Danqo

Slovensko v nočnom podniku.

“I’m a professional businessman, not a professional Pakistani. There is no question of race in the new enterprise culture.”

Videl som obrázok mačiek, tak som si povedal, že to určite bude heartwarming film. No určite. Veľmi, veľmi vyrušujúci kúsok. Ale s vynikajúcou animáciou zameranú na detaily. Možno by som si ich aj chcel pozrieť bližšie, ale dej je bolesť sama. A voda stále stúpa.

Briliantný lasicovský humor a scény balansujúce na hrane trápna, ale ustoja to.

Prečo? Krásne kamerové zábery s dobrou hudbou pokaziť klasickou slovenskou debilitou; nesympatické postavy majúce iritujúce kecy, pseudointelektuálny skladateľ či zdutá obyvateľka bytu, prečo by mali mať priestor na plátne? Pekne za čiarou boli aj stalkerské pohľady do okien a balkónov a topenie myši.

Kamera, zvuk, hudba, efekty špicové. Príbeh... w t f? To šlo odnikiaľ nikam a prečo by sa s takýmto výsledkom vôbec niekto chcel chváliť. Umelecky super, ale čo to bol za scenár?

Vtipná a na svoju dobu veľmi odvážna alegória na vnímanie a konzumáciu pornografie a tiež na ďalšie veci, ktoré nikto netušil, že sa v nasledujúcich rokoch stanú masovo dostupné a reálne.

Príbehovo slabšie (a s družstavmi na večné časy), kamerovo silnejšie. Veľmi sugestívna scéna z kolotoča, z ktorej sa mi točila hlava.

Sorry, čo som sa to zase pokúsil pozerať? Akože cítiť bolesť, odpor a absolútny nezáujem o dopozeranie filmu. Film o periférii a ľuďoch z nej. No šak dobre, ja som za, aby sme točili o nemainstreamových témach. Ale prečo takto? Pre koho je to určené? Akú to má výpovednú alebo umeleckú hodnotu? Fakt bieda. Neodporúčam pozerať.

Ja si aj tak myslím, že ten bicykel, na ktorom sa vozil Tomer, mal na sebe nálepku Favorit