napozeraný, pri odpovedi neváham ani sekundu. Rozhodne je to práve tento, Krstného otca som videl naozaj nespočetne veľa krát. Z môjho pohľadu väčšia klasika než toto ani neexistuje, avšak to je pochopiteľne čisto subjektívny názor. Snímka, ktorá zaujme svojou eleganciou, noblesou, ktorá chytí za srdce a len tak ľahko nepustí... Vynikajúca filmová adaptácia Puzovho najznámejšieho románu (schválne som nepoužil výraz najlepší, nakoľko sa neviem rozhodnúť medzi týmto a Posledným donom - stopercentne jasné je iba to, ktorému z tejto dvojice sa dostalo lepšej filmovej adaptácie) o rodinnom "klane" Corleonovcov, ktorého postavy, hlášky či spôsoby sa snažili (a možno i stále snažia) kopírovať mnohí ozajstní mafiáni a pseudomafiáni. A pravdupovediac, ani sa im nečudujem, jedná sa totižto o priam legendárnu mafiánsku snímku, ku ktorej ani neviem, čo dôstojného by som napísal. Stačí snáď iba toľko, že jednotlivé scény z filmu poznám už prakticky naspamäť - pričom jediné, čo ma môže trochu "pomotať", sú niektoré pasáže z knihy (tú mám prečítanú taktiež ďaleko viac než len raz), ktoré sa na plátno nedostali - a stále ma to nijak neodrádza od ďalších a ďalších pozretí, ktoré pribúdajú v podstate takmer každým ďalším rokom. Fantastická predloha z Puzovho pera, Coppolova dokonalá réžia, ikonická hudba od Nina Rotu, Brando, Pacino, Caan, Duvall, Cazale - táto snímka je skrátka sama o sebe "ponukou, ktorú nemožno odmietnuť", a bodka! Klasika klasík. 100%

Diametrálne odlišné než prvá časť, no v mojich očiach napriek tomu rovnako skvelý film. Opäť mafiánska kultovka, ktorá - spoločne s jednotkou - dokázala predefinovať daný žáner a rovnako tak správanie mafiánov skutočných. Veď kto by nechcel onú noblesu a eleganciu, ktoré tu po celý čas vyžarovali z Al Pacina? Keď som v komentári k jednotke spomínal, že ide o mnou najviac videnú snímku vôbec a jednotlivé scény poznám prakticky naspamäť, pri tejto časti to už tak úplne neplatí. Síce taktiež patrí medzi mnou najčastejšie videné filmy (povedal by som, že medzi TOP 5, resp. možno aj 3), až taký istý by som si v prerozprávaní deja tentokrát nebol. Dôvodov by sa dalo nájsť hneď niekoľko. Či už fakt, že v tomto prípade absentuje knižná predloha (možno to bude komické, no Maria Puza považujem aj za svojho najobľúbenejšieho autora, pričom práve Krstného otca som čítal ozaj nespočetnekrát - ono vlastne spomedzi jeho kníh by sa k nej v počte tých mojich čítaní mohol priblížiť iba ak taktiež výborný kúsok Posledný don - ten však má o poznanie slabšie filmové spracovanie, viď tu); že je snímka rozdelená na dve rôzne príbehové línie, a teda je akási "rozkúskovaná" (avšak to mi trochu prekážalo iba ak pri pozretí úplne prvom, následne som si toto autorské riešenie - ako to vo svojom komentári pomenoval nascendi - už začal vychutnávať plnými dúškami); či tiež by to mohlo byť tým, že po obsahovej stránke je celkovo úplne iná, povedal by som že komplikovanejšia. Lepšie to asi pomenovať nedokážem, pretože kým jednotku považujem za klasiku v plnom slova zmysle (tam proste nie je o čom, každá jedna scéna je z môjho pohľadu pamätnou), dvojku vnímam zas úplne inak - ako jednu z najprofesionálnejšie natočených snímok, aké som kedy v živote mal možnosť vidieť. A za týmto pojmom už hľadajte čo chcete (teda ak vlastne hľadať chcete), mne sa to obšírnejšie vysvetľovať naozaj nechce, to by bolo ešte nadlho a ja už pritom mám zajačie úmysly komentár