skeptic

skeptic

okres Košice

6 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 6 8 10
    • 18.7.2020  21:42
    Neviditelný (2020)
    ****

    Ducharina v novom háve? To je jeden možný náhľad na film, ktorý by ho ale nevystihoval ako celok. Pretože na druhej strane sa tam dajú pozorovať aj výjavy, ktoré pripomínajú akčný thriller o honbe na neviditeľné monštrum a aj niekoľko ďalších koncepcií, ktoré vybočujú zo spomínaného čítania filmu. Hlavne na prvú dlhšiu časť filmu sa dá pozerať ako na aktualizáciu duchárskych hororov. Ducha, v podobe neviditeľného (alebo zriedka viditeľného) nadprirodzeného (povedzme nemateriálneho) stvorenia s často zlými úmyslami (ublížiť, zabiť, vyhnať...) nahrádza človek disponujúci technologicky vyspelým oblekom, ktorého funkciou je neviditeľnosť. The Invisible Man, tak môže prezentovať (skrz aktualizáciu duchárskych hororov) ako sú obavy z nadprirodzeného zla efektívne nahradzované obavami z vyspelých technológií (neviditeľný oblek a jeho implikácie sú príkladom zvoleným v tomto filme, často je však v dnešnej dobe zdôrazňovaná napríklad aj hrozba umelej inteligencie, viď napríklad predchádzajúci Whannellov počin - Upgrade). Antagonista, ex-partner hlavnej postavy sa teda podobne ako duchovia v hororoch prejavuje najprv len pocitmi, protagonistka skôr len cíti niečiu prítomnosť, neskôr to začínajú byť otvorené dvere, ktoré si pamätáme nechané zatvorené, či „nočné príhody“, ktoré ešte môžu byť (hlavne ostatnými postavami okolo protagonistky) jednoducho racionalizované (zlými snami, prenasledujúcimi spomienkami, strachmi... atď.). Takisto rámcovanie týchto udalostí ako „všetko sa to začalo diať po smrti jej chorobne posadnutého partnera“ nahráva čítaniu filmu ako vychádzajúceho z duchárskych hororov. ___ Na druhej strane v krušných chvíľach už hudba skôr dopomáha sci-fi poňatiu horora, horora o človeku s neviditeľným oblekom. Typické neľubozvučné sláky nahrádza (aj keď nie sú úplne absentujúce) agresívna electro-industriálna hudba a dark ambient, podobný „noise“ aký bol miestami počuť napríklad v poslednom Blade Runnerovi (ktorý s týmto filmom zdieľa skladateľa, na Blade Runnerovi sa podieľal ale aj Hans Zimmer). ___ Na konci pobytu v psychiatrickom zariadení sa film mení skôr na akčný thriller a revenge dramu. Rôznym ľudom sa asi budú zdať tieto prechody rôzne organické, čo trúfam si povedať, bude mať aj veľký vplyv na ich hodnotenie. Osobne som nebol kompletne rozhodený, ale ani dvakrát očarený. Režisérov posledný projekt (Upgrade) mi určite sadol o niečo viac a pôsobil kompaktnejšie. Na druhej strane ale, film o žene s chorobne protektívnym, posadnutým a násilným partnerom prenasledujúcim ju až takmer „za hrob“, postavený na sci-fi premise, z časti ale rámcovanej finesami poltergeist hororov, tiež nie je na zahodenie. 75%

    • 5.2.2020  13:26
    Drahokam (2019)
    ****

    Spoilery. Bratia Safdieovci si zadali neľahkú úlohu, keď začali budovať sympatie pre typicky nesympatickú postavu – „chamtivého žida klenotníka“. Nedá sa povedať, že by to robili nejako nasilu, skôr len vsádzajú na to, že naňho viažu naráciu (čo samozrejme nie je nič nezvyčajné, keďže to je hlavná postava, ba naopak) a hádžu ho do veľkej kopy „šlamastík“. Jediná vec, v ktorej nám so sympatiami pomáhajú viac, je že neukazujú celé pozadie toho prečo je Howard dlžný určitým „záporným“ postávam a tak ich akcie pôsobia ešte horšie (zjavujú sa „z čista jasna“ a agresívne žiadajú peniaze) a Howard bezbrannejšie a nevinnejšie (ako obeť, nie „skutočný“ dlžník). Do určitej miery sa navodzuje ilúzia že od neho žiadajú niečo nespravodlivo. ___ Uncut Gems veľmi dobre buduje napätie aj tým, že tvorí určitý chaos, nie úplný ale taký zhorka ťažka kontrolovaný Howardom. Čo tým myslím je, že Howardovi sa uťahujú slučky okolo krku z každej strany, rieši problémy tým že si vytvára ďalšie, je nimi zahltený, rieši ich všetky naraz, má množstvo nesplniteľných deadlinov, žije v dialógovom šume, v ktorom sa na rozdiel od diváka, dokáže a musí vedieť orientovať. ___ Občas som mal chuť kritizovať hlúpe „nereálne“ správanie Howarda, napríklad keď nedokázal anticipovať čo spôsobí to, že predstaví svoj vzácny opál hviezde NBA. Človek s toľkými skúsenosťami v biznise by snáď vedel byť opatrnejší. Toto správanie však bolo následne kritizované skrz jednu z postáv, čím to Safdie bratia múdro zachránili pred prípadnou kritikou. ___ Neviem či je len náhodou, že sa nápaditým vizuálnym prechodom na začiatku filmu, dostávame od vzácneho opálu do tráviacej sústavy Howarda, kde doktori pátrajú po stopách rakoviny. Toto šikovné symbolické prepojenie (opál-rakovina) by pekne podtrhlo celý film, keďže v určitom zmysle Howard celý čas bojuje s opálom (namiesto rakoviny) a zomiera (aj) kvôli problémom do ktorých ho opál dostal (zatiaľ čo rakovina sa nakoniec u neho nepotvrdila). ___ Retro-futuristické syntetizátory Daniela Lopatina (snáď známejšieho ako Oneohtrix Point Never), odlesky folktronici, saxofón, chorál, pre mňa jednoznačne soundtrack roka, v ktorom vyslovene počuť trblietanie vzácnych kameňov... 85%

