harfuska

Moje potrafené ja si prišlo na svoje. Šialená retro zábava s partičkou odpudivých ksichtov, hromadou chytlavých songov a rebelujúcim Deppom, ktorý bol tak neskutočne žhavý, až sa mi z toho chcelo plakať.

Mnou opovrhovaný Orlando, ma v tomto snímku neskutočne očaroval. Civela som naňho ako zhypnotizovaná a keby bol moj doktor, tak by som bez váhania spolkla akýkolvek liek, ktorý by mi podal. Jasné, scenár trochu zadrhával, ale mne to bolo absolútne jedno.

Snová hovadina, v ktorej pár jedincov zažíva preludy, predstavy a strach. Pri tom neskutočne jačia a trase sa obraz, takže je na mieste ubrať hlasitosti a sadnúť si čo najďalej od obrazovky. A keď nejačia, tak tam blábolia samé hovadiny a dejú sa divné veci, takže som ani úplne nepobrala o čo im ide. Pár zaujímavostí ale stojí za zmienku - ohavný štekajúci pes (predpokladám mŕtvy), vysúkanie sa z cudzieho tela a obrovská časopriestorová vagína. Inak to nestojí ani za deravý groš.

Velice prvoplánové a naivné, bez vačšej gradácie a emócií. Dietky sympatické, ovšem niekedy až moc prechytralé a pan Delon, ten veru nevykúzlil žiaden závratný výkon. Som si mohla radšej znovu pustiť Neříkejte mamince, že pečovatelka umřela. Pri tom by som sa aspoň trochu zabavila. V tomto prípade som musela len krútiť hlavou nad tým, čo sa tam dialo.

Trochu podivný komorný western s jemne komickým ladením. Práve pre také mám ale slabosť. Ethan s Jamesom to skvele celé ťahali a fenečka s Taissou dodali trošku zábavy. Ja som sa teda veľmi dobre pobavila, aj napriek niektorým zvláštnostiam, nad ktorými rada privriem očko.

Vždy som mala slabosť pre chlapov v klobúkoch. A tu ich bolo celé mesto. Draví, nebojácni a súťaživí. Na rukách mozole, pod zadkom rozzúrený býk a po boku milujúca kovbojka. Veľakrát však treba o priazeň tej pravej poriadne zabojovať. A tak to bolo aj v tomto príbehu lásky, v ktorom Travolta ukázal, že vie nielen pokoriť býčka ale aj svojho rivala. Pochúťka pre moje oči aj uši. PS: Debrina žhavá jazda na býkovi bola okúzlujúca. Kiež by som to tak vedela rozbaliť ako ona.

Niečo omnoho horšie, než remake jedničky. Viac tmy, viac nechutných ksichtov, viac brutality, viac jačania, nezmyslov a mladých rozbesnených faganov, ktorý chcú len slopať a smilniť. A ako čerešnička na torte pribudol jeden snový jednorožec. No paráda! Kameramanova epilepsia pokračovala aj tentokrát a ani sa mu nečudujem.. tiež som skoro dostala záchvat. Pan Zombie na niečom očividne fičí. Ale asi mu biznis sype, lebo od minula si pravdepodobne zvýšil dávky.

Soráč Zombie, ale takto by to asi nešlo. Majklove detstvo bolo ako-tak pozerateľné, ovšem ten následný masaker, s množstvom plaziacich sa a o pomoc volajúcich hysterických obetí, bol miestami až neznesiteľný. Najviac mi liezla na nervy Majkího ségra, ktorá ku koncu tak dlho ziapala, až som mala 100 chutí zapichnuť ju sama. A tuším to vadilo aj kameramanovi, lebo podla všetkého dostal v poslednej polhodine silný epileptický záchvat. Ale dotočil to, chvalabohu.

Uspávačka hodná velkého plátna. Neviem ako ostatní, ale ja som na toto nekonečné blúdenie vesmírom nedokázala pozerať bez prestávok. Nie vždy to ale bolo mojou vinou. Párkrát sa na obrazovke objavila niekolkominutová čierna diera a ja naivka som myslela, že je konečne koniec mojho utrpenia, tak som zaspala. Ale musím sa pochváliť, dopozerala som až do konca. Pointa mi bohužiaľ jaksi unikla. Ak tam ovšem nejaká bola. Každopádne, znovu si to púšťať nehodlám, aj keď lodičku mali páni astronauti fajnovú. Uvažujem, či má vobec zmysel zapínať dvojku.

No panečku.. Ľudia od kástingu majú asi silný zmysel pre humor. Na place trsalo viac čiernych zadkov než v Cotton clube a tí nečierni vyzerali, akoby práve odbehli od okopávania zemiakov. Najviac mi však prekážal výber farárovej dcerušky. Vypadala ako rajda, chovala sa ako rajda a každým gestom si koledovala o výprask. Takže keď ju ten šohajek prepleskal, ani mi jej nebolo ľúto. Hlavný rebel Kenny sice nebol úplne nepozerateľný, ovšem čo sa tancovania týka, Bejknovi nesiahal ani po členky. Průserové bolo hlavne jeho epileptické vystúpenie v továrni. To sa naozaj považuje za tanec? A ani ostatné mládežnícke tanečky ma nenadchli. Pripadali mi nevkusné, buranské a veľakrát oplzlé. Takto nech si tancujú decká po tme na ulici a nie vo filme. Asi mám už kapánek zastaralý vkus, ale toto naozaj nepovažujem za kultivované trsanie. Jediné, čo potešilo moje sklamané srdiečko, bola prítomnosť kaubojského Tellera. Tanečne to síce moc nezachránil, ale aspoň som mala koho očumovať. Inak to bol pre mňa dosť spackaný remake bez atmosféry a so závodom s autobusmi miesto traktorov. Ach jaj, zlatá Bejknovic banda.