nejako ukončiť:-)) Skrátka vynikajúci film, pri ktorom za akúsi jedinú jednu chybičku krásy považujem to, že v ani v jednej z dvoch hlavných línií nemajú ústrední aktéri dôstojného "sparing-partnera" a ani protivníka. Jasné, Pacino aj De Niro sú pochopiteľne priam brilantní a božskí, no v spoločnej scéne sa pochopiteľne nestretnú ani raz a okrem nich tam z tých výraznejších vyčnieva už iba ak Duvall, inak nikto. Jasné, Keaton aj Cazale sú taktiež fajn, avšak tí zas tak veľa priestoru nedostali (čo ostatne ani Duvall nie...). Stručne povedané, chýbajú mi tam tak pamätné a obľúbené postavy, aké v jednotke stvárnil Brando či napríklad Caan, pretože z tých nových ani jedna nie je tak poctivo napísaná, aby mala šancu presadiť sa, ako tamtie. Toto moje "sťažovanie" už ale bude súvisieť skôr s akousi nostalgiou, keďže tie postavy som si proste obľúbil a ich neprítomnosť je pre mňa teda istým spôsobom neprípustná, hoci je zároveň absolútne nevyhnutnou. Každopádne to už som až moc odbočil niekam inam a navyše všetku túto moju nostalgiu mi Coppola s Puzom vynahradili v záverečnej scéne, takže asi toľko k tomu. Uzavriem to konštatovaním, že sa jedná o snímku nezabudnuteľnú, ktorej čosi ako zub času nemá ako uškodiť, skôr jej rokmi len pridáva na akejsi prirodzenej elegancii a kultovom statuse, ktorý z toho priam vyžaruje. 100%

Nemal som v pláne písať samé superlatívy, vážne nie. Lenže slová chvály a uznania sú to jediné, čo vo mne tento snímok evokuje. Neuveriteľná harmónia všetkých subjektov (od hudobného sprievodu, cez neuveriteľne vyšperkovaný a nadčasový vizuál, neskutočnú atmosféru, až po napríklad skvelú obsahovú stránku), vďaka ktorej celok pôsobí ako majstrovské dielo (a to ani nijak nepreháňam) - presne ako Beethovenova Deviata symfónia, ktorá tu bola mimochodom využitá vskutku geniálne. Moloko, Ludwig van, množstvo násilia / ultra-násilia, Singing in the Rain, charašjo, či napríklad až "znepokojujúco" reálne pôsobiace sci-fi prvky... Snímka, ktorou Stanley Kubrick takpovediac šokoval svet. A fascinoval! Rozhodne odporúčam zohnať v pôvodnom znení (And the first thing that flashed into my gulliver was that I'd like to have her right down there on the floor with the old in-out, real savage.), titulky bohate stačia - nakoľko dabing takémuto niečomu skôr uškodí a to ani trochu nepreháňam. Dokonalý filmový zážitok v pravom zmysle slova, klobúk dole. It had been a wonderful evening and what I needed now to give it the perfect ending was a bit of the old Ludwig van. 100%

Bolo to síce už dobrých zopár rôčkov dozadu, čo som na Hviezdnu pechotu natrafil vôbec po prvýkrát, no tak či tak si to dodnes živo pamätám. A pritom sa to stalo úplnou náhodou - pri "bezduchom" prepínaní televíznych kanálov ma z ničoho nič na chvíľku zaujal akýsi zvláštne béčkovo štylizovaný film, o ktorom som netušil absolútne nič. Z malej chvíľky sa nakoniec vykľula chvíľka o čosi väčšia, a nakoniec som pri tom zotrval až dokonca. Hoci som vonkoncom nevedel popísať svoje dojmy, už v tom čase ma daná snímka tak nejak zvláštne priťahovala a fascinovala. Šlo síce na prvý pohľad o záležitosť vyložene stupídnu, gýčovú, plytkú a po hereckej stránke nie príliš vydarenú, no cez to všetko sa mi to tak nejak svojsky páčilo (inými slovami, zostal som z toho paf). Teraz, o veľa rokov neskôr, keď som už čo sa týka filmov a vecí okolo toho, dovolím si povedať, o čosi málo "zdatnejší", som tu na čsfd na