Thalassa

(Tieto riadky čiastočne prezrádzajú dej filmu a jeho záver). Snáď väčšina reakcií na ČSFD film odmietla. Vyčíta filmu rôzne veci: od stvárnenia vlkov, postavy, masky atď. A pritom, pokiaľ nebudete film hodnotiť príliš prísnym okom, čaká vás silný zážitok. Prvoplánovo a bez premýšľania sa film javí ako melancholické Béčko s depresívnym koncom. Nie je to tak. Práve naopak. Ide o film, ktorý nesie, paradoxne, nádherné posolstvo o nádeji a viere. Film je plný symbolov a šifier. Hlavná postava (Ottway) nezvláda svoje depresie a nedokáže im čeliť, ale „strieľa“ ich z diaľky ako vlkov. Vlk sa tak v tomto filme stáva symbolom vytesneného, zla a temnoty. V tomto filme nevidíme „skutočných“ vlkov, ani ich skutočné správanie, ale šifry; práve preto sú vlky zmenené trikmi do vizáže psov baskervilských (čo viacerí na fóre prvoplánovo kritizovali). V podstate každá postava umiera na beznádej, ktorej temnými poslami sú práve vlky. A od scény, kedy sa Ottway premočený a plný zúfalstva zrúti do snehu a volá na Boha, sa film stáva niečím s výrazným posolstvom. V premočenom, premrznutom, zúfalom a depresívnom mužovi sa náhle objavila vôľa žiť. Boh neprichádza ako deus ex machina, ale ako náhla sila žiť, napriek všetkým okolnostiam. A Ottaway nakoniec prichádza do samotného centra svojich depresií. A náhle sa prvý krát v živote rozhodol, že sa svojej temnote postaví tvárou v tvár. Ottway pochopil, že v živote nejde o fyzické prežitie, ale o víťazstvo nad temnotou v srdci. Tento film je nádherná alegória o návrate zlomeného muža do života.