    • 16.12.2019  21:56
    Columbus (2017)
    ***

    Vizuálna štylistika nepochybne zaujímavá. Kogonada si potrpí na zaujímavé kompozície, veľa je tu tých symetrických centrovaných (niekoľko môžete vidieť aj na čsfd v galérií filmu) ale ďalej napríklad aj množstvo „rámov v ráme“ (používanie zrkadiel, dverí). Všetko to zatiaľ spomenuté je úchvatné ale príbehovo je to len indie... meh, priemer. Oceňujem síce, že moderná architektúra nehrá čisto len rolu motívu v zmysle „je to to o čom sa rozprávajú postavy a čo ich určitým spôsobom pojí“ a zužitkuje sa aj v inej rovine napríklad je zásadným prvkom pri Cassandrinom odhalení jej mamy (dokáže „špehovať“ cez budovu lebo je celá presklená – moderný štýl). To je vec, ktorá sa ale dá ľahko prehliadnuť a aj keď ju neprehliadnete, zas toľko veľa vám to k filmovému zážitku nedá. Postavy sú okej, ale uveriteľný vzťah je budovaný len tak-tak, nemá až tak pevné základy a mal som zmiešané pocity, či sa to s každým ďalším dialógom skôr len nezosype, než spevní ale nakoniec to Kogonada nejak udržal pohromade až dokonca. Povedzme, že v tejto príbehovo-vzťahovej rovine splnil minimálne požiadavky, bohužiaľ už veľmi nešiel nad ne. Fajn ale zabudnuteľné. 65 - 70%

    • 21.9.2019  10:56
    Ad Astra (2019)
    *****

    Vesmírne epický tak ako aj psychologicky komorný. Zdá sa že James Gray je ďalší tvorca ktorý na platná prináša vesmírne sci-fi dielo. Ad Astra, podobne ako napríklad minuloročný Prvý človek vyžaruje zo seba až „indie“ atmosféru (k čomu pomáhajú subjektivizované a komorné scény, vnútorne monológy, osobný rozmer – vnútorne zápasy hlavnej postavy so sebou samým, so svojou identitou, zmyslom atď.). Ad Astra sa ale nezastavuje len pri tomto. Uvedomelo využíva množstva klišé, čo je motivované tým že realistickosť podraďuje vývojovým vzorcom spojeným s (moderným) príbehom hrdinu. Teda náš (archetypálni) hrdina Roy exceluje ako astronaut na všetkých úrovniach (porovnaj napr. hrdinov z Avengers ktorý taktiež disponujú mimoriadnymi schopnosťami, v ich prípade to však môže byť aj vďaka technologickým vymoženostiam či božskému pôvodu) a dostáva úlohu, nie menšiu, než zachrániť svet. Ako typická postava hrdinu čelí rôznym prekážkam (napr. pirátom na Mesiaci – kde ako „hrdina“ demonštruje svoju nepremožiteľnosť aj proti prevahe protivníkov; vykonáva dôležitý akt v poslednej sekunde – nástup na raketu, variácie toho nájdeme v ďalšej tone (super)hrdinských filmov - James Bond, Mission impossible,...). Nájdeme aj ďalšie styčné body s príbehom hrdinu ako napr. postava mentora, ktorá mu tesne pred symbolickou smrťou (nevieme či reálne zomrie ale v deji sa už nevyskytne „zomiera z príbehu“ povedzme) dáva veľmi dôležitú vec; osobná transformácia hrdinu v závere filmu. Úloha hrdinu zachrániť svet, je v Ad Astra aj osobnou záležitosťou, Roy sa tak vyrovnáva s časťou svojej identity, s jeho otcom a stopou, ktorú na ňom nechal, síce ho na oko považuje za hrdinu a musí znášať že každý naňho pozerá ako na syna hrdinu, on otca vidí ako človeka, ktorý ich opustil a až definitívne oslobodenie sa od neho (ktoré je spojené so záchranou sveta) mu dovolí žiť „normálny“, rodinný život. Práve kontrast medzi vážnym tónom filmu (povedzme psychologickou dramou) a príbehom o hrdinovi (typickejší pre dobrodružné a akčné žánre) nie je pochuti asi mnohým divákom, ja naopak oceňujem ako tieto dva módy rozprávania príbehu James Gray uvedomelo kombinuje. Vyčítanie množstva klišé a nepatričných akčných scén pramení teda skôr z nepochopenia filmu, než z reálnych prešľapov (či neujasnenej vízie) režiséra a scenáristov. 90%

