Skeksis

Ďalšia z radu nechutných malých pijavíc, snažiaca sa z výborného diela, ktoré sa jej absolútne netýka, vycicať niečo pre seba. Okrem návodu na to, ako si namiesto holenia zrezať kožu - čo by rast chlpov vyriešilo natrvalo, mi tento seriál nepriniesol absolútne nič. Viem, že Suskind dlho otáľal s predajom práv na Parfum, nakoniec tak urobil za 10 mil. €, ale Tykwer to obstál bravúrne. A tým to malo zhasnúť. Tiež viem, že Suskind dal v živote asi dva rozhovory a bol radšej zalezený, ale ak videl tento počin, zvlášť ako tam čítajú tí idioti z jeho knihy a pozerajú Tykwerov Parfum - príbeh vraha, tak už asi nevylezie z domu nikdy.

Od ruského pedofilného Deda Mráza cez britských pedofilných satanistov po typických thajských úchylov. Zaujímavá cesta dievčatka alebo ako urobiť z ukradnutého dieťaťa prvotriednu kurvu, ktorá nevie robiť nič iné a pasáka poslúcha na slovo. Čiže veľkým oblúkom od maminky z nie veľmi idylického prostredia, cez ešte menej idylické prostredie, naspäť zazvoniť zvončekom na dvere maminke s deckom v bruchu od bárskoho. Čo sa policajta týka, je vysoko nepravdepodobné, že by sa dvanásť rokov hnal za jedným cudzím deckom. Neviem, z čoho by celý čas žil, lebo nik mu neplatil. Navyše keby vysvitlo, že je z nej nejaká pokazená vygumovaná superkurva, tak by som sa v momente otočila a išla si po svojich. Mal ísť hneď vystrieľať tých superpokazencov na sračkovom detskom maškarnom bále. Aj ja mám niekedy chuť zavrieť nejaké deti do klietky, ale odtiaľ potiaľ. Pre mňa málo uveriteľné, priveľmi stereotypné, obrazovo nie veľmi zaujímavé. Viem si to predstaviť ako dobrú knihu.

Kde raky spievajú, žaby hrajú na bicie a ryby na gitaru. Hotová kapela v močiari. Ďalšia bestselleráčová blbosť, ktorá je absolútne nerealistická, ale má pôsobiť realisticky. Dievčatko by v močiari prežilo asi rovnako, ako keby som ho vystrelila na Mesiac. Možno by si z krátera urobilo domček, vyhrabalo zdroj vody, začali by rásť podivné rastliny a po ich zjedení by sa sama rozmnožila a založila celú mesačnú civilizáciu. Koho zaujíma nejaká vražda? Navyše okrem toho, že neznášam plahočenie sa v močiari a hmyz, pre mňa strašná nuda.

Why? Why Not? Pisateľka retardovaných knižiek pre deti s retardovaným mozgom rozožratým mestským prostredím, si to namašíruje do lesa. Tam na ňu čaká v podstate celkom vynaliezavý a produktívny psychopat, ktorého asi proste nebavia ľudia, zato ho baví naháňať ich s nožom a inými predmetmi z domácnosti, prípadne s holými rukami. A potom ich zamordovať ako sa na správneho vraha patrí. Všetci boli škaredí a sprostí, takže sa mu ani veľmi nečudujem. Najkrajší ksicht bol ten zošúpnutý, ktorý si nacapil na vlastný.

Beloch mároval a žral negrov. Zaujímavé. Vlastne ani nie. Zaujímavé je vlastne to, že mal sexuálny záujem iba o ich vnútornosti. Pekné lesklé pečienky, ľadvinky, srdiečka, pľúcka na smotane... a tak. Chápete. Vlastne nie. Nechápem prečo nehnijú vo väzení jeho rodičia. Vyšinutá matka žrala počas tehotenstva 26. tabletiek denne vrátane morfínu, takže som prekvapená, že sa jej vôbec niečo narodilo. A keď otecko synáčikovi od malička vysvetľuje, že taxidermia je najsamsupercool vec, tak niet divu, že ho tie vnútornosti celoživotne obalili. Za všetko môžu rodičia!!! To platí pre každého.

