Torgal

Po ohlasoch predchádzajúcich tento film som čakal väčší prúser, ale je možné, že som si len očakávania znížil do takej miery, až som bol skoro príjemne prekvapený. Túto pochvalu treba brať s náležitou rezervou, nakoľko sa stále jedná o mizerný a zabudnuteľný film. Lenže za dva roky od premiéry stihlo vyjsť toľko biednych komiksoviek, že Morbius sa medzi nimi bez problémov stratí. Námet o dvoch kamarátoch z detstva trpiacich vzácnou chorobou, ktorí sa obrátia proti sebe po tom, čo jeden z nich objaví liek ktorý je zároveň prekliatím nie je nijak prevratný, ale v rukách schopného scenáristu a režiséra z toho mohol byť silný osudový príbeh, či aspoň neurážajúca oldschool komiksovka. Bohužiaľ, tvorcovia tohto snímku sa rozhodli ísť najnudnejšou cestou - vykresľovanie vzťahov medzi postavami oholili na kosť a zamerali sa na výplachovú akciu. Tá ale tiež nestojí za reč, je tuctová, chaotická a s trikmi premenlivej kvality, pričom finále je absolútne nezvládnuté. Smithov záporák je zúfalo plochá, hnusne sa ksichtiaca karikatúra, ktorá snaživému Letovi robí medvediu službu. Detektív Tyresa Gibsona je ale miscast minimálne roka. Kde Sony nechalo kontrolu kvality nechápem, to čo púšťajú do sveta mi hlava neberie. Akoby si mysleli, že komiks = úspech bez ohľadu na kvalitu, ale to veru tvrdo narazili. 4+/10

S ohľadom na to, aký sa z tohto vykľul kinohit som sa tešil, že sa po rokoch konečne urodila romantická komédia, ktorú si s priateľkou užijeme obaja. Nuž, nestalo sa. Všetci a všetko je tu síce ako z katalógu, ale aj to len prispieva k nevierohodnosti toho čo sa odohráva na obrazovke. Humor je tlačený kŕčovito vykonštruovanými situáciami (kradnutie muffinu v lietadle, pavúk v gatiach, svetlica v kvetoch,...) a romantická línia tiež nemá s realitou nič spoločné. Keď si spomeniem na romantické klasiky minulých dekád je mi smutno, že takýto povrchný gýč má byť žánrovým svetlom na konci tunelu. Na dôvažok som si nenašiel cestu ani k ústrednej dvojici. Glen Powell je až príliš dokonalý panák a Sydney Sweeney, (navzdory iným neprehliadnuteľným prednostiam) má proste “bitch face”. 5-/10

Po zádumčivej prvej časti ponúka pokračovanie podstatne viac gulervúcej akcie, na pozadí ktorej sa ako červená niť vinie hlboká stopa náboženského fanatizmu a manipulácie. Režisér sa ani teraz z divákom veľmi nemazná a nesnaží sa prispôsobiť prúdu ľahko stráviteľných trikových atrakcii. A vďaka bohu za to. Hrdinovia jeho príbehu sú zožieraní pochybnosťami, rozorvaní medzi povinnosťou a citom, častokrát sebeckí, neľútostní a krutí. A keďže ich protivníci Harkonneni sú vykreslení ako esencia zla a morálneho dna v podstate nemajú inú možnosť. Ešteže je tu Chani (Zendaya), ktorá pridáva celému príbehu toľko potrebnú nehu a empatiu. Audiovizuálne sa jedná o triumf ťažiaci z IMAXu maximum. Pre takéto filmy bolo stvorené kino, ťažkotonážny drvivý zážitok ktorý vás zomelie a na konci vypľuje omráčeného svojím merítkom (a burácavým Zimmerovým soundtrackom). Objektívne sa nedostatky nájsť dajú, napríklad rozprávanie príbehu mohlo byť vyváženejšie (na začiatku veľmi voľné tempo, koniec bol zase príliš skratovitý) a doma na telke sa asi ukážu aj ďalšie, ale za ten kinozážitok idem na 9/10 PS: Dúfam, že sa nakoniec trojky dočkáme, záver sľuboval obrovské veci.