    • 4.8.2019  19:42
    Špičák (2009)
    *****

    Podobne ako napríklad vo svojom neskoršom filme „Homár“, Lanthimos buduje bizarný svet, ktorého (sociálne) zákonitosti sa do značnej miery odlišujú od zákonitosti spoločnosti v ktorej žijeme. Na rozdiel od Homára ale tieto nevšedné pravidlá platia len v jednej spoločenskej jednotke – jednej rodine. Vonkajší svet, teda svet mimo „brán“ spomínanej rodiny, je nám relatívne úsporným spôsobom naznačený ako normálny. Čo robí pre mňa tento film zaujímavým, možno až zábavným, je práve odhaľovanie pravidiel organizácie tejto rodiny. Keďže jedná bizarná vec hneď strieda ďalšiu ani pomerná herecká strohosť/robotickosť nepodkopávala môj divácky záujem. Druhá vec ktorá robí film zaujímavým, je odlišnosť postáv úplne izolovaných od „skutočného“ sveta (z rodiny sú to dve dospelé dcéry a dospelý syn) a diváka (napr. deti si myslia že sa mama rozpráva v izbe sama so sebou, zatiaľ čo divákovi je jasné že telefonuje). Nájde sa aj veľa vtipných momentov, ktoré nepôsobia násilne ale úplne prirodzene, keďže sú čisto výsledkom nastavenia onej rodiny. Jednou z takých to vtipných kuriozít je že si deti myslia že lietadlá na oblohe sú malé, pravdepodobne lebo im to rodičia povedali a taktiež kvôli tomu, že nemajú dobrý referenčný rámec podľa ktorého by mohli skutočnú veľkosť lietadiel na oblohe zistiť. Rodičia si tak môžu dovoliť občas hodiť na záhradu malé hračkárske lietadlo a tvrdiť že spadlo z oblohy. Deti sú teda rodičmi dávkované skreslenými a nepravdivými informáciami. Možno to brať ako (satirickú) reflexiu stavu rodín s malými deťmi, kde sú deti do určitého veku bežne sýtené nepravdivými alebo zjednodušenými informáciami (deti nosí bocian; nadávka na ktorej význam sa deti pýtajú neoznačuje pohlavný orgán ale nejakú „neškodnú“ vec a pod.) či už pre ich vlastné dobro, nedostačujúci intelekt alebo iné dôvody. A tak sú (aspoň figuratívne) držané mimo reality, mimo spoločnosti. Osobne si nemyslím, že moja interpretácia je v súlade s tým čo chcel autor filmu vyjadriť (mala by však určitú explanačnú silu v tom prečo sa nahrádzajú len významy niektorých slov a iných nie), skôr mi len slúži ako ukážka toho na koľko je film myšlienkovo podnetný a rôznym interpretáciám otvorený, na čom má zásluhu ďalej aj to, že presný dôvod rodičov pre izoláciu svojich detí pred vonkajším svetom, zostáva nezodpovedaný. 85-90%

    • 22.4.2019  14:09
    Vox Lux (2018)
    *****

    Spoilery. Vox Lux, s odvážnym podnázvom „Portrét 21. storočia“, je relatívne nekonvenčný fikčný životopisný film. Ak režisér a scenárista filmu – Brady Corbet – vážne zamýšľal natočiť portrét nášho storočia, potom ho vidí hlavne v dvoch veľkých témach, menovite je to pop-kultúra a terorizmus. Vytvára medzi nimi zaujímavé paralely a dynamické vzťahy, na druhej strane to necháva dostatočne vágne a tak (aspoň pre mňa) je to pôsobivejšie a do určitej miery neuspokojujúce v dobrom slova zmysle. ___ Film už od začiatku využíva voice-over a pracuje aj s dokumentárnym štýlom, vynikajúco natočených niekoľko úvodných minút, nám sprostredkuje hlavnú predstaviteľku hudobno-životopisného filmu, vo svetle thrilleru, ako jednu z obetí „school-shooting“ . Ak ste dopredu o filme nič nevedeli (ako ja), jednalo sa len o ťažko predvídateľné scény, veľmi efektné, poskytujúce zdanie navodenia celkového „tónu“ filmu. V tom je ale Vox Lux podvratný, pretože tento temný atmosférický tón mu nevydrží dlho. Každopádne Corbet ako režisér ukazuje veľký potenciál v tomto žánri, nečudoval by som sa ak by jeho ďalší film išiel práve v thrillerových koľajach. ___ Vox Lux dobre pracuje s postavami aj tým, že sa celkom úspešne vyhýba tým „nepodstatným“ napr. nám pomocou štylistických vodítok - z toho ako je v nemocnici rámovaný väčšinu času otec (na okraji rámu, s tvárou takmer celý čas mimo neho) oproti sestre Eleanor (ktorá dostáva podobný priestor ako samotná Celeste), film šikovne naznačuje že otec po zvyšok filmu asi nebude podstatný a tak sa aj stane. ___ Častý motív cesty vidíme hlavne v prvej polovici filmu – môže to znázorňovať cestu k sláve, cestu k dospelosti, cestu k skazenosti, alebo to nemusí byť cesta v osobnej rovine, môže to byť cesta v kultúrnej resp. spoločenskej rovine, možno osobná „cesta“ Celeste má odrážať cestu spoločenskú, opäť je to podľa mňa dostatočne vágne na to aby sme si tam dopasovali viacero možných alternatív (čo môžete považovať za chybu alebo prednosť filmu). ___ Tematický sa to dá vnímať aj ako (nie veľmi jasná) kritika 21. storočia, poprípade len prostá deskripcia vecí, ktoré podľa tvorcov najviac rezonujú našim storočím. Či už Corbetove nazeranie na veci vnímate ako opodstatnené alebo si myslíte, že si mohol vybrať vhodnejšie objekty svojej kritiky resp. záujmu to je už druhá vec. ___ Celeste za svoju slávu do veľkej miery vďačí tragédiám, teroristickým útokom, najprv je to masová vražda v škole, ktorá jej umožní dostať jej pesničku do verejného povedomia, potom je to pád dvojičiek, ktorý verejné povedomie o jej pesničke ešte mnohonásobne pozdvihne, smutná pesnička s nádychom nádeje poslúži ako niečo o čo sa môžu masy ľudí oprieť. Corbet ale umne podvracia túto vzťahovú dynamiku, keď neskôr využije zaujímavý obrat - už to nie je Celeste ktorá sa zviditeľňuje vďaka teroristom ale sú to teroristi ktorý sa zviditeľňujú vďaka Celeste (minimálne je nám to naznačované ako jedno z vysvetlení prečo teroristi nosili rovnaké masky, ako masky ktoré používala Celeste). O čom to vypovedá? Snáď o tom že v informačnej zahltenosti majú správy o celebritách, pop-kultúre väčšiu váhu pre ľudí než správy o tragédiách? Možno práve to bol tvorcovský zámer. ___ Veľká časť života Celeste je vynechaná, s čím som osobne nemal problém, aj keď vyzerá to že pre niektorých ľudí sa preto jej premena zdá pomerne ťažko uveriteľná, myslím si ale že už v začiatkoch jej kariéry je nám dobre naznačované kam sa jej život resp. osobnosť môže ubrať. Plus spomínaná výpustka niekoľkoročnej časti jej života je aj do určitej miery funkčne odôvodnená - minimálne slúži ako živná pôda pre „intímny“ voice-over, ktorý nám spätne sprostredkúva niektoré významné udalosti jej minulosti, ktoré sme nemali možnosť „vidieť“. ___ O kritike spoločnosti, alebo jej nie ideálnom opise, by mohli svedčiť aj intertextuálne odkazy, Eleanor nosí v druhej časti filmu tričko s disonantnou black/death metalovou skupinou Imperial Triumphant, táto New Yorská (príznačne film bol natáčaný práve v New Yorku) skupina je tematický opak toho čo presadzuje vo svojej pop hudbe Celeste – nechce aby ľudia rozmýšľali len aby sa cítili dobre. Hudba Imperial Triumphant, snáď ju vystihne názov jej posledného albumu „Vile luxury“ (čo by sa dalo preložiť ako „ohavný prepych“) je o dekadencii, sociálnych nerovnostiach, nerovnej distribúcii moci a pod., čo vytvára zaujímavý kontrast s hudbou Celeste, a navodzuje ešte väčší satirický podtón. ___ Vo výsledku, ak sa vám nepáčil záverečný koncert, bol to pravdepodobne zámer, podlé lyricky stále rovnaké popové hymny, ktoré slúžia ako oblbováky pre mnohých, vytvárajú ilúziu ideálneho života s ružovými okuliarmi v excese, ktorú ani samotná pop star neprežíva, alebo to aspoň vždy nesie zo sebou nejaké problémy silného kalibru. Treba však podotknúť ak režisér narážal práve nato, tak je to trochu naivné lebo to zďaleka nezhŕňa len 21. storočie. Veľmi spokojný som tak či tak. 90%