tento film narazil opäť a okamžite mi bliklo jediné - tú absurditu si musím čo najskôr znova pozrieť. Schválne, či sa mi to opäť bude páčiť alebo na to budem naopak nadávať, rovnako ako mnoho tunajších užívateľov. Čuduj sa svete, druhé pozretie sa u mňa nieslo v takmer totožnom duchu ako to prvé - a teda už môžem regulérne prehlásiť, že som si túto snímku priam zamiloval. Vôbec ma pritom netrápi nekonečná polemika, či sa jedná o prvotriedny protivojnový film s geniálne poňatou satirou a kritikou, šikovne nastoleným dojmom gýču a akéhosi "béčkového looku" alebo len bezduchý mix stupídnej tínedžerskej zlátaniny, sci-fi a vojnových prvkov, bezcitné "sprznenie" Heinleinovej predlohy a neviem čoho všetkého ešte - je mi to celé šumafuk (rozumej ako že je mi to u prdele). Každý si totiž bude stále dokola opakovať to svoje a má na to aj právo, čiže asi toľko môj príspevok do tunajšej "polemiky". Pre mňa je to skrátka kultovka "se vším všudy" (a áno, po tých rokoch pre mňa majú akési neopísateľné čaro aj herecké výkony mien ako Casper Van Dien, Denise Richards a spol.), na ktorej si začínam doslova ulietať a som z nej priam nadšený. O to viac pre mňa daná snímka znamená z toho dôvodu, že sci-fi žáner ako taký je pre mňa čosi na míle vzdialené a bežne sa mu veľkým oblúkom vyhýbam - v tomto prípade to však neplatí ani trochu, Hviezdnu pechotu totižto považujem za Verhoevenov majsterštyk, grandiózny úlet a zároveň za jednu z mojich najväčších srdcoviek, bodka. Join the Mobile Infantry and save the Galaxy. Service guarantees citizenship. Would you like to know more? 100%

Azda najsilnejšia a najpôsobivejšia sociálna dráma, akú som kedy v živote videl, a pritom tak prirodzená a nenútená (až je to človeku nepríjemné, že ono ten príbeh vlastne nie je ničím vyložene špeciálny a podobne krutých sa odohráva všade po svete neúrekom). Okrem samotnej obsahovej stránky, ktorá sa zarýva hlboko pod kožu a zostáva rezonovať ešte dlho po skončení projekcie, nutno oceniť i vykreslenie súčasného maorského obyvateľstva ako-takého vrátane ich zvyklostí a kultúry, ťažkého začleňovania sa, všemožných problémov a trápení, kriminality a tak ďalej. No skrátka výborne komplexná záležitosť zvládnutá obsahovo i formálne priam bezchybne - pričom klobúk dole i pred hereckým obsadením -, nuž a bezpochyby absolútny režijný vrchol Lee Tamahoriho (ku ktorému sa mu v neskoršej tvorbe podľa mňa ani len nepodarilo priblížiť). Snímka, ktorej zhliadnutie by som odporučil skutočne každému. 100%

Čo sa týka tohto Ciminovho pamätného kúsku, viaže sa mi k nemu jeden menší osobný paradox, teda ak sa to dá takto správne pomenovať (pardón ak tomu tak nie je), ohľadom hereckého ansámblu. Nebol to ani výkon De Nira (inak vo všetkých ohľadoch skvelý, ostatne ako v tom čase ešte takmer zakaždým - výkon z tohto filmu radím do mojej TOP10 De Nirových stvárnení), ani mladučkej a prekrásnej Meryl Streep, ktorý mi v spojitosti s týmto filmom najväčšmi a nezmazateľne utkvel v pamäti až dodnes, necelého polroka od jeho videnia. Bol to niekto iný. Teda ak mám byť presný, boli dvaja. Prvým, samozrejme, nie je nik iný než John Cazale, mimoriadne zaujímavý a bohužiaľ aj nedocenený herec, ktorého meno, nebyť zákernej choroby, mohlo dnes podľa mňa byť porovnateľným pojmom ako napríklad Pacino, už spomínaný De Niro, Nicholson, Hopkins či iní velikáni tamtej generácie. Opakujem, bohužiaľ. Avšak to absolútne nič nemení na tom, že