Štempel skutočného príbehu o záchrane z fanatickej sekty, ktorej nadháňačkou bola aj (relatívne) známa herečka - to bude zaručená pecka, no nie? No nie. Realitou totiž je päťkorunová produkcia, bezradný scenárista, ochotnícke herecké výkony a zúfalá réžia. Slovenské televízne seriály vyzerajú profesionálnejšie než toto. Nad tristným technickým spracovaním by som ešte dokázal prižmúriť oko, veď rozpočet si tvorcovia nevyčarujú z ničoho, no hnoj je to aj po stránke scenára. To najzaujímavejšie - boj proti vychcanému kultistovi sa udeje extrémne skratkovito a v podstate mimo záberu kamery. Len sa sucho povie, že mater sa snažila a našla dôkazy. Ani jej dcéra neprejde žiadnym vývojom, len sa oznámi, že sa s mamou opäť zblížili. To je tragédia. Ale čo čakať od diletantov bez fantázie, čo nevedia vymyslieť ani len chytľavý názov? 3-/10 čisto za námet.

Čisto z pohľadu detektívky by sa mi na vyšetrovaný prípad omnoho viac sadol formát filmu než minisérie, lebo prípad je skôr jednoduchý a väčšina minutáže padne na spoznávanie postáv a ich životov. Musím ale uznať, že v tom prípade by to bol celkom tuctový počin, lebo na Mare z Easttownu je najzaujímavejšie to, akým spôsobom zločin formuje vzťahy zomknutej komunite kde sa každý s každým pozná, či je dokonca rodina. Kate Winslet v titulnej roli absolútne vládne, ale tiež dostala výborne napísanú komplexnú postavu. Jej Mare je človek z mäsa a kostí s vlastnými trápeniami a pokleskami s ktorými sa musí vysporiadať a Winslet ju podáva s bravúrou. Škoda, že všetko nie je tak dokonalé ako jej výkon. Viaceré osobné zápletky mi prišli nadbytočné alebo nevyťažené (spisovateľ, milostné pletky jej dcéry), dejové zvraty sú občas banálne (odhalenie únoscu) inokedy zas na silené (nájdenie vražednej zbrane). Obe zložky (detektívna a osobná) teda majú svoje nedostatky, ale vzájomne si pomáhajú a výsledný dojem bol aj tak výborný. 8+/10

Tento film má smolu, že som od neho čakal niečo trochu iné. Myslel som si, že dostanem veľkú poctu filmu a oslavu filmárskeho remesla, avšak v skutočnosti sa jednalo o rodinnú drámu, ktorá sa o pohyblivé obrázky len obtierala. Príbeh filmu až príliš úzko vychádza zo Spielbegovej mladosti a hoci nechcem spochybňovať to, že jeho rodičia mali svoje problémy, na plnohodnotnú filmovú drámu mi to však prišlo trošku málo. Toto akoby režisér točil predovšetkým pre seba, lebo nikomu už nemusí nič dokazovať. Remeslo má ale Steven stále pevne v ruke a technicky sa dá tomuto filmu vytknúť len máločo. Možno naopak mohol s tou hravosťou a až gýčovitou melodrámou trochu ubrať, lebo na mňa film pôsobil trochu ako jeho filmový otec s tvárou Paula Dana - úprimne, hrejivo a dobrácky, no pritom fádne a nezaujímavo. 7/10

Nechápem motiváciu spracovať druhý krát tuctovú tínedžerskú komédiu zo strednej, pričom jedinou pridanou hodnotou sú muzikálované vystúpenia premenlivej kvality. Originál sa mohol oprieť aspoň o kvalitné obsadenie a zopár hlášok čo v určitých kruhoch skultovneli. Toto je ale (odhliadnuc od piesní) bohapustý remake od slova do slova s neporovnateľne slabším kastingom (Angourie Rice je jediná žiarivá výnimka) pre tiktokovú generáciu. Muzikálové vystúpenia ako jediná vec čo tu stojí za zmienku sa mi celkom páčili, hoci žiaden song ma nestrhol a pár som skôr pretrpel. Fungovali ale ako fajn dejové montáže a tvorcovia sa pri nich dokázali pekne kreatívne odviazať. Ako celok ale nechápem zmysel tohto filmu, pôvodná verzia (na ktorú je tu zopár fajn pomrknutí) toto vôbec nepotrebovala a diváci už dupľom nie. 5-/10