    • 24.12.2018  22:28
    Kořen všeho zla? (TV film) (2006)
    ***

    Na akú divácku skupinu bol tento dokument mierený? Ateisti si len môžu odškrtávať čo všetko bolo povedané poprípade doplniť čo by ešte mohlo byť povedané. Pre (inteligentnejších) teistov to bude urážka, keďže nemali v dokumente dostatočné zastúpenie a viac menej tam boli všetci veriaci hádzaný do jedného vreca. Zbytočne hlúpy a provokatívny názov (ktorý sa nepáčil ani Dawkinsovi) tiež len odradí... Áno veľa adekvátneho kriticizmu tam je, ale chýba tomu istý odstup a vízia - čo tým chceme naozaj dosiahnuť, koho tým osloviť... Ak budete dookola omielať slová - veda, veda, dôkazy, dôkazy - tak ich treba aspoň trochu objasniť, tu sa tomu venuje minimum času, čo tak aspoň vysvetliť náhodné mutácie a prirodzený výber? Trochu škoda. 65%

    • 15.12.2018  23:43

    Bavil som sa. Trochu. Niekoľko absurdných scén (väčšinou tie ktoré zahrňujú aj protagonistov výraz "oh come on, you can't be serious") boli vtipné a opakovane zamerali moju prekmitávajúcu pozornosť späť na film. Na druhej strane celé to kvázi pátranie s "poznáte toto dievča?" a "hľadáme tajné správy" bolo pre mňa skôr nezáživné. To že pozliepate pár gagov, neočakávane zabijete pár ľudí, postmoderne odkazujete na všetko možné (od Cobaina až po Psycho), použijete mysterióznu noir hudbu tam kde sa to vyslovene bije s obrazom z vás ešte nerobí druhého Lyncha. Skôr si myslím, že tento film zapadne prachom, než že sa o ňom budú viesť nekonečné diskusie, nebodaj sa stane ďalšou klasikou. Nemyslím si že to veľmi dobre drží pohromade, tá rozpoltenosť medzi infantilnou paródiou a vážnejším filmom, robí filmu len to, že nie je ani paródiou ani serióznym filmom, nie je ničím, postráda nejakú údernosť. Bol to zámer? Ak áno - Hurá, radujme sa. Dávam 100%. Žartujem. Nepochybujem že zámerom je aj obrovská otvorenosť filmu a nesúdržnosť (to že protagonista brutálne zabil človeka sa nejak nerieši; slečna so sovou hlavou/maskou tiež zrazu ostane len nejakou vedľajšou záležitosťou ku ktorej sa už na konci filmu nevrátime; aj prvým a jedným z posledných záberov nám dáva Mitchell jasne najavo, že v mnohom sa film nikde neposunul - nápis "Beware the dog killer" ostáva napísaný na skle... Všetko sú to len falošné vodítka a zavádzajúce motívy). Ale jedno sa nedá uprieť. Má to atmosféru. Miestami. Ešte si určite nájdem nejaký článok alebo video, ktoré mi povie čo všetko som nepochopil medzi riadkami. Môjmu hodnoteniu to asi aj tak nepomôže. 60%

    • 15.10.2018  11:55
    Holy Motors (2012)
    *****

    Prekvapivo skôr zábavný než hlboký, tým nechcem povedať že sa tam nijaké významy nenájdu (dá si ich nájsť mnoho, niektoré, možno ústredné sa dajú nájsť až veľmi ľahko), ale ako čítam komentáre a pozerám rôzne (síce veľmi podobne) interpretácie, nepríde mi "Holy Motors" v tomto ohľade až tak zaujímavý. Zaujímavý je pre mňa skôr zážitkovo, je zábavný svojou absurdnosťou, komickosťou, nepredvídateľnosťou (aký "herecký výstup" bude ďalší, a či vôbec nejaký bude, alebo sa dej vyberie iným smerom?). Nemainstreamový film až mainstreamovo zábavný. Hortensia to napísala pekne. 90%

    • 1.10.2018  14:14
    Imagine Dragons - Natural (hudební videoklip) (2018)
    **

    Videoklip mi veľmi pripomína klip k pesnničke Little dark age od MGMT (ostré strihy, rýchle zoomovanie, temný, gotický nádych), pričom toto je len taká bigger budget verzia bez nejakého nadhľadu, všetko myslené smrtelne vážne. Pesnička (ako takmer každá jedna pesnička od imagine dragons) ma "miernejšie" slohy a výbušný over the top refrén, toto klišé si asi Imagine Dragons ponechávajú aby sa opäť mohli ich pesničky dostať do nejakých pop trailerov, filmov, hier, seriálov, poprípade sa stať "hymnou" nejakej športovej udalosti. Myslím si že Imagine Dragons sami dobre zhodnotili svoju pozíciu, týmito slovami pesničky: "That's the price you pay, leave behind your heart and cast away, just another product of today."

