the_weaver

Kto mal hoc len malé pochybnosti o mytologických epizódach, že z mysterióznych sa stali mystickými (zameranými na manipulovateľné matky bažiace po paranoidných konšpiráciach), ten ich musel po tejto dvojčasti definitívne stratiť. Už sa tu nik nesnaží ani predstierať vyšetrovanie či nebodaj uvažovanie, ide už len o brnkanie na city (materinské v prvom rade) a sympatie (dobrí a zlí agenti), opieranie deja o bizarné proroctvá a konšpirácie o sprisahaní všetkých, čo sedia na nejakej lepšej stoličke, s mimozemšťanmi. Vôbec by som sa nedivil, keby toto kŕmenie bezduchými konšpiračnými nezmyslami vychovalo z množstva divákov veľké stádo oddaných konzumentov "alternatívnych" médií, divokých konšpirácií, hoaxov a v konečnom dôsledku voličov Trumpa.

Dojem z filmu začína presne ako hlavná hrdinka Kate - najprv nič nevychádza, nie je vo vlastnej koži. Akoby sa postupovalo kŕčovito podľa receptu na kondenzované hollywoodske klišé s usmievajúcim sa princom, ktorý sa bez zjavného dôvodu usiluje o srdce nezodpovednej ignorantky. Našťastie, tak ako Kate, film sa minútu po minúte zlepšuje. Počnúc uťahovaním si z vianočného gýču priamo v jeho kráľovstve - predajni vianočných dekorácií Yuletibe - či sarkastickým kontrastom medzi túžbou zapadnúť a prisťahovaleckou realitou Kate, kde sa podarili i narážky na brexit ako aj kritika národnostnej neznášanlivosti. Pokračujúc dobre zakomponovanými moralizujúcimi postrehmi až ku prekvapivo uveriteľnej dobročinnej speváckej kariére Kate, ktorú bolo radosť počúvať.

Tradične neznášanlivý tyran Lišiak si vykoleduje happening, oproti ktorému i dúhový Pride bledne závisťou až do nevýraznej šedi. Ako len ten Miler mohol tak presne predvídať dnešnú dobu pred temer 50 rokmi?

Tak prvoplánová paranoja, že tam chýbali len čapice z alobalu; tak úbohé citové vydieranie, že docielilo pravý opak - prial som si aby jeho obete čo najskôr zmizli z povrchu zemského; no a ten "kryptonit" bol zas úplny výsmech elementárnej fyzike.

Animácia: pôsobivá↵  Fantázii: uzda zabudnutá v šuflíku↵  Pointa / scenárista: na dovolenke↵  Haló, pane Švankmajere, prečo ste sa oddali forme a štylizácii a úplne vykašľali na obsah?↵  To však asi skôr dostanem odpoveď na otázku, prečo je havran ako písací stôl. Počkať, stôl! Že Vy ste tesne pred natáčaním urvali držadlo šuflíka, v ktorom ste mali scenár a potom ste sa k nemu vôbec nemohli dostať? A z frustrácie ste potom vo filme do zblbnutia opakovali motív nedobytného šuflíka? A keď nebol scenár, tak ste otvorili šuflík s desiatky rokov starými konceptami a vytiahli z neho kritiku zinscenovaných súdnych procesov, ktorá mala o mnoho rádov väčšie meškanie než bílý králík u kráľovnej.↵  Jenom už žádné šuplíky, pomyslel si o tom divák filmu!↵  A čo Vás to napadlo, obsadiť sem to otrávené nesympatické dievča, ktorej i srazit hlavu je málo? Ibaže by ste ju vyberali podľa podobnosti tej údesnej bábike, v tom prípade ste neboli ďaleko! Haló, pane! Prečo sa vyhýbate odpovedi, ako ten bílý zajíc?↵  ↵  Ospravedlňujem sa za spoilery, keďže môj komentár obsahuje asi väčšinu replík z filmu. Buďte však radi, že aspoň nie sú prednesené hlasom tej znudenej bloncky Kohoutovej.

Trefný a vtipný politicko-satirický kraťas so zvláštnym relativizujúcim či skeptickým koncom.

Je len smutné, že je to tak 50:50, či tie zábery sú z gulagov alebo z kultúrnych pamiatok...

Prvotina a hneď ohromne originálne úvodné titulky. I hudba celkom sugestívna.↵  Súboj kúzelníkov ako parafráza studenej vojny? Ale aký význam tam má ten chrobák?

Mimoriadne šarmantne a oduševnelo vystupujúci gentleman Charlie Chaplin (aka Monsieur Verdoux) má v tomto filme na svedomí mnohé bohaté staré dievky či vdovy. Pravda je však taká, že on má na svedomí (ne)úspech celého filmu. Jeho centrálna postava a súčasne jeho výrazný herecký výkon totiž filmu dominujú a ostatní herci a herečky sa mu nevyrovnajú, hoci sa niektorí celkom snažia (Marilyn Nash, Martha Raye). Taký dôraz, ako hlavnej postave, však už nebol venovaný deju či celkovému spádu filmu, čo mal ako scenárista a režisér tiež v rukách Chaplin.↵  Za pláštikom čiernej komédie mi tiež dosť unikala pointa, no po čase mi docvaklo, že nám Chaplin ponúka námety k filozofickým zamysleniam nad morálkou a najmä cenou a zmyslom života osamelého boháča (ktorý nevie, čo s peniazmi) oproti chudákom s rodinami (ktorí sa o ne nemôžu postarať).

Alfréd ukázal, že na navodenie napätia netreba ani zaujímavý príbeh ani pozoruhodné efekty či herecké výkony. Stačí, že divák rozumie deju na plátne, akurát sa pred ním zatají niečo zásadné pre rozlúsknutie záhady, tak aby možností jej riešenia bolo viac. Podobne i pri navodení strachu - čím menej človek vidí (pri pohľade na vraždu či z auta v búrke), tým viac sa nechá unášať predstavivosťou a strachom. K hororovému vyzneniu samozrejme prispeli i pomerne znepokojivé scény (vražda, nájdenie matky) a kulisy (starý dom) vrátane sugestívnej hudby. Vo veľkom kontraste s touto technikou zamlčania informácie je však príhovor psychológa na konci. To už ho rovno mohol nahradiť sám Hitchcock a vyložiť divákom, ako majú všetkému rozumieť. Koniec by fungoval lepšie, keby tam psychológ vôbec nebol (alebo by len naznačil Normanovu diagnózu), na pochopenie by stačil aj samotný monológ Normana Batesa.