jeho smutné oči a nenapodobiteľnú charizmu mám, i napriek relatívne nízkemu počtu filmov, v ktorých pred smrťou stihol účinkovať (a tak nejak svojsky vyčnievať), zarytú kdesi hlboko pod kožou. Tým druhým, ktorého meno mi bude tento film navždy evokovať, je Christopher Walken. Nepýtajte sa prečo. Ak ste nevideli, presvedčte sa sami. Ak áno, zaručene otázku "prečo" nevyslovíte... Avšak predsalen mi to nedá, aspoň trošku to i tak budem musieť načrtnúť (skôr len tak, sám pre seba). Nechcem povedať, že by v prvej polovici filmu predvádzal priemerný herecký výkon, to rozhodne nie. S ostatnými držal krok, nezaostával, všetci boli kvalitní a skvelí. Naplno sa to však prejavilo až vtedy, keď film smeroval ku koncu - k samotnému finále. Keď všade navôkol panoval chaos. Chaos, a nič iné. Ťažko to popísať. V prvom rade si treba uvedomiť, že nemám na mysli úsek, dajme tomu, polhodinový. To vôbec. Mám na mysli možno len jednu, nanajvýš pár z finálnych scén, počas ktorých sa v mojich očiach stalo jeho stvárnenie danej postavy pamätné. Ruská ruleta, pištoľ, červená šatka cez čelo a pohľad, ktorý hovorí za všetko. Nič viac, nič menej. Scéna, kde slová sú zbytočné. Scéna priam až na prasknutie preplnená emóciami. A presne o tomto je, alebo aspoň si to ako laik myslím, celá filmárčina... O snímke ako takej, vskutku obšírnom príbehu, vizuálnej stránke, hneď niekoľkých brilantne natočených scén (rusínska svadba, už spomínaná ruská ruleta počas chaotickej evakuácie Vietnamu, ďalej taktiež samotný lov jeleňa, vietnamské zajatie, v neposlednom rade záverečná scéna a kopu ďalších) alebo na druhej strane aj miernych zaváhaniach a hluchších miestach v rámci tempa (najmä pred odídením do armády) atď. by sa toho dalo napísať ešte mnoho, priam siahodlhý komentár, no núka sa mi jedna veľmi opodstatnená otázka - je to ozaj nutné? Myslím, že ani nie. To, čo bolo z môjho pohľadu najdôležitejšie, som nevynechal. Čo sa týka zvyšku, nerád by som vás čo i len v malinkej miere ukrátil o onen filmový zážitok. Ako som spomenul už v úvode, osobne túto snímku považujem za jednu z najlepších vojnových vôbec (i keď popravde sa jedná skôr o krásnu, dojemnú výpoveď o priateľstve). A takisto nevidím žiaden dôvod, prečo by som v súvislosti s ňou nemal používať prívlastok kultová. Zaslúžiť si to totiž bezpochyby zaslúži, o tom niet pochýb. Nuž a po opakovanom pozretí môžem definitívne skonštatovať, že ide o jeden z mojich najobľúbenejších filmov celkovo. Brilantná klasika. A deer has to be taken with one shot. I try to tell people that but they don't listen. 100%

Každý z nás má nejaké tie filmové postavy, ktoré mu jednoducho prirástli k srdcu. Môžu to byť postavy kladné, no taktiež aj záporné (takzvaní antihrdinovia). Jedným z takýchto záporákov/antihrdinov, ktorí vás dozaista nenechajú chladným a budete mu fandiť napriek všetkým jeho chybám, je kubánsky "sympoš" Tony Montana (I always tell the truth. Even when I lie.). Kultová filmová postava, ktorú dnes už pozná takmer každý. Ťažko opísateľné jedinečné čaro tohto De Palmovho filmu úzko súvisí s tým, že hoci už je vyše tridsať rokov starý, stále dokáže poľahky zaujať (či skôr očariť) nových a nových priaznivcov. Že ste Scarface ešte nevideli? Ak skutočne nie, odporúčam to čo najskôr napraviť. Tony Montana, najznámejší a zároveň najambicióznejší filmový "Kubánec" v podaní fantastického Al Pacina je stručne a jasne legendou (You wanna fuck with me? Okay. You wanna play rough? Okay. Say hello to my little friend!). Veľká poklona Pacinovi, opäť raz podal bravúrny, či priam nadľudský výkon, a do svojej postavy sa doslova vžil. Film ako taký je k tomu ešte aj neskutočne štýlový - "potoky" peňazí, krvi, kokaínu, zbraní, cigár a iných "chlapáckych záležitostí", a aby toho nebolo málo, tak aj nezabudnuteľných scén a hlášok (tých je tu ostatne toľko, že by kľudne mohli byť "rozdelené" aj do desiatich filmov.)