    • 14.9.2018  21:13

    Po prvom dieli som sa trochu strachoval, že v podobnom drogovom opojení sa budú niesť aj ďalšie diely. Našťastie to tak zatiaľ nie je a v každom dieli nám tvorcovia ponúkajú niečo iné. Tým pádom aj Cumberbatch sa môže predviesť v rôznych hereckých polohách a situáciach, čo aj určite pomáha dať jeho postave tretí rozmer.

    • 30.8.2018  13:54

    Za cvičenie na tému asociatívna montáž ma u mňa Jean-Marc Vallée jedničku. Na druhej strane predsa, je tento diel "len" pomalá dobre zrežirovaná (nedokončená) expozícia.

    • 30.8.2018  00:27
    Impulse (TV seriál) (2018)
    *****

    Seriál zameraný viac na psychológiu postáv a realistický vývoj medziosobných vzťahov, než na (pre niekoho) lákavejšiu sci-fi premisu. Áno, vskutku. Viac sa to podobá na indie drámu, než na Jumpera. Seriál je z veľkej časti o vyrovnaní sa s traumtatickým zážitkom. Hlavná postava nie je idealizovaná (asi preto niekomu "vadí"), nie je čierno-biela (podobne ako aj iné postavy v seriáli), má odtiene, preto je pre mňa uveriteľnejšia, čo verím, bol tvorcovský zámer. Pre lepšie spojenie s hlavnou postavou nám tvorcovia dovolia občas nazerať aj jej subjektívnou optikou (sny, (deformované) spomienky, bezvedomie - kde často nastáva aj konfrontácia daného nepríjemného zážitku). Jedná časť je dokonca podáná fromou "uhol pohľadu", teda časť deja nám je podaná z dvoch odlišných perspektív. Možno si hovoríte, že to bolo len zbytočne nekonzistentné s ostatnými časťami, avšak umožnilo to vstúpiť do deja napätiu a zvedavosti, kedy hľadáte pohnútky postáv za ich zdanlivo čudným správaním (nezodpovedajúcim ich predchádzajúcemu vývoju/stavu), aby to nakoniec mohlo byť rozriešené a vaše hypotézy (ne)potvrdené. ___ Motív "komixového superhrdinstva" je touto sériou zavrhnutý ba až vysmievaný, keď jediným človekom uvažujúcim o Henry ako o superhrdinke je Townes, ktorý je definíciou nerda. Takáto reflexia superhrdinstva v záplavách superhrdinských seriáloch a filmoch je osviežujúca. ___ Seriál sa nesie celkovo skôr v pochmúrnej atmosfére (malé mestečko, prevládajú tmavšie farby, modrošedá, často sa veci dejú večer, v noci) a pôsobí relatívne komorne, hlavne ak prihliadneme nato že je v žánri sci-fi. Impulse je do určitej mieri aj o deštrukcii a konštrukcii rodiny (Boonova rodina sa na konci totálne rozpadá, Henrietta naopak našla rodinu a scelili sa). Nejde nepochváliť hercov, ktorý podali vynikajúce výkony, veril som im snáď všetko. Paradoxne som mal pocit, že Impulse menej fungoval v akčnejšej, epickejšej rovine (epizóda 9), tak uvidíme či sa to v ďalšej sérii potvrdí, lebo myslím si že sa schyľuje k väčšej akcii. 80%

    • 27.8.2018  20:07
    Riverdale - Série 1 (série) (2017)
    **

    Nechytilo ma to po detektívnej stránke, takmer celý čas mi bolo jedno kto zabil Jasona Blossoma, ani rozuzlenie jeho vraždy ma nijako nedokázalo vytrhnúť z letargie. Po stránke teen drama a.k.a. "opäť nič nové", trápne stredoškolské postavy, ktoré prežívajú všetky problémy sveta ale neverím im to. V každej časti sa nájdu nezámerne vtipné scény a repliky (možno hlavná zložka seriálu kvôli ktorej som to nezabalil už hneď po prvej časti?). Archie mi pripadal ako nadržaný pribrzdený dementko, ostatní ok (akurát som párkrát zapochyboval o hereckých schopnostiach zacka a codyho + namiesto toho aby bol divný, len v kuse o sebe hovorí, že je divný, čo považujem za totálny scenaristicky fail), snáď Betty vyčnieva ako najlepšia postava, s ktorou sa asi ešte bude pracovať výrazne v druhej sérií, kedže nám je naznačované že niečo s ňou nie je v poriadku. Nie je to úplna hrôza, to zas nie, možno pochváliť slušne prepletenú sieť vzťahov, možno nejakú snahu o zaujímavo štylizované scény (spomínam si hlavne na scény s Cheryl). 50%

    • 26.8.2018  12:47
    Upgrade (2018)
    ****

    Malý veľký film. V jadre príbeh o pomste, ktorý sa zvrhne až k „Shyamalanovskej“ pointe. Vízia možnej, nie až tak vzdialenej budúcnosti, kde mať autonómne auto je ešte stále skôr iba záležitosťou tých bohatších, o čom sa síce film explicitne nezmieňuje ale implicitne to tak prezentuje. Pútavý film, konečne zaujímavé akčne scény (zaujímavá choreografia, kamera sa niekedy ako keby upína na pohyb Greya) ktoré pôsobia mechanicky, čo sa v danom kontexte hodí. Technicky veľmi pôsobivé, vťahujúce. ___ Všetky postavy, okrem Greya, nemajú toľko času na plátne a tak sa s postavou policajtky už v jej prvom zábere tvorcovia snažia o vytvorenie aspoň akého-takého záujmu o jej postavu, keď sa usmeje na malé dievča na chodníku, ale to je asi tak všetko. Podobné „detaily“ vyyužívaju tvorcovia aj u prvej Greyovej „obeti“ kedy vidíme na chladničke detské kresby a teda predpokladáme že má rodinu, preto by mala byť jeho smrť ťažšie stráviteľná pre nás aj pre Greya. Na viac sa však tvorcovia s vedľajšími postavami už nezmôžu. Šikovné detaily nestačia na úkor plnohodnotnejších postáv, stále však lepšie ako nič. Ale inak chválim. 85%