Dravá, nekorektná sonda do života jednej tridsiatničky ktorá pod maskou sarkazmu a irónie ukrýva svoje bolesti, traumy a pocity zlyhania. Seriál tak divoko mixuje autentický odzbrojujúci (častokrát až vulgárny) humor zo života a psychologickú drámu typu “všetci sú v prdeli”. Väčšinou to funguje prekvapivo dobre, hlavne vďaka životaschopnej hrdinke čo nemá zábrany, no niekedy to drhne. Častokrát vtipné odľahčenie jednoducho nie a nie prísť. Toto nesúrodé miešanie drámy a komédie vnímam ako najväčšie mínus, ale prílišná vulgarita a explicitnosť prvej série mi tiež nesedela. Vedľajšie postavy sú ale skvostné - budete ich milovať aj nenávidieť, súcitiť s nimi alebo ich odsudzovať. Búranie štvrtej steny hrdinkou bolo tiež veľmi osviežujúce a jej pohľady do kamery boli čisté komediálne zlato. Škoda, že zostalo len pre dvanástich epizódach, s touto potvorou by som rád strávil aj viac času. 8+/10

Transky boli zrelé do šrotu už pri Poslednom rytierovi a nič na tom nezmenil ani relatívne slušný Bumblebee. Ten na to ale aspoň skúšal ísť inak, zmenšil merítko a sústredil sa osobnejší príbeh sympatickej Hailee Steinfeld. Monštrá sa prebúdzajú sú však opäť len preefektovaná prehliadka CGI deštrukcie, ktorá však tentokrát staršiemu divákovi absolútne nemá čo ponúknuť. V prvých dieloch sme tu mali armádu, Megan Fox a Shiu, ktorý sa jej snažil dostať do nohavičiek. Toto je oproti tomu len sterilný doplnok k biznisu s hračkami cieliaci na rovnakého zákazníka. Mať tak desať rokov a toto byť môj prvý film zo série, tak verím, že by som si tie železné potvory užíval. Ani jedno ani druhé ale neplatí a opozerané trikové pozlátko mi vonkoncom nestačí. Obzvlášť keď je to len prázdna atrakcia ukrývajúca detinsky stupídny príbeh o nejakej svietiacej tyčke, čo jedni roboti ukryli na Zemi pred druhými robotmi aby tí prví neotvorili vesmírny portál pre požierača svetov. Mytológia Transformerov bola s pribúdajúcimi dielmi čoraz väčší blábol. Monštrá pokračujú v nasadenom trende a vŕšia na seba ďalšie do neba volajúce nezmysly. A ja už nemám trpezlivosť byť voči takýmto bezduchým omaľovánkam tolerantný. 3+/10

Úvodná epizóda si ma získala svojou rozvernosťou, vysokým tempom, krikľavým vizuálnym spracovaním, nadhľadom, zábavnou odľahčenou akciou a predovšetkým sympatickými sebavedomým postavami. Radosť z naspeedovaného uragánu uletených dobrodružstiev mi dlho nevydržala, od druhého dielu tempo povážlivo spomalilo a dej zvážnel, no sympaťáci ostali. Trochu ma to mrzí, ale z dlhodobého pohľadu to je zrejme rozumná voľba. Ťažisko seriálu totiž netvoria súboje s roztodivnými nepriateľmi alebo hľadanie pokladu, je ním priateľstvo, vernosť svojim ideálom a kamarátom, a túžba ísť za svojimi snami. Funguje to náramne a vďaka tomu som si túto partiu zamiloval. Nie všetko je ideálne - seriál miestami stráca dych a príbeh sa posúva len pomaly, za čo môže až priveľa flashbackov do minulosti, ktoré nie vždy fungujú stopercentne. Na druhej strane je tu ale fantastický soundtrack ktorý sa mi zasekol v hlave na veľmi dlhý čas. Veľmi sa teším na to ako to bude pokračovať ďalej, takýchto pozitívnych feel good seriálov nikdy nie je dosť. 8/10