frantisekly

Pekný diel. Má aj kus romantickej atmosféry. Diel som videl viackrát. A preto mi nemohol ujsť disproporčný príves Tria Cattini - zvonku na dĺžku tak 3,5 m a zvnútra tak 10 metrov. Ale to sú len také detaily.

Závisí, kto si čo od filmu sľubuje.  Keď nejaké poviedky s dramaticky hustým dejom, tak to vypne. Mne skôr išlo o poetiku, nádherné zábery prírody, peknú hudbu - ktoré k prostinkému deju poviedok sadli. Som spokojný, tri hviezdičky za film a jednu za krásnu zimnú krajinu vo farbách rokov 60-tych...

K záverečnému defilé troch chlapov s kyticami do sanatória sa dá iba odcitovať kráľ Šalamún - márnosť nad márnosť a všetko je len márnosť. Keď je raz chlap zamilovaný ide nejaký pud sebazáchovy bokom - ,,chcela ma síce otráviť, ale ona to tak nemyslela"....

Paní Stella měla zahrát scénu, kde měla jako Anežka Vlková zahrát inspektoru Mrázkovi, že má ráda psy. A měla to zahrát tak, aby si Mrázek všiml, že lásku ke psům hraje. Hodně velké uméní...

A viete, čo bolo na tejto epizóde najkúzelnejšie? Robertek, Mařka a Evžen na dvore Jedové chýše pri ukradnutej skrini. ,,Robertku, já tě pozoruji už moc dlouho..." , alebo ,,kradené šmízo, kradené šmízo". Cieľ je jasný: ,,Já z toho udělám nóbl podnik..."

Zatýkanie Tlustého Venci bola tá najšialenejšia zatýkacia scéna, akú som kedy videl. Venca vystúpi v Plzni z vlaku - nenápadný je asi ako orangutan na tej stanici. Postupne, ,,nenápadne"takmer tanečným krokom k nemu pristúpia hroch, slon a nosorožec - traja plzenskí policajti. Tlustej Venca vyberie kvér a začne - utekať! To aby tí traja nedonosení magori pochopili, že je Tlustej Venca a že má zbraň. A oni to pochopili - čo je takmer neuveriteľné. Začali hvízdať na píšťalke a zrazu ich bolo plno! Samé ,,stůj!", ,,stůj"! Šialená scéna pokračuje naháňačkou po nákladnom vlaku a Venca skolil svojou 200-ranovou búchačkou policajta, ktorý mu najkrajšie zapózoval.

Priznávam, že niektoré zábery , najmä na fízláreň alebo kanceláriu kvestora mi pripomínali Oggy a Šváby svojim poňatím proporcií, ale inak nemôžem pod štyri. Scéna s návštevou u Jirky Lábusa a všetky scény s Martinom Hubom boli skvelé. Kto to vzdal po prvom dieli, môže ľutovať. Záverečný zraz účastníkov v kvestorovej vile , kde sa prezúvalo do papúč stál za to. Poučenie? Jak kvestor, tak kpt. Baran sú polográzli, Mráz je mäkkosrdcatý, Výrová polohysterka a Kristýna ,,věčný otloukánek"...

Prvá - talianska tretina filmu bola dobrá. To čo sa stalo s filmom, keď zahrala dychovka a dej sa presunul do Hoštic je niečo nepochopiteľné. Napínalo ma už pri scéne s marxistickou literatúrou, ako cvičebnou pomôckou. Posledné zábery na bobrov na hrádzi zrazili film na úroveň odpadu. Za prvú tretinu filmu tri.

Dnes nastal čas, aby som sa venoval exempláru zvanému Pepa Korejs. Typický medzičlánok. Zhora drbaný, a on zase drbe tých pod sebou. Lenže Pepa je poloklon kardinála Richelieu. Richelieu bol vzdelaný, Korejs je buran. Ale talent namočiť niekoho do fekálií, počkať, kým sa horko-ťažko dotyčný zo žumpy vyškriabe a potom mu podať vreckovku aby sa utrel, tak tento talent je daný zhora. Tak to proste v Česko - Slovenských reáliách funguje. Kozák je schopnejší, vie jazyky, má lepšiu morálku, ale ako šéf I. oddelenia je pre vedenie neakceptovateľný. Tí hore majú maslo na gebuliach a pre to potrebujú ako medzičlánok Korejsa, ktorý má tiež maslo na gebuli.

Keby som Petra Buchtu nevidel predtým hrať, tak by som prisahal že režiséri stiahli z ulice nejakého pernikára a naučili ho text. Pekne spojené tri prípady - na prvý pohľad nesúvisiace a potom to išlo do skladačky. Ako v románoch Van Gulika. A to ja rád. Ešte jeden poznatok. Čas kráča nemenným tempom a buď je operatívec v teréne, alebo šuští papierom a stopy chladnú.