Minule som si otvorila konzervu s ančovičkami a tak som sa porezala, že krv trýskala všade, aj na tie ryby, ktoré pomedzi rehot hlásali akože čierny humor. Lenže bolo to skôr trápne ako vtipné, lebo, chápete... ryby sú sprosté. Potom som spomalene urobila zopár kaskadérskych kúskov, kým som si obviazala prst. Lenže ryby tupo komentovali aj to, a ešte si o sebe mysleli, že sú sofistikované. To ma už tak nasralo, že som na ne vytiahla zbraň z kuchynskej zásuvky. Vystrieľala som na ne dva zásobníky, lenže zopár ich stále žilo a tliachalo blbosti napriek tomu, že som si zničila celú kuchyňu a zastrelila cez steny zopár susedov. Tak som ich proste zjedla, čo som mala pôvodne v pláne. Koniec príbehu.

Tupí Dáni stretnú na dovolenke psychopatických Holanďanov, a po krátkej známosti sa za nimi vydajú do Holandska. Až tam okrem veterných mlynov uvidia, že ich noví kamaráti sú psychopati, no aj tak tam zostanú ako debilní. By som to otočila domov už iba keby som videla tú barabizňu, do ktorej ich pozvali. A keď tak nad tým rozmýšľam, to uvrieskané dievča s blbým plyšovým zajacom (po ktorého by som sa nikdy nevracala), si možno zaslúžilo to, čo dostalo. A k jej rodičom: "Prečo práve my?" - "Lebo ste nám to dovolili." Tie posledné vety myslím všetko vystihli.

Aj moja kabelka má vyššie IQ a väčšie kriminalistické schopnosti ako všetci títo policajti a samozvaní detektívi. Napríklad ako dobre skryť, alebo odrazu objaviť veci. Neznášam tieto trápno-komicko-klišoidné muky. Nazvala by som to skôr krimikomédiou a trápnou absurditou, do ktorej bolo vrazených priveľa peňazí. Príbeh o ničom, ktorého vrah mi bol jasný od začiatku.

Vzhľadom na to, že toto nie je dokument, má výrazne dokumentárny charakter a podľa mňa je výborne vykreslený. Celé to tam v podstate vyzeralo tak ako keď spláchnete halzel plný splaškov, ľudí, zvierat, trosiek, a postupnej hniloby, ktorú stále splachujete na nejakých ľudí, ktorí ešte prežili. A nemáte elektriku, vodu, jedlo, lieky, pacienti sa dusia, vzlykajú od bolesti, teplo ako v riti, nijaká sprcha, nijaký spánok... Proste šialenstvo. Nečudovala by som sa, keby si tí lekári niečo šľahali, aby sa nezbláznili. Vera Farmiga ma všeobecne serie s tým jej ksichtom trpiacej Panny Márie, aj keď je dobrá herečka. Ale tej lekárke, ktorú hrala, by mali dať medailu, nie ju pranierovať ako vrahyňu. Každého, ktorý na jej počiny pičuje, by som sa spýtala, čo by urobil so 170-kilovým vyžratým Američanom na siedmom poschodí bez výťahu a bez vody a bez jedla... Možno by som ho nejako s pomocou privliekla k oknu a šplechla do tej toxickej vody. Ale to by bola vražda tak či tak. Alebo by som si prehodila cez plece rakovinovú vychrtlinu, ktorá ledva dýcha a trmácala sa s ňou po tých schodoch, pričom by mi asi desať ráz spadla, lebo sama by som nebola v dobrej kondícii. Ale to by bola tiež vražda. Takže neviem... Podľa mňa urobila to najhumánnejšie, čo mohla. Bolo tam zlyhanie mnohých faktorov, ale vláda sa na nich vysrala a myslím si, že to je hlavný problém.

Kurvakúr sa zase skúril. Akože v súkromí asi hladká levy alebo čo, a potom sa čuduje, že niektorý z nich protestuje. Ale z úplne jednoduchého, otrepaného príbehu urobil celkom napätú tortúru plnú besného leva, ktorý skrátka nemá rád ľudí, lebo vraždia jeho druh. Asi tá tráva nebola až taká zbytočná. Akože prehúlená kravina na entú cez leva, ktorý zacíti aj môj prd na inom kontinente, ale ktorý akože nezacítil krvácajúceho človeka pod jeho hlavou, cez tupé dievočky v aute, ktoré boli akože viac nápomocné ako doktor, po chlapa so škrabancom, ktorý si polovicu filmu vegetuje pod stromom akoby nič pri akože smrtiacom levovi. Občasné výpady krvavej slintajúcej papule mi pripadali miestami smiešne, hlavne pod tým autom, to som mala pocit, že lev voláko vbehne do auta, naštartuje a úspešne ujazdí von z Afriky, ale čo už. Možno som bola sama zhúlená. No, nemáte sa trepať do Afriky. K levom. S Idrisom Elbom. Chápete?