... K tomu všetkému tu máme navyše vynikajúci dramatický príbeh o vzostupe a páde muža, ktorý mal svoju hrdosť, a navyše netúžil drieť ako otrok v podradných zamestnaniach a brodiť sa v chudobe a sračkách. Tak radšej proste ovládol Miami, bodka... Tony je obrovský hajzlík, a nie že nie, záporák toho najvyššieho kalibru, no predsa mu chtiac-nechtiac budete zaručene fandiť od začiatku až do konca, nakoľko je zásadový a má charizmu, že by sa z nej dalo krájať. Veľká škoda, že dnešní filmári už nedokážu vo svojich filmoch navodiť takúto pravú a skutočnú atmosféru poctivej gangsterky. Kultovka, na ktorú nedám dopustiť. The world is yours! 100%

Veľmi netypický kúsok, ktorým ma Spike Lee opäť raz (po, z môjho pohľadu, vysoko nadpriemernom a obsahovo silnom Malcolm X) veľmi príjemne prekvapil. Ako tak pozerám, spomedzi mojich obľúbených uživateľov sa pri tomto filme vytvorili dve odlišné skupiny - jedna film zatracuje (no dobre, to je možno trochu prehnaný výraz) a pokladá za pomerne veľké sklamanie či "dvojhodinovú nudu", no a tá druhá si ho naopak nevie vynachváliť. Ja osobne som sa teraz, po mojej už druhej projekcii (a dozaista nie poslednej) zaradil jednoznačne do druhej zo spomínaných kategórií, nakoľko film ma vskutku dostal. Zo všetkého najviac musím vyzdvihnúť najmä vynikajúcu melancholickú atmosféru, ktorá sa akoby niesla vzduchom a je tak "nákazlivá", že som sa ňou poľahky taktiež nechal nakaziť. Proste som im tie emócie - ktoré prichádzali ruka v ruke spolu s Montyho vysporiadávaním sa so životom akosi úplne nenútene - zožral aj s navijákom a bodka. Nenápadná, komornejšie ladená a (obrazne povedané) sychravá snímka, ktorá mi však priniesla tak intenzívny zážitok, že nad jej zaradením medzi najobľúbenejšie neváham skutočne ani sekundu. Navyše obsahuje z môjho pohľadu jeden z najpôsobivejších filmových monológov vôbec: "Yeah, fuck you, too. Fuck me? Fuck you, Fuck you and this whole city and everyone in it. Fuck the panhandlers, grubbing for money, and smiling at me behind my back. Fuck the squeegee men dirtying up the clean windshield of my car - get a fucking job! Fuck the Sikhs and the Pakistanis bombing down the avenues in decrepit cabs, curry steaming out their pores stinking up my day. Terrorists in fucking training. SLOW THE FUCK DOWN! Fuck the Chelsea boys with their waxed chests and pumped-up biceps. Going down on each other in my parks and on my piers, jingling their dicks on my Channel 35. Fuck the Korean grocers with their pyramids of overpriced fruit and their tulips and roses wrapped in plastic. Ten years in the country, still no speaky English? Fuck the Russians in Brighton Beach. Mobster thugs sitting in cafés, sipping tea in little glasses, sugar cubes between their teeth. Wheelin' and dealin' and schemin'. Go back where you fucking came from! Fuck the black-hatted Chassidim, strolling up and down 47th street in their dirty gabardine with their dandruff. Selling South African apartheid