    • 20.8.2018  22:14

    Nie zlý fim, ale predsa... potenciál nenaplnený. Načaté témy, myšlienky boli problematizované asi tak akoby sa slušilo na úrovni traileru, nie celovečerného filmu. Akčne scény ušli, rovnako ako aj herci. Trochu škoda no, čo už. 65%

    • 25.7.2018  23:06

    Na hrane. 70%

    • 10.7.2018  16:51

    Snáď o niečo lepšie ako pilot a to hlavne kvôli flashbackom jednej a tej istej situácie avšak rôzne deformovanej kvôli psychickým stavom (vedomou či nevedomou snahou o vnútorné vysporiadanie sa s daným sexuálnym incidentom) hlavnej postavy. 70%

    • 20.6.2018  20:35

    „… a dýchaj pokojne“ je film zaujímavý, tempom vyrovnaný a aj preto (aspoň pre mňa) neskĺzava k nude, ktorá sa pri podobných filmoch neraz dostaví. ___ Za nosný motív filmu považujem motív klietky, klietky fyzickej, doslovnej (klietky, ktorú vidíme pri kúpe mačky, cez mreže ktorej, je Lara príznačne (viď nižšie) snímaná; ďalej sú to väzenské mreže do ktorých sa Adja dostala; spomeňme si aj na niekoľko plotov) rovnako ako aj klietky skôr abstraktnej povahy – klietka ktorá drží Adju od jej príbuzných a klietka dlhov, do ktorej sa dostala Lara a nedokáže sa z nej vyslobodiť. ___ Hlavné postavy spája: ich zďaleka nie ideálna situácia; sú slobodné matky; pocit že môžu natrvalo prísť o svoje dieťa. U diváka ma teda vzniknúť (až osudový) pocit paralel medzi ústrednými postavami a podobnosť medzi nimi sa snažia tvorcovia umocniť aj prvkami nedôležitými pre naráciu, ako je napríklad (vlastne je to možno len jediný príklad) ich sexuálna orientácia (ktorá je homosexuálna/bisexuálna) aj preto pôsobí ich „neobyčajná“ náklonnosť, pre pohlavie im vlastné, trochu nadbytočne (a to konkrétne len u Laury, u Adjy to slúži ako zdôvodnenie jej odchodu z krajiny). Inak, kto by bol povedal, že aj mačka bude zúročená ako hnací prvok deja, keďže figuruje ako dôležitá pre stret hlavných postáv. ___ „… a dýchaj pokojne“ demonštruje aj určitú iróniu života, kedy matka (Laura), ktorej dieťa bolo niekedy v minulosti (ako nám je naznačené) odobrané, spôsobí druhej matke (Adja) v podstate rovnaký problém. Adja naopak, zachráni Lauru od toho aby jej dieťa bolo opäť odobrané. Ak sa teda možno pýtate čo prinútilo Adju „vziať drogy na seba“, odpoveďou je materský cit spojený s empatiou. Koniec (v rámci „pochmúrnych indie drám“) sa môže zdať trochu happy (opakujem, aj to iba pre očakávania spojené s týmto typom filmov), ale na druhej strane prečo nie? 85%

    • 16.6.2018  21:16
    Nina (2018)
    ***

    Prvý celovečerný film Olgy Chajdas sa pohráva s "queer" tématikou, ako debut nie zlé, ale ak neprihliadame na spomínaný fakt tak sa jedná skôr o priemernú drámu. Dejová nadväznosť sa často javí byť pochybná, nepravdepodobná, nejasná podobne ako aj správanie postáv (celé to "kamarátstvo" Magdy s manželskou dvojicou, sexuálny incident Magdy a Wojteka; Nina z ničoho nič opravujúca testy u Magdy doma a pod.). Dialógy nie sú zlé, ale scenár je deravý a o to viac je to vidieť na stopáži roztiahnutej na 130 minút, kde sa toho dokopy zas až tak veľa neudeje. Určite nepomáhajú ani samoúčelné scény (napr. scény Wojteka so svojim otcom vôbec nevplývajú na dejový vývoj, bohužiaľ to nie sú jediné takéto scény s podobným (ne)efektom). Kamera, hudba a slušný herci to všetko ale držia v medziach pozerateľnosti a nádeje pre budúce projekty poľskej autorky. 60%