diamonds! Fuck the Wall Street brokers. Self-styled masters of the universe. Michael Douglas, Gordon Gekko wannabe mother fuckers, figuring out new ways to rob hard working people blind. Send those Enron assholes to jail for FUCKING LIFE! You think Bush and Cheney didn't know about that shit? Give me a fucking break! Tyco! Worldcom! Fuck the Puerto Ricans. Twenty to a car, swelling up the welfare rolls, worst fuckin' parade in the city. And don't even get me started on the Dom-in-i-cans, 'cause they make the Puerto Ricans look good. Fuck the Bensonhurst Italians with their pomaded hair, their nylon warm-up suits, their St. Anthony medallions, swinging their Jason Giambi Louisville Slugger baseball bats, trying to audition for "The Sopranos." Fuck the Upper East Side wives with their Hermès scarves and their fifty-dollar Balducci artichokes. Overfed faces getting pulled and lifted and stretched, all taut and shiny. You're not fooling anybody, sweetheart! Fuck the uptown brothers. They never pass the ball, they don't want to play defense, they take five steps on every lay-up to the hoop. And then they want to turn around and blame everything on the white man. Slavery ended one hundred and thirty seven years ago. Move the fuck on! Fuck the corrupt cops with their anus-violating plungers and their 41 shots, standing behind a blue wall of silence. You betray our trust! Fuck the priests who put their hands down some innocent child's pants. Fuck the church that protects them, delivering us into evil. And while you're at it, fuck J.C.! He got off easy! A day on the cross, a weekend in hell, and all the hallelujahs of the legioned angels for eternity! Try seven years in fuckin' Otisville, J.! Fuck Osama Bin Laden, al-Qaeda, and backward-ass cave-dwelling fundamentalist assholes everywhere. On the names of innocent thousands murdered, I pray you spend the rest of eternity with your seventy-two whores roasting in a jet-fuel fire in hell. You towel-headed camel jockeys can kiss my royal Irish ass! Fuck Jacob Elinsky. Whining malcontent. Fuck Francis Xavier Slaughtery my best friend, judging me while he stares at my girlfriend's ass. Fuck Naturelle Riviera, I gave her my trust and she stabbed me in the back, sold me up the river, fucking bitch. Fuck my father with his endless grief, standing behind that bar sipping on club sodas, selling whisky to firemen, and cheering the Bronx Bombers. Fuck this whole city and everyone in it. From the row-houses of Astoria to the penthouses on Park Avenue, from the projects in the Bronx to the lofts in Soho. From the tenements in Alphabet City to the brownstones in Park Slope to the split-levels in Staten Island. Let an earthquake crumble it, let the fires rage, let it burn to fucking ash and then let the waters rise and submerge this whole rat-infested place... No. No, fuck you, Montgomery Brogan. You had it all, and you threw it away, you dumb fuck!" 100%

Dokonalý manifest lásky k filmu zo strany P. T. Andersona! Réžia, atmosféra, vizuálna stránka, rozmanitá farebnosť, priam hmatateľný nádych zobrazovanej doby a svojskej skupiny ľudí, neopísateľné dialógy (najmä ten prvý spoločný dvojice Wahlberg+Reilly pri miešaní margarity, tam som padal do kolien),, humor, božský ironický podtón, dokonalý casting, a mnoho ďalších faktorov, to všetko funguje fakticky na výbornú. Prvá polovica ma nadchla dokonca až natoľko, že som bol už zhruba po hodinke stopáže takmer plne presvedčený o zaradení snímky do sekcie najobľúenejších. Malinký zvrat ale nastal v druhej cca polovici (a to zhruba od momentu symbolického prehupnutia do sladkých rokov osemdesiatych), ktorá sa niesla v diametrálne odlišnom, vážnejšom duchu, a hoc bola taktiež na veľmi vysokej úrovni, chýbal mi tam ten brilantný humor či vtip, ktorého by som si skrátka prial oveľa oveľa viac. Na druhej strane však nutno podotknúť, že ono vzhľadom na filmom zobrazovanú tématiku k niečomu podobnému vlastne zákonite dôjsť muselo, čiže len ťažko možno v tomto ohľade niečo vyčítať. Snáď trošku len to, že v istých pasážach úpadku a klesania na pomyselné dno mi to prišlo až moc zdĺhavé, čiastočne umelo natiahnuté, a teda to eventuálne nezafungovalo úplne na sto percent. Každopádne film tak či onak skvelý, v nasledujúcich dňoch ešte určite silno zvážim jeho zaradenie medzi spomínanú topku, prípadne si doprajem aj opakovanú projekciu (čo je už samo o sebe znamením veľmi pozitívnym, že krátko po dopozeraní už mám chuť strihnúť si rovno aj repete). Nuž a čo záverom dodať? Snáď len pár faktických poznámok, resp. konštatovaní - ako som spomenul už v úvode, casting bol priam dokonalý (a dovolím si tvrdiť, že porovnateľne vydarený som nevidel už sakramentsky dlhú dobu). Nejde len o obsadenie postáv hlavných, ono i všetky vedľajšie boli obsadené vyložene perfektne. Wahlberg v jednej zo životných rolí (presne podobný typ pomalších, jednoduchších postáv, ktoré nemožno brať úplne seriózne, mi k nemu sedí úplne najviac), vynikajúce výkony aj zo strany Reynoldsa, Seymour Hoffmana, Reillyho, Moore, Guzmána, Grahamovej, Macyho a spol. Nuž a leví podiel na ich vynikajúcich stvárneniach ma dozaista i spôsob, ako úžasne komplexne boli dané postavy napísané (totižto vedľajšie neboli len do počtu, ako sme tomu vo filmoch často svedkami, tu mala každá jedna z relevantných postáv svoj vlastný priestor, ktoré i znamenite využili). Nuž a fakt, že ide v rámci tvorby PTA ešte len o druhý celovečerný projekt je niečo, čo mi doslova berie dych, paráda (budem si na jeho tvorbu musieť viac posvietiť, nakoľko obidva jeho filmy, ktoré som dosiaľ videl, a teda toto + Inherent Vice ma svojou jedinečnosťou a osobitým rukopisom nadchli). Ako tak píšem, uvedomujem si, že vlastne nemám ani moc nad čím uvažovať, a zaradenie medzi najobľúbenejšie bude - minimálne nateraz - samozrejmosťou. We're about to make film history, right here... on videotape. 100%

Rozhodne jeden z najžiarivejších klenotov československej filmovej tvorby, ktorému na kvalite nijak výrazne neuberá dokonca ani zub času (ktorému sa už skôr či neskôr podarilo pochovať nejeden vynikajúci film). Čiernobiely formát tu jednoznačne má svoje opodstatnenie - toto je jeden z mála mnou videných filmov, ktoré si neviem (a ani nechcem) predstaviť farebné, nakoľko by to už skrátka nebolo ono. Fantastická (a nadčasová) kamera, strih, hudba a taktiež aj všetky ostatné prvky, ktoré pomohli dotvoriť dokonale mrazivú atmosféru tohto Herzovho brilantného snímku. No a Rudolf Hrušínský a jeho herecký výkon, to je niečo neopísateľné. Nemám slov. Nezostáva mi nič iné, len zopakovať to, čo som spomenul v úvode, a to že ide jednoznačne o jeden z najžiarivejších klenotov čs. filmovej tvorby - a podľa mňa by sa snímka takto dalo označiť bez akejkoľvek nadsázky kľudne aj v celoeurópskom merítku! Nikdo nebude trpět. Spasím je všecky. 100%