    • 17.5.2018  23:52
    Proč? 13x proto (TV seriál) (2017)
    ***

    Séria 1: Rozprávačsky je to fakt výborne (aj keď v jednej časti to už bolo s Clayovimi subjektivnými "víziami" dosť na hrane) . V niektorých častiach dosť emotívne. Škoda len že niekedy sa postavy správajú trochu hlúpo, tak že to tam nesedí aj keď ich berieme ako "naivných" tínedžerov. Problém ale ani nie je v tom, že by si to scenáristi sami neuvedomovali (často sa ospravedlňujú skrze postavy, niečo v zmysle: "naozaj neviem prečo som to spravil/a"), len jednoducho nevedia prísť k tým zásadným momentom inou cestou, preto to pôsobí niekedy trochu umelo, neuveriteľne. Ale inak veľká spokojnosť. 85%___ Séria 2: Nie je to nejaký obrovský kvalitativný zostup oproti sérii prvej. Musel sa zmeniť rozprávačský koncept (ktorý už nemá také "kúzlo" ako ten pôvodný) a sú nám prezentované informácie týkajúce sa Hany, ktoré nám Hana samotná neposkytla (v konečnom dôsledku sa vám ale uhol pohľadu na ňu asi veľmi nezmení). Svedkovia na súde sú často používaný aj ako voiceover, a tým čo vypovedajú nepriamo opisujú situáciu, pocity konkrétnych ľudí, ktorý sú práve v zábere a mimo súdnej siene (t.j. v rámci súdu hovoria viac-menej všeobecne, ale nám sú v obraze poskytované konkrétne osoby). Hanin duch/vidina je pre mňa skôr rušivý element a pôsobí len ako zúfalá snaha nejako zachovať postave Hany väčší priestor v seriáli. Najväčším kameňom úrazu je pre mňa posledná časť, ktorá je z veľkej časti zbytočne naťahovaná super-patetická blbosť, jediná zaujímvá vec je SPOILER Jessica a Bryce na súde. Napr. taký Clay pri pohrebnej reči prednesie že sa Hany každý deň pýta prečo urobila to čo urobila, ale odpovede neprichádzajú...(Clay by si asi mal pustiť tých 13 nahrávok prečo, aby mal aspoň zhruba predstavu prečo to urobila, oh počkať, nebola práve o tom celá 1. séria?). Ani neviem čo mám povedať nato zakončenie poslednej časti, asi radšej nič... 75%

    • 30.4.2018  21:42
    Sedmilhářky (TV seriál) (2017)
    *****

    Suverénne vyrozprávaný príbeh, ktorého hlavnú lineárnu dejovú kostru spestrujú napríklad aj záblesky minulosti. Páči sa mi ako v rámci jednotlivých dielov, ale aj medzi dielmi sa postupne menia významy niektorých scén, teda s pribúdajúcim časom ich chápeme plne resp. v iných kontextoch. A tak sa trochu mení aj náš pohľad na predchádzajúce dianie a postavy. Práve to odkrývanie pozadia a vlastnosti postáv (Perry príznačne pri detských hrách vystupujúci ako „príšera“), dômyselné odhaľovanie nových skutočností (či už pre diváka a aj pre niektoré postavy) je vynikajúce a udržuje našu pozornosť. Scenáristická (vlastne aj režisérska) vycibrenosť, brilantné zvládanie dlhších konverzačných „záber proti zabér“ scén (mnaželská psycho-poradňa) aj za pomoci vynikajúcich hercov, to všetko sa tomuto seriálu nedá uprieť, a tak si len treba počkať na ďalšiu sériu...

    • 15.4.2018  20:44

    Zaujímavý zážitok. Bolo tam zopár chvíľ kedy som cítil mráz na chrbte viac ako napríklad u takého Wana, a to je Personal Shopper hororom až tak v treťom pláne... 85-90%

    • 8.4.2018  11:29
    Neutečeš (2014)
    ****

    Celkom fajn film, so sympatickými postavami (ak sa správajú hlúpo, väčšinou to nie je preto že by boli zle napísané, ale preto že ešte to nie sú úplne zrelý dospelý ľudia) , ale že by to na mňa fungovalo i po stránke napätia a strachu... to asi nie veľmi. Hudba vynikajúca. 70%

    • 1.4.2018  17:23

    Spoilery. V úvodnom voiceoveri hlavný hrdina (Jake) prenáša vety, ktoré sa stanú podstatou filmu. Neznie pri nich nadšene, hovorí v podstate o rutine (o neustálom opakovaní sa "dneška" = jedného toho istého dňa). Tento úvod trochu manipuluje s diváckymi očakávaniami (teda, minimálne s mojimi), čakám(e), že práve od tohoto počiatočného stavu sa bude protagonista vzďaľovať, čo aj zo začiatku robí... Čudné je, že na konci svoje počiatočné slová svojimi činmi s radosťou naplní. Tim Burton neotáľa a už na začiatku, scénu v obchode využíva na profilovanie Jakea ako outsidera. Nie že by to neskor nejak stvrdzoval, inak ako len občasným prehovorom o ňom ako o "podivínovi". Jake, ale ešte celkom funguje, ostatné postavy sú prekreslené podstatne slabšie. Možno aj to spôsobilo, že som sa s pribúdajúcim časom začínal, čím ďalej tým viac nudiť. S logikou sa film veľmi nepára... Každopádne rozoberať sa mi to veľmi nechce (niečo spomína napr. užívateľ tron). ___ Aby som neostal len pri negatívách, je zaujímavé pozorovať vizuálny kontrast krajiny v časovej slučke s krajinou prítomnosti, i keď kto by bol povedal, že má zmysel krajinku zakonzervovanú v čase druhej svetovej, zobrazovať ako "živú" a vizuálne atraktívnu, zatiaľ čo krajinu v dobe prítomnej ako pochmúrnu. A to som vlastne zasa pri negatívách... ___ Jake, po smrti svojho dedka, začal "halucinovať" no nakoniec sa ukázalo, že táto slabina, vlastne nie je slabinou a priviedla ho k jeho schopnosti (vidieť čo druhi nevidia) - jeho slabina sa stala jeho prednosťou. Dedko mu tesne pred smrťou samozrejme nestihol povedať, to "čo mu mal povedať už dávno", čo je trochu klišé, teda trochu dosť. No aspoň to naštartovalo nejaké prvky detektívky a Jake chce zistiť viac, neverí že jeho dedko zomrel prirodzenou smrťou. Ok, nie je to ani tak detektívka, keďže jedine úsilie, ktoré Jake vynakladá je, že sa od "obyvateľov slučky" dožaduje odpovedí, ktoré dostáva prakticky zadarmo. ___ Schopnosti detí sú aspoň dejovo motivované, teda zúročia ich, nie sú len pre parádu. No napríklad taká scéna - kostlivci vs mutanti, pôsobí nepatrične k predchádzajúcemu vážnejšiemu tónu. A hlavný záporak, na seba podoby berúci Samuel L. Jackson pôsobí dosť slabo, zaujímave sú aspoň vodítka v podobe pozorovateľa vtákov, smrť oviec, ktorej príčinu nepoznáme a dobre štylizovaná scéna v jaskyni. ___ Romantická línia je pomerne plytká, a len ťažko môže obhájiť Jakeov návrat do slučky (pre boha kto by chcel žiť v slučke?). Pozerať sa na príbeh ako na predstavu chlapca, ktorý sa nevie spamätať zo smrti dedka, a dedka, ktorý sa pomocou prikrášlených príbehov snaží vyrovnať s traumami z detstva sa dá len zo začiatku, potom sa tento nápad ako keby úplne pochová, a nedáva sa nám nejaký priestor na pochyby, čo je možno trochu škoda. 70%

    • 30.3.2018  17:34

    Prípadová štúdia patologického vzťahu. A jeho "predohry". 90%

    • 14.3.2018  20:57
    Annihilation (2018)
    ****

    Mám celkom rád takéto typy filmov. Načrtnú nejaký problém, nahryznú nejaké témy, nezodpovedajú otázky, nedajú ani celkom jasné nápovedy. A čakajú na divákovu reakciu. Reakciu diváka samozrejme ovplyvnia aj jeho očakávania toho, čo by mohol film priniesť. Na Annihilation diváci reagujú rôzne, ale v podstate sa väčšinou pohybujú niekde medzi týmito dvoma stanoviskami: a) Annihilation je nudná blbosť, je tam málo príšeriek, a málo sa strieľa b) Annihilation je myšlienkovo podnetný a hodný zaujímavých interpretácií. Či už sa prikloníte viac k jednej, a či druhej strane, je čisto na vás. Osobne mi nevadí, že neviem aký presný zmysel ma koniec. Možno tam konkrétny zámer bol, možno nie. Podstatnejšie je pre mňa, aspoň v tomto prípade, že sa ponecháva otvorenosť a „psychedelický“ (skoro) záver je pre mňa vždy aspoň „psychedelický“ a to mi celkom stačí, keďže vizuálne a hudobne je to vskutku zážitok. Takisto mi stačí, že vo mne necháva pocit čohosi neznámeho, presahujúceho, aj keď to môže byť iba scenáristický konštrukt, ktorý sám nevie čo chce povedať. Ale je zaujímavejšie nad tým rozmýšľať, než to hneď zavrhovať. ___ Flashbacky, uznávam, nie sú filmu veľmi nápomocné, ale inak mi vôbec nevadili. SPOILERY! Postupné zomieranie vedľajších postáv je ako z učebnice, a aj celá logistika vojensko-vedeckých misií je dosť pochybná, ale dá sa cez to preniesť . KONIEC SPOILEROV! ___ Annihilation vám môže pripomenúť veľa iných sci-fi filmov, mne pripomenul napr. Stalkera, práve svojou „zónou“. Možno sa film mimo iných, možno prednejších tém (seba-deštrukcia), sústredí aj na problém hrubej sily vs rozumu. Pozrime sa nato takto: vyslaní vojaci („hrubá sila“) sa už nevrátia. Tak sú vyslaný vedci (rozum) reprezentovaný ženským pohlavím + žena (hlavná predstaviteľka), ktorá má aj vojenský výcvik, slúžila v armáde a zároveň je vedkyňou... Kto sa asi tak vráti späť?, čo nám tým chce film povedať? Pozrite si film a odpovedzte si sami. ___ Annihilation je film, ktorého pozeranie som si celkom užil, vizuál je zaujímavý, herci veľmi slušný (hlavne Natalie). Len od toho nečakajte nekompromisný „akčňák“, alebo horor. 80%

    • 10.3.2018  12:06

    Povedal by som, že tento diel má potenciál rozdeliť divákov, ale minimálne na čsfd to veľmi neplatí.

    • 2.3.2018  13:09
    Tvář vody (2017)
    ****

    Päťdesiat odtieňov zelenej (alebo tyrkysovej?). Podoba vody je film, ktorý je trochu čudný, trochu romantický ale v zásade nejak veľmi nevybočuje zo zabehaných koľají. Ak to zjednodušíme je to v podstate taká láska s prekážkami. Zvláštne je len to medzi kým táto láska vzniká. Tu je možno najväčší kameň úrazu, nie kvôli povahe vzťahu, ale kvôli tomu že jedna z postáv ma väčší priestor a je lepšie charakterizovaná (Elisa) ako ta druhá („obojživelné stvorenie“). Áno, pripúšťam, že s „psychologizáciou“ takýchto postáv to nie je ľahké, ale predsa... Myslím si že emocionálna odozva u diváka by bola lepšia. No na druhej strane je tu niekoľko výborných ďalších postáv, jednak herecky a jednak sú dobre napísané a dobre sa hodia do filmu ako celku. S Podobou vody som spokojný, del Toro vie podať príbeh, zvláda aj vedľajšie dejové linky a aj hudba hrá v jeho prospech, aj keď musím dodať, hoc sa mi páčila, zdala sa mi trochu recyklovaná. 80%

    • 16.2.2018  16:32

    Chcelo by sa povedať, že Martin McDonagh je génius. V tomto filme zúročil svoje skúsenosti z čierno humorných krimi komédií ako Sedem psychopatov, či V Bruggách, paradoxne takým spôsobom, že ich zatlačuje do úzadia resp. ich nepoužíva až v takej miere ako v spomínaných filmoch, aj preto sa javí tento film nuancovanejší a trochu uveriteľnejší, teda svoje schopnosti využil nielen po čierno humornej stránke. Jednoducho sa trochu držal na uzde, aby mohol vybudovať aj poctivú drámu. Tri billboardy kúsok za Ebbingom oplývajú aj vynikajúcimi postavami, ktoré (väčšinou) zďaleka nie sú čierno-biele. Film nepredvídateľný v každej jednej scéne, tak ako aj v chovaní postáv. McDonagh v (nad)životnej forme. Klobúk dole. Na Oscaroch nemá šancu. 95%

<< předchozí 1 2 3 4 6 8 10